ako si slovenskí blogeri serú do huby…

Áno, som nasratý, a áno, asi by som mal držať hubu a krok. Ale prečo? Len preto, lebo sa to odo mňa žiada a mal by som držať formu? Hell no! Povedal som, že budem úprimný, tak idem s úprimnosťou von.

Tento rok je pre mňa v mnohom spešl. Asi najviac sa teším na to, že konečne vydávame aj pôvodnú slovenskú tínedžerskú (resp. Young Adult) tvorbu. Prvá kniha je už vonku, no ďalšie sú ešte v trúbe. Ako sa však začínajú zjavovať prvé “recenzie” opäť mi to pripomenulo, v akom úbohom stave je slovenská čitateľská verejnosť a ako tým trpia naši autori.

Na Slovensku to majú autori ťažké. A autori tínedžerských kníh ešte ťažšie. Nikto seriózny sa ich dielam nevenuje, veď tínedžerská literatúra je brak, ktorý sa neoplatí čítať, nie to ešte vydávať. Jedinú šancu na nejaký feedback predstavuje pofidérna slovenská blogosféra. Keď už slovenskí autori niečo napíšu, a potom nedajbože uprosia vydavateľa, aby porozposielal nejaké recenzné výtlačky, alebo sami rozpošlú svoje vlastné autorské výtlačky, či si nakúpia knihy u vydavateľa a tie potom rozpošlú… no veď to je autorova povinnosť, ak chce, aby knihu nejaký bloger vôbec chytil do rúk. Že?

O recenziách sa nebudem rozpisovať. Je to zbytočné a hlavne všetci dobre vieme, že na Slovensku na prste jednej ruky zrátame blogerky Young Adult literatúry, ktoré vedia napísať recenziu, čo má hlavu a pätu. Skôr je zaujímavá tá diskusia pod nimi. Ako sa všetci navážajú do knihy a do autora. Ako vlastne slovenská literatúra stojí za prd makový, a vlastne Slovákov aj tak nečítajú, ale tu sa ulakomili na ten recenzák.

Nuž… dobré ráno, slovenskí blogeri.

Presne tak isto totiž dopadnú vaše veľdiela, ktoré po večeroch píšete. To, že ste ich dali prečítať kamošom, ktorí ich vychválili, že ste ich dali prečítať fellow-blogerom, ktorí to vychválili, nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu.

A viete prečo?

Lebo oni vás prečítali len preto, že ste kamoši. A oni slovenských autorov čítať nebudú, lebo tí nevedia písať. A už vôbec nie fantasy a sci-fi. Veď to dokážu písať dobre a kvalitne len zahraniční autori. Kto sme my na malom Slovensku, že sa do niečoho podobného púšťame?

A čo je ešte najhoršie… v takmer každej recenzii, ktorá slovenské dielo sprdáva je cítiť taký ten skrytý podtón: a ja mám tie postavy (sorry, slovenská blogosféra odmieta používať správne slovo postavy a všade dáva charaktery), takže: a ja mám tie postavy charaktery a svet v hlave lepšie premyslené, a ja viem ten svoj svet lepšie opísať, a moje postavy charaktery sa budú správať oveľa logickejšie, a mne tieto postavy charaktery liezli na nervy, ale moje budú moje a tie budú super… a tak ďalej donekonečna… a vlastne nie donekonečna, lebo blogeri sa uchytia jedného dvoch bodov, okolo ktorého sa potom točí celá dlhočizná recenzia bez hlavy a päty a tela…

Nuž nazrite do môjho sveta:

Chodia nám haldy rukopisov, o väčšine vieme, že nie je vhodná na vydanie po prvých stranách. Ten zvyšok má síce v sebe niečo zaujímavé, autori dokážu vymyslieť naozaj neobyčajný setting, ale napísať knihu nie je len o vymyslení niečoho zaujímavého… je to o úspešnom dotiahnutí do konca. O zauzlení a rozuzlení, o napísaní príbehu, ktorý nie je lineárny, ale dozviete sa aj kadečo zo života ostatných, hoc už len hlavných hrdinov. O postupnej gradácii.

Väčšina to nedokáže, alebo na to ani nemá. A tí čo majú, tak tých vydávame.

Len to som chcel povedať.

Erik

Advertisements

51 Comments

  1. To fakt na Slovensku chce každý bloger být spisovatelem? :o)
    A týká se to té Adaptace (jsem si to barbarsky a sprostě dovolila přeložit)? Dívala jsem se a zatím na goodreads má vysoké hodnocení…

    Reply

    1. Slovensko a aj Česko a aj celý svet je plný grafomanov :) Tomu sa nevyhneš nikde a nikdy. Mnohým sa v hlave premieľajú rôzne nápady a myšlienky… Niektorí sa aj pokúsia niečo napísať a potom s tým uspieť… to je proste realita dneška.
      A vždy je niečo poslednou kvapkou v mori. Nebola to tá negatívna recenzia, na ktorú všetci poukazujú, ale isté dodatočné informácie, ktoré si vieš domyslieť aj sama.

      Reply

  2. Každému po tomto článku asi bude jasné, o akú knihu sa jedná. Rada by som si ale prečítala tú recenziu, ktorá ťa tak nasrdila.

    Reply

  3. Erik, keď už chceš byť tak uprimný, tak nám daj prosím ťa nejaký konkrétny blog / recenziu / knihu. Takto to len vyzerá, že si nasratý na to, že si niekto dovolil niečo kritizovať…

    Čo sa týka pofidérnej blogerskej komunity, tak nechápem, v čom je problém? Slovart nabehol na systém výberu blogerov do long a short listu, predpokladám, že ste vybrali len tých blogerov, ktorí vo vašich očiach vedia písať recenzie. Inak by ste s nimi neuzatvárali spoluprácu, alebo sa mýlim?
    A ostatným blogerom nechaj slobodu neobjektívnej kritiky, ich blogy ťa nikto nenúti čítať.

    Suma sumárum, vychádza mi z toho, že si nasratý na nejakého blogera, ktorý s vami spolupracuje (čiže bloger, ktorý vie správne recenzovať), ale ktorý nenapísal recenziu podľa tvojho gusta?
    No, Erik, to sa stáva. Ja som skôr prekvapená, že nejaký bloger našiel tú odvahu :)

    A na margo tvojej poznámky, že sa niekto ulakomil na slovenský recenzák a pritom číta len zahraničných autorov? No, možno si ten recenzák vzal v dobrej viere, že konečne príde nejak slovenská pecka, ktorá ho dovedie k čítaniu aj iných slovenských autorov? Prečo hneď za všetkým musíme vidieť len hamižnosť blogera?

    Nehnevaj sa, ale mne osobne toto celé príde ako nejaká tvoja urazená pýcha. Ale možno sa mýlim, možno údajné recenzie na údajnú knihu sú naozaj zle štrukturované a neobjektívne. Ale keďže nevieme, o čo sa jedná, tak tiež len varíme z vody…

    Petra

    Reply

    1. Petra, prečo by som mal menovať článok, ktorý bol poslednou kvapkou v pohári môjho roztrpčenia? A ani nie článok, ale všetky dodatočné informácie? To by predsa nebolo fér. Po správnosti by som sem mal pekne a poporiadku vymenovať každý jeden status a zmienku… a až tak precízne si neznačím, čo kde a kedy povedal, napísal…

      Možno ťa to prekvapí, ale ja si nečítam iba 16 “vyvolených” blogov, s ktorými spolupracuje Slovart. Mňa zaujíma, čo sa deje aj všade inde. Zaujíma ma, kto je nová hviezda, kto zaujímavo píše. A keďže mnohí starší blogeri majú časové problémy a nestíhajú a prestávajú blogovať, musím a chcem mať prehľad o nových blogeroch. A predstav si, že na svete existujú aj iné knihy, ako tie, ktoré vydáva Slovart, a môj vkus nie je ohraničený produkciou Slovartu. Ani výber kníh nezodpovedá môjmu osobnému vkusu, je to totiž o odhade, čo by mohlo zaujať, čo by sa mohlo páčiť.

