ako si slovenskí blogeri serú do huby (komentované vydanie)

Vzhľadom na to, že nie každý pochopil, čo som chcel predvčerajším článkom povedať, pridávam komentované vydanie:

 

Áno, som nasratý, a áno, asi by som mal držať hubu a krok. Ale prečo? … lebo som editor a pracujem pre vydavateľstvo a tým pádom nemám právo nič komentovať. Len preto, lebo sa to odo mňa žiada a mal by som držať formu? Samozrejme! Bože chráň, aby niečo zlé opustilo moje ústa. To môžeme len tak ohovárať po chodbách nášho vydavateľstva. Hell no! Povedal som, že budem úprimný, tak idem s úprimnosťou von.

Tento rok je pre mňa v mnohom spešl. Asi najviac sa teším na to, že konečne vydávame aj pôvodnú slovenskú tínedžerskú (resp. Young Adult) tvorbu. Prvá kniha je už vonku, no ďalšie sú ešte v trúbe. Ako sa však začínajú zjavovať prvé “recenzie” opäť mi to pripomenulo, v akom úbohom stave je slovenská čitateľská verejnosť a ako tým trpia naši autori.

Na Slovensku to majú autori ťažké. To vieme všetci. A autori tínedžerských kníh ešte ťažšie. To vedia tí, čo sa niečo pokúsili vydať a neuspeli. Nikto seriózny sa ich dielam nevenuje, … nájsť v nejakom denníku, či časopise recenziu na pôvodnú tínedžerskú knihu je takmer rarita… veď tínedžerská literatúra je brak, ktorý sa neoplatí čítať, nie to ešte vydávať. To je presvedčenie mnohých dospelých. Hlavne tých, ktorí si ešte vždy myslia, že YA je špeciálny žáner literatúry… a pritom je to len vekové vymedzenie. Jedinú šancu na nejaký feedback predstavuje pofidérna slovenská blogosféra. O tom v akom je slovenská blogosféra som písal už tu. Keď už slovenskí autori niečo napíšu, a potom nedajbože uprosia vydavateľa, aby porozposielal nejaké recenzné výtlačky, alebo sami rozpošlú svoje vlastné autorské výtlačky, či si nakúpia knihy u vydavateľa a tie potom rozpošlú… no veď to je autorova povinnosť, ak chce, aby knihu nejaký bloger vôbec chytil do rúk. Že? Opäť sa vraciame k nekonečnej téme recenzných výtlačkov, ich úlohe, úlohe blogera atď… Stále dookola tá istá diskusia… 

O recenziách sa nebudem rozpisovať. Chceme sa začať baviť o tom, čo je a čo nie je recenzia? Zakopeme sa niekde poriadne hlboko. A nakoniec to skončí tak, že ja sa pokúšam z akéhosi titulu niekomu niečo prikazovať. A na to určite nemám právo! Je to zbytočné a hlavne všetci dobre vieme, že na Slovensku na prste jednej ruky zrátame blogerky Young Adult literatúry, ktoré vedia napísať recenziu, čo má hlavu a pätu. Áno vieme. Ale keďže si ich vážim a nechcem proti nim spustiť lavínu hejterizmu, tak vám nepoviem, kto to je. Len bodro hľadajte ďalej! Skôr je zaujímavá tá diskusia pod nimi. Okrem iného povinný spam: “Úžasná recenzia!” “Knihu si musím prečítať!” a potom: Ako sa všetci navážajú do knihy a do autora. Ako vlastne slovenská literatúra stojí za prd makový, … takmer v každej jednej recenzii na slovenskú knihu sa spomína, ako Slováci nevedia písať, ako sa to vlastne ani neoplatí čítať… a vlastne Slovákov aj tak nečítajú, ale tu sa ulakomili na ten recenzák. … ale už keď im ponúkli recenzák, tak ho neodmietli. 

Nuž… dobré ráno, slovenskí blogeri. Toto je  totiž dvojsečná zbraň, blogeri. 

Presne tak isto totiž dopadnú vaše veľdiela, ktoré po večeroch píšete. To že mnohí blogeri píšu, alebo maju v pláne niečo napísať je jasné ako facka. Ak ste veľmi lenivý, tak si len kliknite na ich Goodreadsovské profily a porátajte si, koľkí si ich prepli na “Goodreads Author Profile” a pritom ani nie že kniha nevyšla, ale ju ani nedopísali. Najčerstvejším príspevkom je skupina Ceruzka Klub, kde sa diskutuje o písaní poviedok a kníh! To, že ste ich dali prečítať kamošom, ktorí ich vychválili, že ste ich dali prečítať fellow-blogerom, ktorí to vychválili, … tých niekoľko šťastných blogerov, ktorí svoje knihy dopísali na nich neostalo sedieť a podelilo sa s nimi so svojimi kamošmi, čo je úplne pochopiteľné… nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu. … lebo je to asi ako keď vám mamka, babka, dedko, strýko povie, že ste to napísali perfektne. 

