o letnej dovolenke

Dnes som sa v práci opäť raz nezastavil. A keď som vyšiel von z našej príjemnej chladnej kancelárie a chodby – našťastie Božia prozreteľnosť zasiahla a okná máme obrátené na východ… no a keď som opustil to zaprášené a knihami zavalené miesto, kde sa rodia všetky tie úžasné nápady, ako ozvláštniť naše knihy, tak ma ovalilo, až mi vyrazilo dych. Ono, keď niekomu celý deň nad hlavou fičí stropný ventilátor, to je niečo ako osobný černoško, čo máva palmovým listom, a keď potom vyjde von na “čerstvý” vzduch, tak je to naozaj ako lopatou po hlave.

A vtedy mi napadlo, lebo teplo ma už napadlo, že by som vám mohol ozrejmiť, ako to vyzerá v našich kanceláriách a aj v inom knižnom biznise v požehnanom čase letných dovoleniek. V pondelok sa začali letné školské prázdniny, všetci sa prepli do dovolenkového a ničnerobiaceho módu, ešte aj autobusy jazdia dovolenkovo, šoféri majú uvoľnenú náladu. A na mňa čakala na stole kopa roboty.

Prvú vec, čo v takomto čase, a vlastne celé dva mesiace riešime (ja a polka vydavateľstva) je náš jesenný katalóg – a tomuto sa venujú vo väčšine vydavateľstiev. Nuž a s tým súvisí vymýšľanie a prekladanie všemožných anotácií, otravovanie prekladateľov, aby nám s nimi pomohli… Lebo niekedy, ak sme tú knihu nečítali, tak si naozaj ani z prsta nevycucáme, čo nám chce tá americká anotácia povedať. Spolu s týmto súvisí aj revízia celého nasledujúceho vydavateľského polroka. Upratujeme si všetky tituly, rozhadzujeme ich po mesiacoch, aby sme jeden mesiac nevydali tri detektívky, druhý štyri upírske knihy a 20. decembra sedem kuchárskych knižiek na tému Vianočné pečenie :) A poviem vám, raz to prejsť nestačí… 

Myslíte si, že som už skončil? No ešte nie. Lebo v katalógu treba tie knižky aj odprezentovať a tak naháňame grafikov, že kde zaspali s tými návrhmi na obálky, potom sa ich pýtame, či to myslia vážne s tými, ktoré priniesli. Ak máme šťastie, tak ich chytíme v deň, keď odchádzajú na dvojtýždňovú dovolenku:) Ak to šťastie ubziklo, tak už sú na tej trojtýždňovej dovolenke. Čiže aj keď niektoré vydavateľstvá už majú o katalógy postarané, upratujú svoj jesenný program, ako sa len dá.

No a potom sa mi nám redaktorom a editorom kopia na stoloch korektúry. Korektúra to sú vlastne vytlačené stránky knihy v pomere 1:1 presne tak, ako budú vyzerať v samotnej knihe. A ja to musím prečítať a vychytať ešte nejaké chyby a preklepy, ktoré tam ostali po prekladateľoch a redaktoroch. Takže ja som to posledné oko, ktoré to číta a všetky chyby, preklepy, hrubky, vynechané slová a vlastne všetko, čo v tej knihe ostane zle sa sype na moju hlavu… A najhoršie sú na tom tie výčitky… Ach, tu som myslel na kúpanie, keď som čítal túto pasáž… Bože, toto bolo extrémne nudné, si pamätám, a ja som radšej sledoval susedu vešať prádlo – vytiahla z lavóra, trikrát vytriasla, prehodila cez šnúru, dvoma štipcami (vždy rovnakej farby) uchopila… Och, pri tejto pasáži som si dobre schrupol, až mi slinka utiekla a nevrátil sa k nej… Och, ty debil!!!

A že je toho mocne, čo mám teraz na stole. A to všetko preto, lebo na mojom stole sa tie knihy ocitajú šesť až osem týždňov pred vydaním. Čiže ja už som teraz vlastne v septembri… okej, tento víkend ešte v auguste:) Ale budúci týždeň sa už prehupnem do septembra a tak ďalej a tak ďalej. Tá zlá stránka tohto je, že nikdy neviem kde som, čo som, aký je deň a mesiac :) Proste sa mi to všetko mieša a zlieva. Tá dobrá stránka je, že mi koncom októbra padla, lebo decembrové knižky sú už dávno v tlači a ja môžem v podstate oddychovať, nič ma už nesúri a užívam si skutočne krásne adventné obdobie. A tie januárové knihy… to sa nejako vyvŕbi:)

A to by tak už aj stačilo. Ale som sa teda rozpísal o ničom a v tomto teple nám tie mozgy aj tak zapeká a nemá zmysel sa viac trápiť! Ďakujem za prečítanie a nabudúce už o niečom skutočne zaujímavom.