      Suma sumárum mi vychádza to, že tu na Slovensku každý nadáva na slovenských autorov, špeciálne na autorov tínedžerských kníh a všetci sa oháňajú tým, ako nevedia poriadne písať, ako nedosahujú kvality zahraničnej produkcie. Na druhej strane nejaký fellow-bloger napíše niečo, nahodí si na GR okamžite profil á la “Goodreads Author” a rozposiela to svojím kamarátom. Tí sa ulakomia na všetko, čo je zadarmo a čo môžu čítať skôr ako ostatní. A všetci to vychvália. A vieš prečo? Lebo sami doma píšu a nejde im to, a zrazu to niekto zvládol lepšie. Ale je to kamarát, tak mu to vychválim, lebo mu to ide lepšie ako mne!

      Vôbec tu nejde o recenziu “podľa môjho gusta” – také recenzie píše na slovensku zo päť blogeriek… Každý má právo na názor, a ten im neberiem. Očakávam však konštruktívnu kritiku, z ktorej sa môžem ja aj autor poučiť. Nie len akýsi výlev. A tu vôbec nejde o tú recenziu, ale o celé pozadie danej recenzie, ak to tak chceš celé stiahnuť na tú jednu recenziu.

      Ďalej – bohužiaľ je to (v tomto prípade) z textu recenzie presne jasné a presne spomenuté, prečo bloger po nej siahol. Čítaj detailne!

      Petra, keďže presne vieš, o ktorej recenzii si točila, keďže si ju hneď okomentovala, tak na posledný odstavec tvojho komentu ani nemusím reagovať, že? Ale ja by som predsa len niečo len dodal. To na čo som chcel poukázať je fakt, že tu na Slovensku panuje presvedčenie, že Slováci nevedia písať, a na čo ich vlastne vydávať. A keď už niekto niečo vydá, tak ho podkopme pod čiernu zem. Vieš čo, môže byť. Prečo nie. Keď je to zlá kniha. Ale keď tvoj názor ovplyvňujú tvoje osobné zážitky… tak potom je to zle. Ale všetko, čo napísali blogeri je megaklasa, a ako to, že to tí vydavatelia nevidia!!!

      Tu vôbec nejde o moju pýchu – pýcha je btw. zlá vlastnosť! Ale o akúsi zodpovednosť voči autorovi. Mňa jeho text zaujal, zaujal ma až tak, že som sa ho rozhodol odporúčiť na vydanie. Na knihe sme sa namakali. Vložili sme do nej kus seba. A oveľa väčší, ako si hocikto z vás vie (bohužiaľ) predstaviť. A keď ju potom niekto prečíta a odsúdi ju len preto, že je to slovenské…
      To mi vadí! A to spôsobilo, prečo som tento článok napísal.

      Reply

      1. Mne osobne je z tvojho článku dosť smutno. Pretože poukázal na jeden obrovský nedostatok. A to je absencia základného nepísaného (povedala by som až zlatého) pravidla vo vzťahu bloger-autor/vydavateľ.

        Nikdy, ale naozaj NIKDY by sa autor či vydavateľ nemal otvorene vyjadrovať k recenzii. Toto pravidlo ctí aj GR, ktorý má právo zrušiť priamo stránku autora, pokiaľ toto pravidlo nedodržuje.

        Pokiaľ sa vydavateľovi (autorovi) recenzia páči a chce sa nejako vyjadriť, môže to urobiť prostredníctvom zdielania recenzie na svojich sociálnych médiách.

        Rešpektujem, že toto je tvoj vlastný, súkromný blog, no keďže naň píšeš ako nahnevaný editor Slovartu obhajujúci Adaptáciu, vnímam tvoj článok ako veľmi nekorektný. Veľmi ma prekvapuje, že si neuvedomuješ, že recenzia má vyvolať diskusiu medzi recenzentom a čitateľom. A nie reakciu autora či priamo vydavateľa! Tým, že nás tu všetkých obviňuješ z neobjektivity a zaujatosti voči nejakým autorom, robíš zlé meno nielen sebe, ale aj vydavateľstvu Slovart.

        A aby sme boli konkrétny, ja som komentovala recenziu na danú knihu len na tomto blogu
        http://the-fluffer-nutter.blogspot.sk/2015/03/adaptacia-prisposob-sa-alebo-zomri.html#comment-form

        A obviňovať Simonu zo zaujatosti voči slovenským autorom? Hm, tak si skús napríklad prečítať jej recenziu na iné slovenské dielo:
        http://the-fluffer-nutter.blogspot.sk/2014/05/vita-jamborova-srdcova-dama-alebo.html

        Myslím, že tak ako ty voláš po profesionalite blogerov, ja volám po profesionalite autorov a vydavateľov. Prosím, buďte pripravení na kritiku! Objektívnu aj neobjektívnu! Nekomentujte naše recenzie na vaše knihy, je to neprofesionálne. Negatívne recenzie rešpektujte. V prípade vydavateľa je možné s blogerom záležitosť vykomunikovať v súkromí. Pokiaľ sa nedokážete s kritikou vysporiadať, knihy nepublikujte.

        Alebo si myslíte, že takého Kinga či Sandersona každý miluje? Nie, ale oni majú aspoň toľko úcty ku svojim čitateľom / recenzentom, že ich verejne neoznačujú za tých, čo si “serú do huby”.

        Petra

      2. Súhlasím s Petrou. Takéto veci sú iba medzi vydavateľom a recenzentom. Tvrdíš, že nepoznáme pozadie celého konfliktu, no my ho ani nemáme poznať. To je už naozaj medzi vami a dalo sa to v pokoji vykonzultovať bez ďalších divákov a nezainterovaných osôb, ktorých sa to netýka. Mal si jej napísať, čo sa ti nepáči a dohodnúť sa na spoločnom riešení. Niektoré veci nie sú určené verejnosti ako napr. tento. To je váš interný problém a malo by sa to riešiť inak. Bože, veď ste dospelí ľudia.

      3. Petra, Nathaly – prosím prečítajte si moje komentované vydanie tohto článku, aby ste naozaj pochopili, že tento článok nemal s tou recenziou nič spoločné, a bol o niečom úplne inom. https://medziriadkami.wordpress.com/2015/03/17/ako-si-slovenski-blogeri-seru-do-huby-komentovane-vydanie/

        Petra – ešte raz opakujem, ja som ani slovom nezmienil recenziu. Mňa osobne tá recenzia vôbec netankuje. Ja som ju odignoroval po piatich sekundách ako som ju dočítal, to ty sa k nej neustále vraciaš. A snažíš sa ma obviniť z niečoho, čo som vôbec nespravil.

        Evidentne ma nemáš na GR, lebo ja som tam poriadne aktívny, a poriadne komentujem (pozitívne aj negatívne) všetko a všetkých. Nelajkujem zaradom všetky pozitívne recenzie na naše knihy, ale len tie, ktoré ma oslovia. Snažím sa neprekročiť tú veľmi tenkú čiaru, ktorá sa tiahne medzi Erikom-čitateľom a Erikom-editorom. Je to v mnohých prípadoch veľmi ťažké. Chceš jeden úplne brutálny príklad? 0-1-2 hviezdičkové hodnotenie na knihy, ktoré vydávame. Nebojím sa povedať svoj názor a nemám ho prečo tajiť.

        Tento blog nepíšem preto, aby som si mohol ventilovať svoje zúrivosti. Až taký plytký zasa nie som. Nie, ja som vám len chcel ponúknuť pohľad na vec z iného uhla pohľadu. Som niekto, kto sa pohybuje v rovnakých kruhoch ako vy, ale zároveň je trochu mimo, a má trochu nadhľad. Stoja za mnou roky čítania ako čitateľa, roky čítania ako kníhkupca, roky čítania ako editora. Od roku 2004 som pracoval v Pante, od roku 2008 v Slovarte a od januára 2011 som editor YA kníh. Proste mám iné zázemie a chcem vám poskytnúť zamyslenie sa iným smerom ako je pre vás zvyčajné.

        Ty ma tu nominuješ za nahnevaného editora, za obhajovateľa Adaptácie… a pritom ty to chceš na mňa len našiť. Mne to skôr pripadá, že si ideš budovať meno a zháňať followerov ako blogerka, ktorá sa ničoho nebojí a dokáže to natrieť aj editorovi! To je také prízemné, si myslím. Ale je to tvoje rozhodnutie a keď si myslíš, že tým zaujmeš, len tak ďalej. Ja mám na konštruktívnu debatu založenú na dôkazoch vždy čas a chuť!

        Ja tu Simu vyťahovať nebudem, lebo nemám dôvod.