A viete prečo?

Lebo oni vás prečítali len preto, že ste kamoši. To proste nepopriete, už keď vás niekto pozná, hneď sa k textu stavia osobne. Aj preto u nás posudzujú rukopis, ktorý by mohol byť perspektívny dvaja-traja ľudia! A oni slovenských autorov čítať nebudú, ... lebo tí nevedia písať… lebo tí nevedia písať. Ako som už povedal. A už vôbec nie fantasy a sci-fi. Veď to je celé zlé! Proste fantasy a sci-fi len od američanov a britov! To že sú na svete aj rôzni iní autori, skvelí autori, to nikoho nezaujíma, lebo čo nevychádza na Slovensku, nemá brutálnu kampaň v USA, a nechystá sa film s nejakým sexošom, to vlastne ani nemôže byť dobré! Veď to dokážu písať dobre a kvalitne len zahraniční autori. Jedine! Kto sme my na malom Slovensku, že sa do niečoho podobného púšťame? No evidentne niktoši! Veď fantasy zasadená v slovenskom prostredí proste nemôže fungovať! 

A čo je ešte najhoršie… v takmer každej recenzii, ktorá slovenské dielo sprdáva je cítiť taký ten skrytý podtón: a ja mám tie postavy (sorry, slovenská blogosféra odmieta používať správne slovo postavy a všade dáva charaktery … všetci, čo sú snáď na pochybách, nazrite prosím do slovenského slovníka, a nájdite si charakteristiku slova charaktersúhrn zdedených alebo získaných duševných vlastností človeka prejavujúcich sa v jeho správaní, konaní a spôsobe myslenia; synonymum povaha; človek s kladnými morálnymi vlastnosťami; súhrn podstatných, príznačných vlastností veci, javu; to, že niekto sa rozhodol, že anglické slovo character sa predsa prekladá ako charakter aj keď mám na mysli postavy, to ešte neznamená, že je to tak správne! ), takže: a ja mám tie postavy charaktery a svet v hlave lepšie premyslené, a ja viem ten svoj svet lepšie opísať, a moje postavy charaktery sa budú správať oveľa logickejšie, a mne tieto postavy charaktery liezli na nervy, ale moje budú moje a tie budú super… … stačí pozorne čítať recenzie a toto sa tam medzi riadkami dá pekne vyčítať… a tak ďalej donekonečna… a vlastne nie donekonečna, lebo blogeri sa uchytia jedného dvoch bodov, … áno je to pravda, vo väčšine prípadov sa blogeri uchytia dvoch prvkov v knihe, či už pozitívnych, alebo negatívnych a okolo tých sa neustále dokola točia a neposkytujú nič ďalšie, akoby kniha nebola o ničom inom… okolo ktorého sa potom točí celá dlhočizná recenzia bez hlavy a päty a tela… To že sa na začiatok recenzie drbne anotácia, na koniec vlastné osobné hodnotenie s odporúčaním a uprostred je nejaká vata, to ešte neznamená, že recenzia má hlavu, telo a pätu. 

Nuž nazrite do môjho sveta:

Chodia nám haldy rukopisov, o väčšine vieme, že nie je vhodná na vydanie po prvých stranách. Ten zvyšok má síce v sebe niečo zaujímavé, autori dokážu vymyslieť naozaj neobyčajný setting, ale napísať knihu nie je len o vymyslení niečoho zaujímavého… je to o úspešnom dotiahnutí do konca. O zauzlení a rozuzlení, o napísaní príbehu, ktorý nie je lineárny, ale dozviete sa aj kadečo zo života ostatných, hoc už len hlavných hrdinov. O postupnej gradácii. Toto je všeobecné hodnotenie na základe mojich skúseností, odpichuje sa od mnohých rozhovorov, ktoré v redakcii vedieme o rukopisoch, ktoré sme dostali a je to opakujúci sa jav. Mesačne prečítam 3 – 5 pôvodných slovenských rukopisov, a robím túto robotu 4 roky, porátajte si, koľko mi ich prešlo popod prsty. 

Väčšina to nedokáže, alebo na to ani nemá. A tí čo majú, tak tých vydávame.

Len to som chcel povedať.

Asi to nie je na mieste, ale chcel by som sa kritikom poďakovať. Lebo až teraz som si uvedomil, že vlastne ja som naozaj napísal všeobecný článok o súčasnom stave. Fakt som si už miestami myslel, že mi preskočilo a naozaj som tam napísal niečo, čo som ani nechcel. Ani slovom som nespomenul recenziu, na ktorú všetci narážate. Tá recenzia bola len kvapkou do mora môjho roztrpčenia. Všetky internety sú zahltené tým, ako slovenský národ kydá na slovenskú literárnu tvorbu. Ak sa chcete upínať na túto recenziu, nech sa páči! A takisto to ani nie je kritika blogerky, či recenzie – to by som vedel spustiť iné ranty, ale tie sú medzi mnou a blogerkou, a to na verejné miesto nepatrí.

