ako som 1 rok 10 mesiacov a 16 dní nič neprečítal

… teda nie je to úplne tak celkom pravda ;) niečo som čítal a celkom dosť. Ale to boli pracovné veci — korektúry, posudky a podobne. Nečítal som nič pre vlastné potešenie.

Moja Zuza (kolegyňa a mentorka) je v podobnom stave už dlhšie. A asi sa to stáva, veď sa hovorí, že keď brigáduješ vo Figare, tak pri pulte môžeš natlačiť do hlavy toľko čokolády, koľko len uvládzeš… ale tej sa preješ po prvom týždni, max dvoch.

Mňa tiež postihla choroba z povolania… a to, že už som nedokázal relaxovať pri čítaní. Už ste asi sami zažili, proste sa to stane… ale nečakal som, že to bude trvať takmer dva roky. Najhoršie na tom bolo, že som ani nemal chuť čítať, a keď ma niečo oslovilo, tak som prečítal pár stránok a kniha ma prestala baviť — teda vlastne ani nestijla začať… za tie mesiace som rozčítal a nedočítal maximálne dve desiatky kníh a z tých som dokopy prečítal tak do 500 strán.

Ale nebolo to celé len zlé. Mozog aj oči si proste potrebovali oddýchnuť. A tak prišli na rad seriály a filmy, hudba, varenie a pečenie, bicyklovanie, flákanie sa po baroch ;) V podstate ma moja čitateľská kríza vytiahla von do sveta, medzi ľudí — a aj to niekedy treba.

Časy sa však zmenili, a pred mesiacom sa siahol po svojej srdcovke — po Harrym Potterovi. A musím sa priznať, tie prvé dve-tri kapitoly boli ako z nočnej mory. Prvú kapitoly som čítal snáď hodinu a nie a nie sa cez ňu prekúsať. Až keď sa na scéne zjavil Hagrid, tak som sa dokázal do čítania opäť pohrúžiť a užívať si ho naplno. Tak ako kedysi. Moja rýchlosť obracania stránok sa výrazne spomalila, ale aspoň si písmenká a riadky a príbeh a postavy o to viac užívam. A o tom to celé čítanie vlastne je — o užívaní si písaného slova (neznie to tak múdro ako v mojej hlave, ale veď-viete-čo-chcem-povedať). Zatiaľ som prečítal štyroch Potterov a teraz lúskam Victoriu Schwab a A Darker Shade of Magic (čo bola mimochodom posledná knihu, ktorú som 31. júla 2015 dočítal), lebo si to musím pripomenúť a pokračovať ďalej!

Čitateľskou krízou si asi prešiel každý z nás, tak mi dajte vedieť, koľko trvala tá vaša najdlhšia.

Yours, Erik

P.S.: Som sa rozhodol, že začnem znova písať, nie preto, aby som hejtoval a pi*oval, ale aby som priblížil to, čo vlastne robím. Vymyslel som si ale nový formát a inšpirovala ma k tomu Zoe Barnes zo seriálu House of Cards. V časáku Slugline (či ako sa to volalo) mali pravidlo, že reportéri hneď písali, čo objavili a nesušili to u seba niekoľko dní a ani to nedávali na kontrolu šéfredaktorom. Takže aj tento príspevok–tak ako ďalšie–som naťukal pri pive do mobilu. Snáď mi to vydrží ;)

Advertisements