        A okrem profesionality blogerov volám aj po tom, aby blogeri začali pozorne čítať a nedomýšľali si veci, ktoré v článkoch nie sú. Aby mi nevkladali do úst slová, ktoré som vôbec nepovedal. Blogeri, naučte sa zniesť aj kritiku! Tak ako vás poteší lajk od autora, tak si skúste vziať k srdcu niečo aj z negatívnej reakcie. Ja som si tu nevylieval srdca ublížené srdce, ja som len prispel do diskusie, kam sa dnešok na Slovensku uberá.

        A áno, serú si do huby, lebo kritika všetkej slovenskej produkcie je dvojsečná zbraň! Kto potom vychváli diela ich spolublogerov?

        Nathaly – ty navrhuješ, aby som napísal autorovi recenzie, aby ju zmenil a prepísal??? Aké spoločné riešenie??? Veď to je zasahovanie do samostatnosti a integrity blogera! Ja neverím, že jeden bloger také niečo navrhne. Ten koment ma bohužiaľ dostal.

      4. Prečo ti hneď napadlo prepisovanie recenzie? To v žiadnom prípade! Myslela som to tak, že keď sa už tento prípad stal, tak sa dohodnúť s blogerom na tom, ako predísť týmto situáciám. Pýtať sa, že či už niečo daný bloger od autora čítal a ak áno, či sa mu jeho tvorba páčila. Takto by sa tomu dalo predísť a ty by si zvážil, či knihu pošleš alebo nie, keď chceš tak veľmi pozitívnu reklamu. (Aj to je podľa mňa hlúposť, ako celá táto diskusia. Toto je môj posledný komentár. A to som si hovorila, že si nejdem kaziť nervy…)

      5. Nathaly — lebo si to napísala! A každý bloger má byť sám zodpovedný za svoju recenziu a odovzdať ju ako najlepšie vie. Ja považujem zasahovanie do recenzií za zásah do integrity blogera. Na to má mať bloger svojich beta readerov, ktorí mu povedia, čo a ako, kde je toho priveľa, kde sa jasne nevyjadril. Tak ako ich mám aj ja.

  4. A už je to tu. Vedela som, že niečo také sa stane, keď sme si vymieňali názory na podnet jedného tvojho článku, ktorý si publikoval minulý rok. Vtedy si písal, že píš, ako ti huba narástla, no ja som s týmto názorom nesúhlasila. Viem, že táto veta mala úplne iný význam, ale v čase, keď diskusia naberala na obrátkach, si sa nebránil ani nápadu, že bloger si nemá brať servítku pred ústa a otvorene napísať, čo sa mu na knihe nepáčilo. Ja som bola zástancom toho, že sa nemá uraziť autor ani vydavateľstvo. Doteraz si za tým stojím. Povedzme si pravdu, tebe sa toto prehlásenie (s ktorým všetci súhlasili a dávali ti za pravdu) asi vypomstilo, pretože ja som tú recenziu čítala a je napísaná podľa toho, ako si to pred časom chcel ty, takže vôbec nechápem príčinu tvojho rozhorčenia. Je to tak ako si sám chcel. Neber to ako útok na tvoju osobu, len som sa k tvojmu článku potrebovala vyjadriť.
    Čo sa týka slovenských spisovateľov: Ich tvorbu mám veľmi rada, ale bývam opatrná pri autoroch, ktorých nepoznám a keď už viem, že nejaká tvorba sa mi nepáči, nevyhľadávam ďalšie knihy a radšej si prečítam niečo od tých, ktorí sú moji obľúbení a páči sa mi štýl ich písania.

    Reply

    1. Nathaly, možno práve o to ide – nevyhľadávať ďalšie knihy od autorov, ktorých predchádzajúce knihy a štýl sa mi nepáčia, pretože ak to niekto robí opakovane, je to prinajmenšom čudné. No nie?

      Reply

      1. Áno, práve o to ide. Je to divné, no zoberte to tak, že keby sa jej predchádzajúce knihy páčili a práve táto nie, tak Erik by mal na celú situáciu rovnaký názor, pretože štýl tej recenzie by sa asi nezmenil. A týmto sa dostávame k tomu, že jemu sa nepáčila táto konkrétna negatívna reklama. Štýl, akým to bolo celé podané. Štýl, ktorý pred pár mesiacmi sám uznával, takže preto som teraz z jeho reakcie zmätená a naozaj neviem, čo si mám o tom myslieť. V jednej diskusii (na tomto blogu) ma išli všetci zlinčovať, že chcem písať slušné recenzie, pretože tvrdili, že je to ich názor na knihu a môžu recenzie písať, ako chcú oni. Erik to tiež kvitoval, no zrazu sa mu to prestalo páčiť a momentálne vŕta do tých, ktorých si sám na spoluprácu vybral a zmenil svoj pohľad na vec nepochopiteľne rýchlo. Ja som písala, že sa má všetko recenzovať v medziach slušnosti, no vtedy ma každý vysmial. Teraz sa mu to pekne vypomstilo.

    2. Nathaly, nič tu nie je. Tú recenziu som si prečítal a bolo. Nie je prvá ani posledná. Popravde, bol som sklamaný, že kniha nezaujala. Ide ale o všetky dodatočné informácie, ktoré som sa potom dozvedel. Až tie ma rozčúlili. A to bola tá posledná kvapka v mori.

      Nechápem ale, prečo to všetci chcete vztiahnuť na tú recenziu. Čítajte detailne! Mne šlo o to, že na jednej strane všetci svorne nadávame na slovenskú literárnu tvorbu (a špeciálne tínedžerskú). Ale všetky písačky blogerov vychvaľujeme do nebies a nechápeme, ako je možné, že ich nikto nechce vydať. Zamyslite sa asi, prečo.

      A na záver: Ja si svoj názor na knihu, dôvod, prečo som ju odporúčil na vydanie obhájiť viem. Tá recenzia, na ktorú chcete všetci toto vztiahnuť, nie!

      Reply

  5. No… v prvom rade je zvláštne, ak niekto číta knihy od autora, o ktorom je presvedčený, že nestojí za nič. Mňa ak neosloví autorov štýl, tak knihy od neho nečítam. Veď prečo by som to robila, keď je na svete mnoho iných, ktoré mi sadnú oveľa viac?!
    Štýl, akým je recenzia napísaná, komentovať nejdem. Je vizitkou danej blogerky. Nech si píše, ako chce.

    Reply

  6. Jak to tak čtu, tak to vypadá, že svobodu slova mají jen knižní blogeři, ale zaměstnanci nakladatelství musí držet hubu a krok.

    Reply

    1. To si nemyslím. Pokiaľ má vydavateľ problém s recenziami od svojho blogera, môže to s ním riešiť súkromne. Presne tak, ako by to riešil každý korektný zamestnávateľ. K recenziám “slobodných” blogerov by sa vydavateľstvo vyjadrovať nemalo. Tu totiž nejde o slobodu slova, tú má každý.

      Tu ide o citlivý vzťah bloger-vydavateľ a taktiež o atmosféru, ktorú by rakcia vydavateľa nechala na blogeroch, rsp. aj možných budúcich čitateľoch. Vydavateľ je totiž v tomto vzťahu vždy ten silnejší.

      Takže napríklad teraz už každý vie, že blogerova povinnosť je chváliť “slovartovských” slovenských autorov, inak bude označený za zaujatého. Nebolo by jednoducho lepšie, ak by vydavateľ prijal aj negatívnu recenziu ako formu reklamy?

      Každý autor, ak je dobrý, si nájde svojich priaznivcov a bloger mu k tomu dopomôže tým, že rozprúdi okolo jeho knihy diskusiu. Je potreba si uvedomiť, že aj negatívna recenzia túto diskusiu rozpúta a ak sa s ňou autor/vydavateľ popasuje so vztýčenou hlavou ako profesionál, môže z toho profitovať viac, ako keď okolo seba začne kopať ako škôlkár, ktorému niekto zobral hračku.

      Reply

      1. Petra, tu vôbec nejde o recenziu ako takú!!! Nemám najmenší problém s negatívnym názorom na knihu. A myslím si, že Erik je na tom rovnako. Nechápem len jednu vec – prečo niekto, kto vie, že mu môj štýl nesedí, aj naďalej číta moje knihy? Siahol po nej s úmyslom škodiť? Alebo? Skutočne neviem, čo si mám o tom myslieť. To ako keby ja teraz začnem chodiť na nejaký blog a pri každom článku budem vypisovať, aký je štýl blogera príšerný, ako nevie písať, aká mizerná je jeho gramatika atď. Ale chodila by som tam stále. A stále by som tie články čítala. Nie je ľahšie ho jednoducho ignorovať? Je! A k samotnému článku – Erik má pravdu. Slovenskí autori to majú ťažké. Ustavične musíme bojovať s predsudkami, pretože sme Slováci. Asi byť Slovákom je hanbou. A publikujúcim ešte viac.