Dokonca po prečítaní a vychytaní chýb som si uvedomil, že toto je skôr varovanie pre budúcich autorov (a špeciálne tých, čo sú aj blogeri), ktorí snáď chcú niečo napísať a vydať: Pozor na slovenských blogerov. Zväčša vám hrozí len negatívna reakcia a žiadne pochvalné slovo. Taká je naša realita. Ale ja sa budem tešiť aspoň z tých ľudí a s tými ľuďmi, ktorých oslovia aj knihy slovenských autorov. Ostáva mi dúfať, že sa raz všetko na dobré obráti.

Advertisements

5 thoughts on “ako si slovenskí blogeri serú do huby (komentované vydanie)

  1. Nezvyknem sa zapájať do týchto diskusií ale toto je téma, ktorá je podľa mne hrozne dôležité a myslím že dosť smutná. Ja som do blogosféry vstúpila len pred necelým rokom s myšlienkou začať písať o niečom čo mám rada. Nevedela som o spoluprácach s vydavateľstvami či o recenzných výtlačkoch. Blog pre mňa znamenal tvorenie niečoho vlastného čo má človek rád a čo robí radosť hlavne jemu. O všetkých tých aférach a vojnách som sa dozvedela pomerne neskoro. Netušila som, že blogery, ľudia, ktorí majú rovnaké záujmy, od ktorých by som čakala podporu, sa chovajú takto. Objavila som komentáre, diskusie a články kde jeden na druhého kydajú, že vraj píšu len pre knihy zadarmo. Videla som surovo preložené recenzie s angličtiny, ba či bez hanby odkopírovaný celý článok rovno od slovenského blogera. Títo ľudia už akoby ani nechceli písať, oni nemajú blog aby sa mohli spojiť s ľuďmi podobnými im ale len aby mali kopu followerov a komentárov. Napíšu recenziu , kde ani nepovedia svoj názor, len opíšu dej a v jednej vete povedia aby ste si knihu určte kúpili. Buď je to ich lenivosťou alebo sa boja editora, ktorý by s nimi mohol zrušiť spoluprácu.
    Potom ale príde negatívna recenziu a pozrime že aká je tu polemika. Zase sa začína to isté, že každý na každého niečo kydá, ale je to celé zlé, že slovenskí autori sú zlí, slovenskí blogeri sú zlí a všetko slovenské ide do kelu. Však lebo my sme zaostalý štát, ešte sa poďme hádať o tom či vôbec mažme písať po slovensky.
    Celý svet sa už teraz ženie len za popularitou, komentármi, vecami zadarmo a najviac za kritizovaním ostatných. Kritizujeme vlastných autorov, ktorí to majú ťažšie než akýkoľvek iný, namiesto toho aby sme ich podporovali. Len ich zhadzujme a nedávame ani šancu. Hlavne ,že všetci blogery tajne píšu vlastnú knihu. Potom to budú oni ( vlastne teda my ), čo budeme na mieste slovenského autora, ktorí je len zhadzovaní za to, že je Slovák .
    A či už napíše bloger pozitívnu recenziu alebo negatívnu, vždy je to zle! Pri pozitívnej sa len bojí vyjadriť svoj názor a pri negatívnej je zaujatý. Teda sa pýtam ako mám písať ? Vlastne sa už aj bojím, aké to bude neskôr, či sa slovenská blogosféra sama udupe … či má vlastne naše blogovanie nejakú budúcnosť ?