Erik

Advertisements

o knihách, čo nás nebavia

Určite to všetci poznáte: otvoríte knihu, máte obrovské očakávania, a spočiatku to možno aj je dobré ale potom vás to začne nudiť. A vy to buď nedočítate vôbec, alebo len tak nasilu prelistujete.

V mojej práci – neprichádza do úvahy!

A to sa mi prihodilo minulý týždeň. Vlastne to už začalo hneď po Veľkej noci, kedy sa naše vydavateľstvo rozhodlo vydať knihu o najúspešnejšej chlapčenskej kapele súčasnosti. Ale v zrýchlenom procese. Nájsť prekladateľa, čo to rýchlo preloží, redaktorku, čo rýchlo zrediguje a pripraviť seba, nech rýchlo prečítam korektúru.

Och…
Môžem sa pokojne tváriť, že mám univerzálny vkus a všetky knihy, ktoré editorujem, milujem… Ale prosím vás, kto mi to uverí. Všetci máme nejaký vkus, niečo – ak sa už tvárime, že sa nám všetko páči, tak potom niečo – aspoň preferujeme. Niečo si užívame menej a niečo viac. Ako obyčajný čitateľ je to úplne jednoduchý proces a bežne sa mi niečo podobné prihodí (naposledy s Hobitom a Veľkým Gatsbym). Je predo mnou kniha, všetkými chválená a dokonalá. Ja ju začnem čítať a možno sa mi aj páči, ale v polovici sa to zlomí a ja už len tak zo zotrvačnosti (alebo skôr z úcty k veľdielu svetovej literatúry) tú knihu dočítam. Ale úprimne, tie posledné stránky už len skenujem, čítam každý piaty riadok…

V mojej práci? Neexistuje.

Proste to neprichádza do úvahy. Ku každému textu musím pristupovať rovnako zodpovedne. Všímať si tých trilión miliónov vecí, ktoré sa môžu dodrbať. A keď ma pritom ešte ani text nebaví? Totálna pohroma.

Mám na výber? Mám!

Môžem sa ku knihe postaviť dvoma spôsobmi.
1) Môžem knihu nenávidieť, môžem na ňu nadávať. Môžem si pretrpieť každé jedno slovo. A zaručene pritom nespozorujem milión chýb, pretože sa celým svojím rozumom, celým svojím bytím budem sústrediť na to, ako tú knihu nenávidím.
2) Potom tu mám druhú možnosť. Ja ju volám: Úplne sa spustiť :) A prečo nie? Týždeň som fičal na tej skupine, týždeň som počúval ich pesničky, týždeň som si pozeral všetky videá, týždeň som mal opäť dvanásť-trinásť a spomínal som na to, keď sme úpenlivo sedeli pred MTV a čakali, kedy pustia našu vytúženú pesničku od Backstreet Boys či Spice Girls… o YouTube vtedy ešte ani nechyrovali:) A podobne je to aj pri čítaní babskej romantiky – povedzme si pravdu, vôbec ma tie romantické žvásty nezaujímajú. A namiesto toho, aby som nadával, hanobil tú knihu, autorku a všetkých možných, musím sa od seba odosobniť, vžiť sa do niekoho iného a pokúsiť sa pozerať na knihu ako ten či tá, komu je určená. A poviem vám, niekedy je to poriadne ťažké.

Celý čas tu rozprávam a píšem o knihách, čo nás nebavia. Ale, kurnik šopa, rovnaký problém zažívam aj pri knihách, čo ma neuveriteľne bavia. Vtedy totiž hrozí riziko, že ma dej tak strhne, že hltám stránku za stránku. A to nesmiem, to by som nemal… moje oko musí byť vždy pozorné, a aj keď chce ten malý dychtivý čitateľ vo mne prevracať stránky rýchlejšie ako pokladníčka v Tescu pípa tovar na kase… ja proste nemôžem.

A stáva sa to často. Ja už ani neviem, koľkokrát sa mi prihodilo, že som sa musel vrátiť aj o desať strán, lebo ma proste dej pohltil a ja som len čítal a čítal a vôbec som nepracoval. Takže áno, moja práce je hlavne o čítaní, ale o čítaní iného druhu a o čítaní všetkého zaradom, vôbec nie o selektívnom čítaní len toho, čo sa mi páči.

Kedy ste vy naposledy museli pozorne dočítať niečo, čo vás absolútne, ale absolútne nebavilo? A povinné čítanie na škole nerátam :)

 

Erik