      1. Nie, ďakovať by tiež nemali. Na recenzie, kladné a ani záporné, by autor reagovať nemal. Ako som už vravela, autor môže ako poďakovanie recenziu zdieľať na svojich sociálnych médiách.
        Akákoľvek (a hlavne negatívna) reakcia môže vyvolať trpkú príchuť nedávneho amerického problému autorky Kathleen Hale. Odporúčam si ho prečítať. Všetky veľké (zahraničné, neviem, ako je to so slovenskými) vydavateľstvá vyzývajú svojich autorov, aby na recenzie (akékoľvek) neragovali.

        Myslím, že prvou úlohou každého umelca (nielen autora) by malo byť naučiť sa prijímať kritiku, rsp. ju ignorovať. Pokiaľ ju umelec nie je schopný prehliadnuť a vyvoláva v nom veľké negatívne emócie, tak autor ešte nie je pripravený na to svetu predstaviť svoje dielo.

      2. Ako spomínam už v predchádzajúcom komentári, nemám najmenší problém s negatívnymi recenziami, po desiatich knihách si človek zvykne, len vieš, niekedy mám pocit, že blogeri by asi mali byť vyhlásení za akýsi “neohrozený druh”. Oni si môžu kopnúť do ktoréhokoľvek autora, ale do nich nik. Lebo sú BLOGERI!

      3. Pani Varáčková – bohužiaľ, traduje sa o Vás, že kritiku nezvládate. Čo je už vidieť minimálne v tejto diskusii. Nevidím ale dôvod na stres, je to zatiaľ jediný negatívny názor a aj taký musí byť. Inak mali by ste sa recenziám vyhýbať ako autor. Mne tiež keď sa raz niekde publikoval článok (a nebolo to u mňa na webe) tak som tam pre vlastné bezpečie nepozeral. Negatívny názor sa nájde vždy a zbytočne to ublíži.

        Simonina recenzia je neprofesionálna a svoj názor si nedokázala obhájiť a svoje emócie vyjadrila pejoratívami. To je jedna vec a druhá je, že na to má právo a hocikto iný taktiež a vy to bohužiaľ musíte len akceptovať a je jedno že sa Vám to nepáči. Mohli ste jej taktiež napísať aj súkromne a vydiskutovať si to, Sima by to možno editla. Vonku už je plno iných recenzii a okrem tej jednej sú pozitívne (čo som videl). Tým autorkám ste aj poďakovali alebo Vás zaujímajú iba negatívne? Riešiť Vás vidím iba túto negatívnu, ak áno tak sa vopred ospravedlňujem. A Simona predtým čítala jednu Vašu knihu, ktorá jej nesadla a zobrala si túto, lebo je okolo toho “hype” a každý to chváli. Ja mám taktiež obľúbených autorov ale niekedy u nich narazím na knihu, ktorá ma neosloví. Príklad sú Červenákove nové detektívky, ktoré ma extra neberú a teším sa zase na Báthoryho. Spravil som to pár krát, že som dal autorovi “druhú šancu” a niekedy sa to skutočne vyplatilo.

        Inak ohľadom kopnutia si do tuzemských autorov tam bol len koment, s ktorým ani Sima nič nemala. Nutne to tak byť nemusí, to by sa potom taký Červenák tak dobre asi nepredával. Blogeri o nich iba možno radšej nepíšu, aby sa potom nemuseli riešiť takéto stupidity. Stretol som sa od blogerov s názorom, že im nevadí písať recenziu na knihu od cudzieho autora, ale nebudú písať recenziu na tuzemského, lebo sa boja, že by sa im to nepáčilo a nechcú uraziť. Čo sa evidentne deje. Ak budete prezentovať iba podobný názor, tak si recenzentov iba odstrašíte a nebude sa o Vás písať vôbec.

    2. Cecilka — vyzerá to tak. Alebo ešte môžeme písať osobne do mailov a tam si všetko vyriešiť. Do mailov, ktoré si blogeri aj tak navzájom ukážu, no uvidí len úzka skupinka blogerov.

      Petra — a blogeri nemôžu zniesť negatívnu kritiku, lebo čo… My sme s autorkou nad recenziou len pokrčili placami a povedali si, že ideme ďalej, veď to ani nie je poriadna recenzia. Nemáme čo riešiť.
      Do blogerov som si oveľa viac kopol minulý rok v auguste. Ak nevieš článok pozorne prečítať, tak si podobné obvinenia vyprosím!

      Filip — bohužiaľ všetci vieme aj čo to o tebe. Napríklad to, že z akejkoľvek plodnej diskusie zutekáš, lebo ti veľmi skoro dôjdu argumenty. Tu si začal a žiadne ani nemáš. Toto nie je o pani Varáčkovej, o Mirkinej knihe ani o tej recenzii ani o iných negatívnych, či pozitívnych recenziách. Toto je o slovenských blogeroch a ich vrodenému hejterizmu voči čomukoľvek slovenskému a je to vlastne pre nich dvojsečná zbraň. Lebo keď nedajbože raz vyjde ich nejaké dielo, ocitnú sa presne na tom istom mieste.
      Nechápem, prečo tu opäť ťaháte tú recenziu. Komentár “možno by to editla” je znevažujúci a taký bloger si nedokáže obhájiť svoju identitu a akýsi profesionalizmus. Meniť recenzie na požiadanie autora je niečo s čím nechcem a nikdy nebudeme mať nič spoločné. A znova opakujem – som zhrozený, že podobné reči vypúšťajú skúsení blogeri!
      Myslím si, že je v réžii každého autora, aby lajkoval a komentoval recenzie, ktoré uzná za vhodné. To čo už ty nevidíš je neustále prebiehajúca konverzácia medzi editorom a autorom o každej jednej recenzii, o pozitívach a negatívach knihy, a ako sa poučiť do budúcna. Čomu sa vyvarovať, čo čitateľov oslovilo a čo nie. O tom sa ti ani nesnívalo, že?
      A všetci poznáme tvoj výber kníh… nezdá sa ti divné, že sa viac ráz sekneš ako trafíš?

      Reply

      1. Ak si si náhodou nevšimol tak k tebe som sa vôbec nevyjadroval, mám narozdiel od teba toľko chochmesu, že ti to poviem buď v stredu ak bude čas alebo PMkou. Ak budem mať teda vôbec chuť, zas extra ma to netankuje. Rozhodne to ale nebudem vešať na internet……

        A recenziu sem asi všetci ťahajú, lebo si velice jasne “medzi riadkami” písal aj o nej a kamufluj si to teraz jak chceš. Mimochodom ale ako vidíš, pozitívny názor som na tú recenziu ani ja nemal.

        “A všetci poznáme tvoj výber kníh… nezdá sa ti divné, že sa viac ráz sekneš ako trafíš?”

        No vidíš a poznáš prd. Ja naopak viem minimálne na 90% dopredu zhodnotiť, či tá kniha ma bude baviť alebo nie. Do roku 2006 čo som začal kupovať knihy (20-30 ročne) som sa sekol iba 7 krát. To je myslím na to množstvo perfektné číslo, ktoré svedčí o tom, že viem čo je pre mňa dobré. To že v poslednom roku prišlo pár failov má dve príčiny. Jedna vec je, že som sa žánrovo prejedol. Druhá, že zmena nastala po založení webu. Môj partner je pre mňa ako taká knižnica a môžem si na test nejakú knihu požičať. To mi dovoľuje tak skúsiť knihu, o ktorej som mal veľké pochybnosti, či by mi to bavilo a normálne by som do toho nešiel. Takto ale nie je problém a overujem si tak, že môj úsudok je po väčšine správny. Čo sme už ale hlboko offtopic

      2. Všimol, ale komentuješ pod mojím článkom, komentuješ niečo, čo sa témy článku vôbec netýka a urážaš môjho frienda! Frienda, ktorý keď sa ozve, tak ho všetci ukameňujete. Takže keď tu všetci kritizujete moju dikciu, tak sa najprv zamysli trochu nad svojou.