    1. Majka, ja si vlastne myslím, že na tvoju otázku je celkom jednoduchá odpoveď. Píš tak aby ťa to bavilo. Nebloguj len preto, aby si mala followerov, komentáre a knihy zadarmo. Neboj sa vyjadriť svoj názor, ale v rámci slušnosti. Napísať či sa ti kniha páči alebo nepáči, a aj prečo.
      Je jasné, že v každej takejto recenzii je skrytá veľká dávka subjektivity. To podľa mňa vôbec nevadí. Len musíš vedieť aj povedať prečo sa ti to nepáči. Problém totižto nie je v negatívnej recenzii. Aspoň nie v tomto prípade. Problém je keď chceš recenzný výtlačok len preto, že je zadarmo aj keď dopredu už vlastne viac menej vieš, že sa ti to nebude páčiť, lebo nemáš rada ten žáner, autora, čokoľvek. Ale vypýtaš si ho aj tak, lebo však je zadarmo!
      ďalšia vec je aj ako tá recenzia naozaj vyzerá. Tak ako si sama napísala, recenzie, ktoré či už len opíšu dej, možno k tomu páčilo sa/nepáčilo sa, počet hviezdičiek a kúpte si to. Alebo to nedajbože odkopírujú od niekoho iného! To je trikrát horšie podľa mňa, lebo to už je fakt hnus. Proste vynaložiť nejaké úsilie. Aby to malo nejakú hodnotu. Aj negatívna recenzia vie niekoho naviesť na danú knihu. Ak ty povieš, že nemáš rada milostné trojuholníky, dokonalú hrdinku a priblblého sexy hlavného hrdinu. Ale niekto možno práve niečo také teraz hľadá a povie si, že toto je presne kniha pre neho(alebo skor ňu asi v tomto príklade :D).
      K tomu skúsiť tie vety nejako poskaldať, rozviť. nech to dáva zmysel. Alebo, záleží aký štýl ty preferuješ. možno použiť odrážky. Ja neviem. Tak aby sa tebe písalo dobre, pretože ak sa ti to píše zle, je dosť možné že sa to bude aj zle čítať. A zároveň tomu dodať nejakú pridanú hodnotu.
      Nehovorím, že aj po tomto sa nenájde neikto kto bude s tou recenziou mať problém, ale ty aspoň budeš mať svedomie na pravom mieste a priznajme si, vždy sa nájde niekto komu sa to nebude páčiť. Každý máme iný vkus. Preto sú aj negatívne recenzie. Ale to neznamená, že to spôsobí nejakú hádku.
      Dúfam, že som sa príliš nezamotala do toho čo som chcela povedať a že sa dá pochopiť čo som tým myslela :D

  2. Strašne sa mi nepáči, že ktokoľvek vyjadrí svoj názor v tejto knižnej blogsfére, je odsúdený na to, aby sa jeho slová prepierali v nezmyselných komentároch, zdvihne sa vlna odporu a veľa krát sa úplne odbočí od témy. Každý potom hľadá v názore seba :-D… Paradox toto.

    Čo čítam komentáre buď tu, alebo na FB, každý si je za svojím stádom. Autori držia pri sebe a neupustia, blogeri držia pri sebe a neupustia. Ďalej to len ticho čítam a čakám, čo ešte kto vytiahne.

    V poslednom čase nemám toľko času / teda už dlhodobo /, na to aby som sa kontaktovala s inými blogermi, knihy od vydavateľstiev recenzujem pomenej a presne pre takéto aféry som aj rada, že som v jemnom úzadí.

  3. Ahoj Erik.
    Môžem prosím vedieť, v akom kontexte si tu spomenul Ceruzka klub? To ma odsudzuješ za to, že som si vytvorila ku školskému projektu aj GR diskusiu? O čo akože ide? Do nikoho sa nenavážam, k tvojmu predošlému príspevku som sa radšej nevyjadrila, lebo nesúhlasím s tvojím hádzaním všetkých blogerov do jedného vreca, nemá zmysel zbytočne vyvolávať hádky, ale tu mi to nedá, pretože si spomenul môj projekt, pričom určite ani nevieš, o čo presne sa jedná. Ale zaujímavé, že sa obraňuješ, že tú inkriminovanú recenziu, ktorá ťa naštvala si vtedy nepomenoval, tak prečo teraz do toho zaťahuješ menom aj obyčajnú GR skupinu?
    Nedokážem vydedukovať z tvojich riadkov, že či ti teraz vadím alebo ma nenávidíš, že som si dovolila otvoriť nejaké diskusie alebo či to mal byť len nejaký jednoduchý príklad diskusie…
    Poprosila by som ťa, aby si mi napísal, ako si to myslel, aby som vedela či mám byť urazená alebo to bol len príklad, lebo ja sa k tvojmu všeobecnému rozčulovaniu nebudem vyjadrovať, ale neprajem si, aby na mňa alebo moju stránku niekto konkrétne útočil.
    Vopred ďakujem za odpoveď.
    E_V_E

  4. Ja osobne mám slovenské a české knihy rada, i keď mi niekedy postavy riadne brnkajú na nervy, ale to nie je nič nezvyčajné ani u zahraničných kníh.
    A myslím, že mnoho slovenských autorov sa podceňuje, hlavne tí mladí, ktorí sa venujú najmä tzv. šuplíkovým prácam.
    Ja sama píšem aj recenzie na knihy a príbehy samotné a slovo ‘charaktery’ by som do recenzie dala len v spojení charakter postavy a nie ako samostatné slovo.
    +
    Myslím, že práve na našej scéne chýba ten závan mladých ľudí s čerstvými nápadmi.
    Inak bol článok veľmi pekný, ďakujem ti zaň. :)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s