jún v retrospektíve

Rozhodol som sa, že namiesto rôzneho vymenúvania všetkého, čo som za minulý mesiac prečítal, dostal, kúpil, či nebodaj vyrobil a preložil, si vždy vyberiem len dve knihy. Jedna by mala prekvapiť, očariť, obalamutiť či zaujať. Tá druhá zasa sklamať, znechutiť, odradiť či totálne ma zničiť. Nemusí ísť nutne o päť a jednohviezdičkové knihy, ale pôjde o knihy, ktoré ma niečím prekvapili, či znechutili. A, samozrejme, veľká vďaka za goodreads, ktorý má o tomto všetko perfektný prehľad:)

Ender´s Game
Ender´s Game

Zhodou náhod sú júnové knihy práve jedno a päťhviezdičkové. Od Enderovej hry som naozaj nič neočakával. V podstate som do čítania šiel úplne naslepo. Veď úprimne, čo sa dá čakať od detského scifáču z polovice osemdesiatych rokov? No nič moc, že? Bolo to však úplne inak – a o tom ma už čiastočne presvedčil a aj navnadil trailer k pripravovanému filmu. Ostal som z tejto knihy úplne mimo. Keď sa trochu spamätám, určite spíšem niekoľko slov, lebo Enderova hra od Orsona Scotta Carda si to zaslúži. Možno len tak na navnadenie – bolo naozaj zaujímavé sledovať v tejto knihe aj samotného autora, nielen príbeh. Neviem, či ste zachytili tie rôzne správy, čo všetko anti Orson Scott Card je… Najposlednejšia správa prišla z komixového tábora, kde DC Comics najali OSC, aby pre nich písal. A to sa stálo práve v čase, keď nás dlhé mesiace naťahovali, ktorá známa komixová postava dostane facelift skrze homosexualitu. Už v Enderovi je veľmi silno cítiť, aký anti OSC je. Zaujímavé však bolo aj zistenie, že je trochu viac antifeministický… To som naozaj nečakal a ostal som z toho trochu viac v šoku.

Prechádzka
Prechádzka

Walserovu prechádzku sme čítali na našom bookclube. Vyberáme tam knihy rôznych žánrov a rôzneho zamerania. Toto mala byť taká krátka oddychovka pred veľkou letnou bichľou. Oddychovka to skutočne aj bola, keďže som ju prečítal za dve cesty autobusom do práce. Ale to je tak asi všetko, čo sa o knihe dá povedať. Mne osobne prišla strašne nudná. Okej, okej, máte pravdu, napísal tú knihu na začiatku 20. storočia. Ale i tak… zabilo by ho, keby tam bolo trochu šťavy? V mnohom mi to pripomínalo blogy grafomanov, ktorý popisujú každý jeden moment vo svojom živote kvetnatými vetami. Áno, možno sa tak naozaj aj rozprávalo kedysi dávno-pradávno, ale aj tak… Nemala by byť literatúra, teda aspoň od tejto som to očakával, nadčasová? Táto kniha mi naozaj nič nedala a ja som pri nej trpel. Ďalším negatívnym bodom bol prekladateľ, Mišo Hvorecký, ktorého som za každým slovom strašne cítil. Nuž a v mnohých vetách som sa zarazil a musel som sa zamyslieť, či my takto tú vetu naozaj po slovensky povieme. A ak mám pravdu povedať, väčšinou nie, nehovoriac o nemeckom slovoslede.

Tak toľko toho bolo za jún. Ďakujem, že ste to dočítali až sem, a stretneme sa o mesiac. Snáď si ma v júli nájdu zaujímavejšie knihy.

Erik

Advertisements