        Milión prvý raz opakujem – toto nie je o tej recenzii, a keď si myslíš, že to kamuflujem, tak zrejme nie si veľmi pozorný čitateľ.

        Sme offtopic, ale nemusíš zahmlievať pravdu… kebyže sa mi chcelo, tak si vyhľadám tú konverzáciu, kde si nariekal, koľko míňaš na knihy, koľko ich kupuješ a pritom ani nie sú dobré. Ale už keď si ich kúpil, ta si sa s nimi vytrápil. A že aký super je GR, lebo už máš nejaký reference, ktorý ti ale aj tak nejako nevyšiel… Ja mám brutálnu pamäť, je v nej toho neuveriteľne veľa.

      3. To aby si začal hľadať. Ja až budem mať v práci konečne viac času, tak si špeciálne spíšem zoznam všetkého čo som čítal (Na GR aspoň tretina chýba) a či to bolo kúpené, požičané alebo recenzák a koľko z toho ma sklamalo. Ale veď ty vieš asi lepšie

  7. Eriku, buď v klidu, české YA knihy taky nemají na růžích ustláno. Často jsem četla formulaci typu “na to, že je to české, je to vlastně docela dobré”… Čtenáři young adult zkrátka potřebují sexy britské nebo americké prostředí, ideálně i zaštítěné jménem, co na Goodreads sbírá tisíce hvězdiček. Protože pak je mnohem snazší si na to udělat názor, než si něco myslet sám ;)
    (A jsem možná moc ostrá, ale v principu to tak funguje…)

    Reply

    1. Pokiaľ vydávate knihy pre YA, tak je samozrejmé, že cieľová skupina je ľahko ovplyvniteľná. Ide predsa o mladých ľudí, ktorých názor sa len formuje, nemajú toľko životných skúseností, aby si dokázali na všetko spraviť neotrasiteľný názor. Nad tým sa snáď ani netreba pozastavovať, že keď 13 ročný človek vidí ospevovanú knihu na GR, tak bude inklinovať ku kladnému názoru viac, ako keď vidí slovenskú dystópiu.

      Reply

      1. Teresinha – I thought so :) A trafila si klinec po hlavičke. Veď každý rok máme vetu, ktorá sa objavuje v recenziách ako pliaga.

        Petra – asi si to veľmi neuvedomuješ, lebo nemáš čitateľsky taký široký záber ako my s Teresinhou, ale vkus tínedžerov v Amerike, Británii je poriadne rozdielny od vkusu tínedžerov na Slovensku. A možno ani nie vkusu, ale témam, ktoré sa rozoberajú, a ktoré považujú decká za atraktívne, s ktorými sa dokážu stotožniť. Ja si napríklad myslím, že austrálčania majú oveľa bližšie k našej mentalite ako briti. Amíci, tí sú úplne mimo. Vidíme to nielen z toho, že mnohé knihy čítame dávno pred vydaním a teda sledujeme postupne rastúci hype a reakcie, ale bavíme sa o knihách aj medzi sebou, bavíme sa o knihách a reakciách na rôznych trhoch aj s agentmi.

  8. Chápem, že si chcel povedať svoj názor a to ti nik neberie. Súhlasím, že vydať v dnešnej dobe vlastnú a aj dobrú knihu, je ťažká cesta, a to nielen pre autora.
    Čítala som tú recenziu, ako proti samotnej nič nemám, kým sa týka príbehu, knihy, ktorá nemusí sadnúť každému. ALE netreba sa navážať do autora knihy, recenzuje sa príbeh, nie autor! Tie reči si mohla recenzentka/blogerka nechať pre seba.
    A btw absolútne nechápem, prečo si niekto vypýta RC od autora, ktorého predošlé knihy neboli jeho štýl???
    Dovolím si citovať: “S autorkinou tvorbou som už mala tú česť a veľmi si ma nezískala, ale keďže toto nebola kniha z produkcie Motýľa, myslela som si, že to bude iné.”
    No hold autor nemení svoj štýl s vydavateľstvom či každou ďalšou knihou. To by stratil sám seba, svoje poznávacie znamenie, a v očiach nás čitateľov vlastne sám seba.

    Reply

    1. Určite súhlasím s tým, že autor v zásade nemení štýl písania. No po čase sa “vypíše” a jeho štýl a spôsob vyjadrovania dozrieva. A veľa zmien a vylepšení môže urobiť aj priamo editor.

      A tu Simona spravila chybu. Pokiaľ mám správne informácie, tak editorom Adaptácie je Erik a Simona zrejme dúfala, že pod jeho taktovkov sa možno niečo zmení. Simonu nepoznám osobne, ale nemyslím si, že by po knihe siahla z nejakej hamižnosti alebo z nejakej túžby kritizovať slovenskú tvorbu. Proste siahla vedľa, totálne vedľa. Je úplne normálne, že každý bloger chce recenzovať to, čo práve frčí a tak siahla po Adaptácii a celá recenzia nesie aj znak jej frustrácie z toho, že sa nedočkala (v jej očiach) zmeny, v ktorú dúfala. (A práve tento fakt mal byť vykomunikovaný medzi vydavateľom a blogerom.)

      Na druhú stranu utvrdila fanúšikov danej autorky v tom, že ak sa im jej štýl páčil doteraz, tak neostanú sklamaní. Ja osobne preferujem, ak recenzent spomenie aj iné knihy, ktoré od daného autora čítal, prispeje to ku komplexnosti recenzie.

      Reply

      1. Ďakujem, Barborka a súhlasím.
        Ale opäť prečo do toho zaťahujeme Simu? Prečo sa snažíme vymyslieť, čo sa asi Sime premieľalo mysľou?

  9. Hele Erik, u nás zase mezi příliš mnoha blogery (je to vlastně k pláči) panuje názor, že současná česká tvorba vlastně vůbec neexistuje! Nedávno jsem se s těmi pěti regály neexistující české tvorby seznámila při inventuře. Prakticky jsem měla k ruce stádo jednorožců. Až na to, že jednorožci nejsou tak ohrožení jako současná česká tvroba.
    A když už náhodou někdo prozře, případně má otravnou kamarádku, která pořád mele o tom, co právě čte (těší mě!), tak co je české, to je špatné. Hodně lidí má tenhle názor. Už jsou zvyklí na můj příslušný výraz.
    Když nad tím tak přemýšlím, tak jsem viděla dost tvorby mládeže, kde jsou anglická jména a pokud možno anglický pseudonym autora. A stejně to jen málokdo dopíše do konce. Dopsat něco do konce je sakra těžký. Já mohu světu naštěstí nabídnout pouze své vysoce egocentrické deníky, to by panečku byly recenze, jaká jsem nesnesitelná a ufňukaná kráva! Skoro mě ta představa dojímá.
    Hlavu vzhůru, pohladit Salema pro zlepšení nálady a tak.

    Reply

      1. Bětka, ne! To česká tvorba je ohrozená viac ako jednorožci. Nemáte nám nejakých požičať? Tu v slovenských lesoch a hájoch už žiadni neostali a zišli by sa nám, aby YA literatúra nebola najohrozenejším druhom pod Tatrami. A kebyže cestou pošleš aj draka, nenahnevám sa! Už ma cesta autobusom do práce nudí. Ide teplo, let bude príjemný. A aspoň bude mať Salem šupinatého kamaráta!

      2. Jojo, Erik, když jsem to četla podruhé, už jsem to přečetla správně :D Jsem ráda, že jsem pro jednou četla špatně, protože co komu po nějaké neexistující literatuře, žejo, když máme ty jednorožce!

  10. Nie som si istá, čo presne si chcel týmto článkom svetu odkázať…
    Vadí ti, že sa slovenským tínedžerským knihám nevenuje niekto seriózny?
    Ak áno, kto podľa teba je dosť seriózny nato, aby mohol vyjadriť svoj názor?
    A keď sme už pritom, keby sa tento “seriózny človek” vyjadril o nejakej tínedžerskej knihe negatívne, tiež by mu hrozila… nazvime to tak nepriamo “internetová guľka do hlavy”?
    Alebo ti vadí, že ľudia sa navážajú do slovenských autorov a do ich diel len preto, že sú slovenské? Nechcem byť zlá, ale spisovateľ musí byť na kritiku pripravený! Aj keby tá kritika nebola objektívna a bol to len “výlev” (ako si to nazval ty).
    Vadí ti, že sa niekto pokúša písať vlastnú knihu, a potom ju posiela svojim “kamarátom”, aby si ju prečítali? Alebo ťa ešte viac vytáča, že títo “kamoši” pochválili knihu, ktorú ste vy odmietli vydať? Či ti vadí, že ju “kamoši” pochválil len preto, lebo majú s autorom dobrý vzťah?
    Napr. ja som si tak od jedného neoficiálneho autora knihu vypýtala a nebolo to preto, že by sme boli BFF. Bolo to preto, lebo som už predtým niečo od neho čítala a páčilo sa mi to + mi viacerí hovorili, že to stojí za prečítanie a vieš čo? Naozaj to bolo dobré. To hovorím objektívne a nie preto, že by som s tým autorom vysedávala piatky na kávičke.
    (Inak ten skrytý podtón, ktorý ti vadí v recenziách, a to že: “Blogeri sa uchytia jedného dvoch bodov, okolo ktorého sa točí celá recenzia?” Ehm, ak sa toto stane, ver tomu, že väčšinou je tá kniha taká mizerná, že keby bloger aj veľmi chcel, tak sa nemá od čoho odraziť, a preto točí stále o to istom. Či by bolo lepšie, keby napísal len: “Celé to bolo zlé!”)
    Alebo sa len snažíš týmto nenápadne naznačiť, že ak Slovart vydá slovenskú knihu, tak je to – “to najlepšie z najlepšieho”?

    Tvoj článok som prečítala viac ako 5-krát a stále neviem, aká je jeho hlavná myšlienka… no každopádne z neho cítiť, že si to písal dosť vytočený. Možno si mal počkať, kým vychladneš, a až potom si sa vyjadrovať k tomu, čo ťa trápi.
    Byť na mieste blogera, ktorý potencionálne uvažuje nad spoluprácou so Slovart a prečítal/a by som si toto… no povedzme, že by som ti trikrát rozmyslela, či chcem písať recenzie práve pre vás.

    Reply

    1. Rea – možno to, čo som chcel povedať viac ozrejmí toto: https://medziriadkami.wordpress.com/2015/03/17/ako-si-slovenski-blogeri-seru-do-huby-komentovane-vydanie/
      Ja s negatívnymi recenziami nemám problém – ak sú to konštruktívne recenzie, z ktorých sa viem ja aj autor poučiť a vyvarovať sa chýb neskôr. Nehovoriac o tom, že recenzia na recenzák od vydavateľa/autora by takéto veci v sebe mala zahŕňať. Ja nemám s blogermi, čo píšu problém, len súčasný stav je taký, že všetko čo vyjde knižne od slovenského autora je zlé, všetko čo nejaký bloger napísal je megasuper. Mali by sa pripraviť na tvrdú facku od reality. To som týmto chcel povedať.

      Budem znieť namyslene, ale ja verím tomu, že vydávame “to najlepšie z najlepšieho”. Nie je to len o mojom vnútornom presvedčení, ale o sledovaní hodnotenia na GR (nielen celosvetového, ale aj ako to hodnotia slovenskí čitatelia), o sledovaní blogov, reakcií, sledovaní čísel predajnosti a všetkého naokolo.
      Mnohí si neuvedomujú, že na Slovensku vychádza len úzky výber zahraničnej produkcie. Kým len v USA ročne vydajú tisíce nových YA titulov, na slovensko sa dostane stovka-dve. Už len to, čo nám agentúry a vydavatelia ponúkajú sú tituly, ktorým najviac veria a vkladajú do nich svoje nádeje i marketingové prostriedky. Z toho vychádza u nás naozaj len zlomok. A keď sme pri slovenskej tvorbe, tak proste vychádzajú slabšie aj silnejšie veci, to je len prirodzené.

      Článok som napísal, prepísal, dopísal a postol ho až poobede/večer, keď som si ho znova prečítal a opravil. A strávil som deň úplne neknižne s kamošmi v meste. Čiže som k nemu pristupoval naozaj bez emócií.
      A opäť opakujem, toto nie je článok o negatívnych recenziách, toto je článok o slovenskej YA tvorbe a postoju slovenskej blogosféry k nej.

      Reply

  11. Vieš, Erik, dlho som váhal, či sa sem zapojiť alebo nie. Ale nakoniec som sa rozhodol, že napíšem. Nezastávam si ani jednu stranu, avšak musím sa k tomu vyjadriť. Nie každá kniha sa zapáči každému. A tak to býva vždy. Chápem spomínanú blogerku, že po Adaptácii siahla, pretože keď každý deň počúvaš, aká ultra super kniha má vyjsť, no tak nenamotaj sa. Lebo ti to už lezie na nervy a potrebuješ zistiť, či je to naozaj pravda. A možno dúfala, že tentokrát to bude iné —> vôbec sa jej nečudujem. A prečítal som si aj recenziu a nič zlé na nej nevidím. No tak sa jej nepáčila, aká to veľká veda.
    Moje odporúčanie je neadorovať všetky vaše knihy. Možno sú dobré a oplatí sa ich prečítať, ale keď pravidelne a nepretržite máš počúvať chvály o mega úžasných knihách, z ktorých sa všetci poserieme, začne ti to liezť na nervy. Obálky k novej Divergencii boli také krásne – ale keď som zbadal ten popis hore… Možno sa na mňa naserieš, ale potreboval som sa k tomu vyjadriť.
    Na margo “charakterov” – používam to aj ja – a rád, pretože mať v každej vete slovo postava určite nevyzerá dobre. To len taká vsuvka.

    Reply

    1. Domčo, lenže my môžeme vydávať každú jednu knihu megasuperdupašupakúl, lenže nie každá kniha je určená napr. tebe. Náš program je bohatý, máme ho precízne rozdelený na babské, chalanské, unisexové tituly, na knihy realistické a s prvkami fantasy. A ešte do rôznych vekových kategórií. To, že ty siahneš takmer po každej a potom si sklamaný je tvoja osobná voľba a že si ešte nevieš zadefinovať, čo ti najlepšie sadne. Čítanie nie je len o tom, že čítaš všetko zaradom, čo ti padne do rúk, ale že vieš, čo by ťa mohlo osloviť a to čítaš. Ja by som najradšej polovicu kníh, ktoré robíme nečítal, ale bohužiaľ je to moja práca.
      Moje odporúčanie pre teba je zadefinovať si, čo je pre teba čitateľsky atraktívne a upriamiť sa na čítanie tých kníh. Všetko ostatné stačí vyfiltrovať preč.
      Zase obálky – zacitujem samého seba z môjho prvého rozhovoru: “… obálka nie je len škatuľka v ktorej je kniha zabalená. Musí na tom pulte upútať, zaujať… Musí zaujať nielen čitateľa, aby po nej siahol, ale aj kníhkupca, aby ju vytrčil v tom kníhkupectve a ešte musí byť dobre prezentovateľná aj nete, aby bolo jasné, čo to je, kto to je a prečo… Celkom dosť úloh na kus kartónu 13×21 cm?” To, že sa to tebe nepáči, okej, ale to vydanie nie je ani tebe určené. Je určené pre skalných a ultimátnych fanúšikov, ktorí to chcú mať doma a vo väčšej miere pre nových čitateľov, ktorých to má zaujať tak ako to vyzerá. A aj pre tých čo osloví film a budú si chcieť knihy prečítať, a odpudzujú ich tie hrubé hardbacky.
      Na margo charakterov – takto sú recenzie zadrbané charaktermi, a pritom je to slovo ešte aj zle použité. Viď slovník: “súhrn zdedených alebo získaných duševných vlastností človeka prejavujúcich sa v jeho správaní, konaní a spôsobe myslenia; synonymum povaha; človek s kladnými morálnymi vlastnosťami; súhrn podstatných, príznačných vlastností veci, javu,” to, že niekto sa rozhodol, že anglické slovo character sa predsa prekladá ako charakter aj keď mám na mysli postavy, to ešte neznamená, že je to tak správne!

      Reply

  12. Súhlasím s autorom článku. Nejde o to, že recenzie nie sú napísané pozitívne ale akým spôsobom. Mnohé urážajú, a žiaľ aj samotných autorov. Zvlášť je to zaujímavé, keď ten niekto sa naváža do niekoho a pritom sám nič nedokázal.
    Ĺahko sa píše: ja by som to inak, a toto je o ničom a hento ani hlavu nemá, ja by som to úplne celé prepísala a bla bla bla….
    Skúste namiesto hanlivých recenzii napísať vy knihu. A možno budete prekvapení, aké pocity vo vás vyvolá to, keď budete čítať urážky na vaše dielo alebo dokonca na svoju osobu. A následne potom o tom napíšte na svojom či inom blogu.
    Dobrú noc a krásny zajtrajšok

    Reply

  13. Napísala som to aj na Simoninu stránku, napíšem to sem. Takže:

    Je zaujímavé sledovať tieto reakcie. Decká, možno by bolo lepšie, keby ste sa trochu aj zamysleli a snažili sa pochopiť, o čom ten jeho článok vlastne je. Vy ani neviete, ako majú mnohí autori mnohých z vás v zuboch, aké diskusie sa o vás vedú a že tá vaša “nedotknuteľnosť” iba prispieva k napätým vzťahom medzi autormi a blogermi. Erik to myslel dobre, o tom som presvedčená. Nik vám neberie právo vyjadriť svoj názor, nik od vás nechce, aby ste písali oslavné recenzie na slovenské knihy, nik vás nenúti slovenské knižky čítať. Ale trochu rešpektu by nezaškodilo. Obojstranného, samozrejme. Ak sa pravidelne obúvate do slovenských autorov, že nevedia písať, že ich knihy sú vlastne sračky, tak my máme držať hubu. A aj ju väčšinou držíme. Ale ak sa niekto z nás, autorov opováži vás čo i len upozorniť, že by ste mohli na sebe popracovať, hneď je oheň na streche. Ako príklad uvediem komentár od Martiny Monošovej, keď na mojej stránke napísala, že gramatika istej blogerky je úbohá. Ja som si tú blogerku zastala, teším sa, ak sa niekto z vás zaujíma aj o moju tvorbu a vlastne mi až tak veľmi nezáleží na tom, či je recenzia zostavená správne a či sa v nej nenachádzajú aj nejaké hrúbky, dokonca mi ani veľmi nezáleží na tom, či dostane kniha plné hodnotenie (prekvapenie, však?), dôležité pre mňa je, že ste o tú moju knihu vôbec zakopli. Ale nechcite, aby sme si nechali srať na hlavu. Všetko má svoje hranice. Aj tá vaša “nedotknuteĺnosť”.

    Reply

  14. Erik, dovolím si ťa citovať: „Mne to skôr pripadá, že si ideš budovať meno a zháňať followerov ako blogerka, ktorá sa ničoho nebojí a dokáže to natrieť aj editorovi!“

    Tak túto tvoju reakciu považujem už len za zúfalý výkrik do tmy. Je to smiešne.
    Ja nemám potrebu ti čokoľvek natierať. Svojimi slušnými a konštruktívnymi komentármi som sa ti snažila naznačiť, že sa profesne strápňuješ.

    Naprieč celou blogosférou sa sťažuješ, že „editor nemôže nič a bloger všetko“. Erik, samozrejme, aj ty ako editor, môžeš všetko. No je len na tebe, aký štýl vyjadrovania si zvolíš. Profesionál sa správa korektne aj za bránami svojho pracoviska a pokiaľ sa vyjadruje verejne o svojej práci, zákazníkoch či spolupracovníkoch, robí tak v medziach slušnosti s využitím konštruktívnej kritiky.

    Ty štýlom prezentácie svojich názorov nechávaš profesionalitu bokom a sám seba ponižuješ na úroveň nezodpovedného brigádnika.

    Každopádne ti ďakujem za čas, ktorý si vynaložil na písanie komentárov. Ďalšej diskusie sa zdržím, keďže som už vo svojich predchádzajúcich príspevkoch vyjadrila všetko, čo bolo potreba a nemienim sa opakovať.

    Prajem ti veľa úspechov. Petra

    Reply

    1. Ach, Petra, tvoje komentáre nie sú ani slušné ani konštruktívne. A nikdy ani neboli, keďže ich sledujem kade tade. Ale brať ti ich nebudem lebo sú tvoje a kým ich nezačneš hádzať pod moje články, alebo ma ťahať po iných stránkach, tak ani nemám potrebu ti ich vyvracať. A bohužiaľ presne tým, ako všetko kritizuješ sa snažíš vytŕčať spomedzi slovenských blogerov. Je to tvoja cesta, nech sa páči.

      Nebudem tu milióntykrát opakovať, o čom je tento článok. Ak ti to ešte stále nie je zrejmé, prečítaj si jeho komentované vydanie. A okrem titulku (ktorý má úlohu vždy zaujať) je napísaný slušne. Pretože som ho veľakrát prepisoval, aj keď ma mnohí obviňujú, že som ho postol pod návalom zúrivosti. Takisto neviem o akom profesnom strápňovaní hovoríš, ja som editor. Bloger-začiatočník je moja súkromná zábavka. Kebyže som marketingár, tak potom možno o nejakej profesii môže byť reč, ale takto sa ma zatiaľ nikto nespýtal na nič “editorské”.

      Opäť len zopakujem, že ja sa nevyjadrujem v tomto článku o spolupracovníkoch. Ale vyjadrujem sa v medziach slušnosti. To ty sa v každej vete vyvyšuješ nad ostatných a myslíš si, že keď používaš múdre slová tak máš na viac? Vek ťa nad ostatných blogerov nestavia.

      A je asi aj dobre, že už nebudeš komentovať, lebo ničím konštruktívnym si do debaty neprispela. Možno si vo voľnom čase skús ešte raz a pozorne prečítať môj článok a aj všetky komentáre. Snáď raz pochopíš, kam som týmto mieril a čo som chcel povedať JA. Nie ako moje slová niekto interpretoval.

      Už len na záver: vravíš: “„editor nemôže nič a bloger všetko“ Erik, samozrejme, aj ty ako editor, môžeš všetko.” no zároveň: “Nikdy, ale naozaj NIKDY by sa autor či vydavateľ nemal otvorene vyjadrovať k recenzii.” Takže všetko asi naozaj nemôžem.

      Reply

  15. Vidím, že si opäť vyvolal búrlivú diskusiu a vlnu “hejtu” :D Tak ako pri článku o slovenskej blogosfére, tak aj teraz som váhala, či sa zapojiť alebo nie, ale nakoniec som si povedala, že sa predsa len zapojím. Môj názor toho aj tak veľa neprinesie a v tejto halde sa asi stratí, ale človek má vždy lepší pocit, keď sa môže vyjadriť.
    Čo sa týka slovenských autorov. Pojem “slovenský autor” patrí do kategórie na pokraji vyhynutia. Neviem presne, ako to funguje na knižnom trhu teraz alebo celkovo v oblasti vydávania kníh, takže možno aj tento môj názor by sa mohol hodiť do najbližšieho koša. Často sa stáva, že slovenskí autori sa na scénu dostanú vďaka nejakým bližším kontaktom s vydavateľstvom – toto síce nie je osvedčený fakt, ale zanecháva to taký dojem, keď sa na poličkách kníhkupectiev zjavia (nepoviem, že braky, lebo je to nefér, keď som tú knihu ani nečítala) knihy ako Milujem ťa, Justin! Poličkám s knihami v Kauflande som sa kvôli tej knihe vyhýbala oblúkom asi tri mesiace. Je to fakt super ťah vydať knihu s najväčším obľúbencom násťročných báb, pretože má človek istotu, že aspoň polovica polovice našej populácie si tú knihu kúpi (výpočty sú tresnuté len tak obrazne, pretože matika mi nikdy nešla), nehľadiac na to, akú kvalitu má. Snažím sa veľmi nesúdiť, pretože som tú knihu nečítala, no naozaj mi stačili tie ukážky, ktoré sú dostupné na Martinuse. Môj názor je, že tieto príbehy patria na internet a nie do kníhkupectva (Nechajte stromy žiť! :D ). Je ťažké medzi takýmto typom kníh, ktoré sa vydávajú len preto, aby sa vydávali, nájsť niečo, čo za to fakt stojí. Potom sa fakt nečudujem, že k tomu blogeri pristupujú s takým názorom.
    No dobre, myslím, že toto je aj tak už celkom na inú tému. Po spätnom prečítaní som si uvedomila, že som sa ešte nedostala k pointe. Ide o to, že nie sme na slovenských autorov zvyknutí. Je ich tak málo, pretože vydavateľstva väčšinou prídu s prekladom zahraničných kníh, ktoré pohltia aj to málo, čo je “od nás”. Pokiaľ nenarazím na Biebera, tak odvraciam zrak od Evitoviek a potom ma celkom omrzí hľadať niečo, čo by za to fakt stálo – asi je to moja chyba, že sa k tomu staviam tak pasívne. Neviem presne aký názor mám na slovenských autorov, ešte od nich nemám prečítaných veľa kníh.
    Taká malá vsuvka – milujem Marju Holecyovú. Vyšla od nej séria Mariotoví dediči a ak si niekedy nájdeš čas, tak ju skús. Možno ťa prvá kniha ako väčšieho kritika veľmi neosloví, ale myslím si, že autorka si pekne poradila s tým, čo mala v hlave a naozaj ju chválim. Možno sa ti na začiatku kombinácia nášho Slovenska a vymysleného sveta, tak ako slovenských a vymyslených mien, bude zdať šialená, ale napokon… je to fajn fantasy jazda. :)

    (Keď už všetci teraz diskutujú o Adaptácií, tak dúfam, že sa k nej čo najrýchlejšie dostanem. Nebudem sa tváriť, že: Nesúď knihu podľa obalu. Lebo obálka to je fakt pecka!)

    No a k tomu ďalšiemu. Neviem, ktorú stranu zastávam. Snažím sa byť nestranná a tiež sa snažím nezapájať sa do takýchto diskusii, aby som svojím názorom niekoho neurazila. Viem, aké to je, keď niekto skritizuje štýl tvojich recenzií a celkovo aj blog. V tvojom článku o slovenskej blogosfére som sa v mnohých bodoch (ak nie vo všetkých – ale stále mám svoju naivnú a svetlú predstavu) našla. Nebudem sa tváriť, že mám nad hlavou tú svietiacu vec, čo majú anjeli… neviem prísť na to, ako sa to volá. Samozrejme, že ťa také slová zrania, a hlavne keď ich povie niekto, kto si to podľa mňa môže dovoliť. Všetci blogeri určite do svojich blogov vložili kúsok seba, nech už tie blogy vyzerajú akokoľvek. Nech mi nikto nepovie, že má rád kritiku. Nikto ju nemá rád. Sú len ľudia, čo ju znášajú lepšie a tí, čo ju znášajú horšie. Treba sa s ňou len vyrovnať a niečo si z nej vziať a zo strany kritika je tiež fajn, ak svoje slová podá vhodným spôsobom. Ako blogeri si z tvojich slov môžeme niečo vziať, môžeme sa nechať ovplyvniť, ale nemyslím si, že nás nimi zmeníš. Áno mnoho blogov sa na seba podobá, ale nikto by sa ich nemal snažiť zmeniť podľa seba. Lebo potom sa všetky zase prehupnú do nového štádiu, kde budú zase rovnaké. Blogeri by však mali vedieť zniesť kritiku. Sto ľudí, sto chutí. Vždy sa nájde niekto, komu sa nebude páčiť to, čo robíš. Ale pre nás (dobre, nebudem nás zase hádzať do jedného vreca, idem hovoriť za seba) je blog ako naša práca. Snažím sa vymýšľať články, napísať recenziu a kritiku takým štýlom, aby bola znesiteľná a hlavne, aby nebola urážlivá, pretože myslím, že v tom sa skrýva umenie.

    Vydavatelia nám poskytujú knihy zadarmo. Niekedy som o tom mohla len snívať, takže keď sa mi to splnilo, vybudovala som si rešpekt. Je to predsa obojstranná spolupráca. V živote by som nemohla do recenzie napísať, že kniha bola totálna sračka (tiež len príklad, naozaj by som to v živote nenapísala na žiadnu knihu). Blogeri a vydavatelia sú len ľudia. Uvedomujem si, akú ťažkú prácu majú vydavatelia alebo editori. Vlastne nie, to sa nedá ani predstaviť. Mám rešpekt pred tebou, tak ako pred ostatnými za to, že celé dni trávite pri tom, aby ste nám priniesli to najlepšie čítanie. No mám rešpekt aj pred blogermi (akýkoľvek sú a akékoľvek recenzie píšu) za to, že tiež strávia veľa času pri tom, aby mohli byť nejakým mostom alebo sprostredkovateľom medzi knihou a inými čitateľmi. Podľa mňa sú tie reči a “hejty” v smere bloger – vydavateľstvo, vydavateľstvo – bloger, úplne hlúpe. Každý by si mal uvedomiť, akú prácu má vydavateľ. Akú prácu má editor, ktorý je naozaj pyšný, keď pomôže k vydaniu naozaj dobrej knihy a následne mu tú prácu niekto skritizuje. Je to to isté, ako keď bloger napíše recenziu a aj keď sa ti to niekedy nezdá, tak pri nej strávil fakt kopu času, a potom mu ju niekto skritizuje. Tieto problémy sa zrejme vyskytujú pri nedostatku komunikácie bloger – vydavateľstvo. Ktovie.

    Dobre, myslím, že budem končiť. Asi som sa príliš odchýlila od témy a písala som aj tak o niečom inom, ale nemohla som si pomôcť. Niekedy mám pocit, že by vo výpredajoch alebo na jarmokoch v dedinách mohli ponúkať mysľomisu, kde by som si filtrovala myšlienky.

    Dúfam, že tu nie je limitovaný počet znakov. Twitter by to totiž mal naozaj zmeniť.

    Reply

    1. Wanderer–Mne dali štyri roky v kníhkupectve a ďalšie dve na obchode strašne veľa. Napríklad som si uvedomil, že každá kniha je kniha. Áno, niektorá je lepšia, niektorá horšia. Ale kto som ja, aby som ich odsudzoval? Ja len môžem povedať, ktorá sa mi páči a ktorá nie. A “Milujem ťa, Justin” asi na knižný Olymp nevystúpi, ale ja vnímam aj tú druhú stránku veci—tú knihu si kúpili tisíce dievčat. Verím, že väčšina ju prečítala pomerne rýchlo a zrazu objavila čaro čítania. Baby, ktoré fičali len na mobiloch a hudbe sa zrazu vrátili ku knihe. Ak je Justin sprostredkovateľom na ceste k ďalšiemu čítaniu, budem za také a podobné knihy bojovať. Milujem ťa, Justin nie je finálna stanica–on je len začiatok. Odtiaľ sa jeho čitateľky vybrali do neprebádaných zákutí literatúry.

      Ani si neodbehla od témy, len si sa pekne zamyslela, a to chcem. Aby sa blogeri zamýšľali nad obsahom svojich blogov. Tento článok je… ja som len unavený z toho, že čokoľvek slovenské vyjde, tak je to a priori zlé, vo väčšine recenzií sa nachádza hláška: “na slovenské pomery celkom dobré/zlé/priemerné”. Koľkokrát je podobná hláška v recenzii na brita, američana, austrálčana, nemca??? Nikdy! Ale na druhej strane, všetky dielka blogerov, ktoré si popridávali na GR majú nadpriemerne vysoké hodnotenie, všetci ich zaradom vychvaľujú… Mnohé z nich som čítal, to nie sú vydateľné veci, ale keďže ich čítali kamaráti, dokázali to prehliadnuť. A títo blogeri-autori by mali považovať názor svojich kamošov blogerov za podobný, ako keď im mama povie, že je to krásne. Chvála ich vpred neposunie a oni sa potrebujú zlepšovať, vypilovať to dielko, hľadať hluché miesta. Potrebujú kritické oko, ktoré im povie, čo je na tom zle, kde majú medzery, kde sa majú zlepšiť.

      Z času na čas, by sa mali nad sebou všetci zamyslieť a rozhodnúť sa ako ďalej. Tak poďme ďalej. Ja chcem robiť superské pôvodné slovenské knihy.

      Reply

  16. Erik, vieš, čo si mi kedysi napísal k jednému statusu na GR (týkalo sa to knihy od SLOVENSKÉHO autora)? Napísal si presne toto: “A vazne je to takke dobre? Ja slovakov nemam moc v laske…. Ale na toto som celkom zvedavy… “. Bolo to v roku 2013, takže možno teraz už máš slovakov v láske, ale v princípe – nemal si teda vlastne tie isté predsudky, aké vyčítaš blogerom? Mal. Očividne si z toho vyrástol, tak nechaj ostatných, možno z toho vyrastú tiež.

    Reply

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s