úpadok slovenskej blogosféry

Diagnóza slovenských blogov znie: recenzie, tagy, meme, chvastačky, unboxingy… a raz za uhorský rok nejaký ten článoček, sem-tam originálny, zväčša však len prepláchnutý výplach toho, čo už zaznelo niekde inde, alebo čo práve rezonuje v celej blogosfére.

Áno, bohužiaľ mám silný pocit, že to so slovenskými knižnnými blogmi ide už nejaký ten piatok dolu vodou. A dôvodov je hneď niekoľko, len sa tak samé od seba sypú z rukáva:

Recenzie:
Začnime recenziami. Neviem kto kedy vymyslel, že recenzia má mať tri časti:
Anotácia, 
prerozprávanie deja
a krátke zhodnotenie.
Najradšej by som tú osobu vystrelil na mesiac. V prvom rade si uvedomme, že anotácie sa často píšu v predstihu a často ich píšu ľudia, ktorí knihu ešte nečítali. A tak len niečo pozliepajú z rôznych anglických anotácií, recenzií a pod. Čiže už samotná  recenzia  začína zmätkom a chaosom. Potom príde na rad obyčajné, nudné a nezáživné prerozprávanie deja, ktoré je až neuveriteľne často len prerozprávaním anotácie. Akurát sa poukáže na chyby v nej. Naozaj to je hodné ocenenia. A na záver jeden odsek, v ktorom sa len zhrnie, že sa to čítalo samé, a postavy boli otravné a, spánombohom, dávam tomu XY hviezdičiek, lodičiek, autíčok, či kieho frasu!

Naozaj sa mi ťažko hľadajú recenzie, ktoré by začínali nejakým výkrikom, niečím, čo by ma hneď zaujalo. Prečo majú pri recenziách všetci potrebu opičiť sa po niekom inom, prečo to naši blogeri nepíšu tak ako im huba narástla! Prečo tu nie je snaha zaujať hneď na začiatku. Naozaj sa niekedy zamýšľam, že či vôbec sa tu knihy čítajú. Všetci veľmi dobre vieme, aký je dôležitý začiatok – či už anotácie, alebo samotnej knihy – a zrazu je tu halda blogových recenzií, v ktorých ma prvé dve tretiny nedonútia ani zapnúť druhú bunku mozgovú.

A ešte bonus – prerozprávaný životopis autora. Niektorí si dokonca ani nedajú námahu, aby niečo vyplodili a len prepíšu (s chybami) to, čo je na záložke v knihe. To sú absolútne zbytočnosti, ktoré už naozaj nikoho nezaujímajú, lebo to každý vie. A o knihe to, bohužiaľ, nič nevypovedá.

Rád by som sa raz pustil do jedného pokusu pri všetkých blogoch, ktoré spolupracujú s niekým, alebo nebodaj žiadajú niekoho o spoluprácu. Pokus č. 1: vyčierniť všetko, čo je opísané z knihy a internetovej stránky vydavateľa – teda všetko, čo je odniekadiaľ prepísané, alebo sa len nebodaj použilo obyčajné a fyzicky nenáročné ctrl+c/ctrl+v, lebo tie klávesy sú hneď poruke! A ešte vyčierniť všetko, čo fascinuje každého naokolo – doteraz nedokážem zabudnúť, ako každá recenzia na 50shades spomenula vnitřní bohyni. Koľko tam ostane vlastných a originálnych myšlienok blogera?

A to celkom nechápem. Veď je to kultúra knižných blogov a ja teda očakávam, že ich autori im venujú svoj vzácny čas, lebo to robia pre radosť, píšu ich preto, lebo majú radi knihy a chcú sa o nich s niekým aj porozprávať. Chcú vyjadriť SVOJ VLASTNÝ NÁZOR! Tak prečo potom ten v recenziách úplne absentuje? Ale že úplne!

Bohužiaľ som nadobudol podozrenie, že založenie knižného blogu je len cesta, ako získať recenzáky.

Recenzné výtlačky: 
Pravdupovediac, recenzné výtlačky by si zaslúžili samostatný blog! Každé dva dni nejaký príspevok o nich. Naozaj. Toľko by sa o nich dalo povedať!

S recenznými výtlačkami je však dvojaký problém.
Po prvé – blogeri ich berú ako knihy zadarmo, ktoré si môžu prečítať.
Po druhé – niektorí vydavatelia posielajú výtlačky každému, kto o ne zažiada, bez zamyslenia a budia tak dojem, že kníh na rozdávanie je neúrekom!

Začnem tým druhým. Áno, všetci si myslíme, že kníh je neúrekom, veď koľko ich rozdávajú americké vydavateľstvá! Nuž, vnesiem trocha reality do rozprávky, v ktorej všetci žijeme. Ani americké vydavateľstvá neposielajú recenzáky všetkým blogerom. A to ani zďaleka, tam majú iné kritéria na to, či vôbec začnú s niekým spolupracovať. Oni sa však aj pohybujú v iných číslach. Vezmime si nejaký super pretláčaný titul, ktorého prvý náklad sa ráta v desiatkach tisícok – ale že ku stovke sa to ťahá!!! (Pre porovnanie na slovensku je priemerný náklad 3 000 kusov.) A potom tie úžasné fotky, že práve dorazili ARCčka (Advance Reading Copy) tohto očakávaného megabestselleru! Kde sa zväčša píše koľko veľa ich prišlo, a to teda v stovkách, ak nie v tisícoch.

Nuž, to je všetko pekné, ale Slovensko je akosi odtrhnuté od reality. Len mizivé percento tých kníh totiž skončí u blogerov. Väčšina sa rozdelí medzi nasledovných ľudí:
:: kníhkupci – tvoria prvú veľkú časť. V Amerike aj v celej západnej Európe si totiž kníhkupectvá kupujú knihy na faktúru bez možnosti vrátenia (alebo len veľmi malé percento). Na Slovensku funguje komisný predaj, čo znamená, že kníhkupectvo má vlastne knihy požičané od vydavateľa a zaplatí mu, až keď knihy predá. Poviete si, veď to je super. Ale čo to vlastne znamená? Americkí kníhkupci si musia byť istí, či nejakú knihu kúpia, či do nej vrazia peniaze a potom sa snažia, aby ju čo najrýchlejšie predali! Slovenskí – ech, veď to sú len krumple, jedny hodím do tohto rohu, druhé do tamtoho. A ďalšie prekvapenie – americkí (aj západoeurópski) kníhkupci tie knihy aj čítajú!!! Česť výnimkám na Slovensku – poznám takých. Škoda, že tých druhých je neporovnateľne viac.
:: knihovníci a knihovníčky – druhá veľká skupina – v Amerike predstavujú knižnice samostatný trh! Podľa tejto štatistiky je ich v USA viac než 120 000. Neverím vlastným očiam!!! STO DVADSAŤ TISÍC!!! Z toho takmer 100 000 je ŠKOLSKÝCH! Gúglil som. Slovenská asociácia knižníc má 96 členov. (Práve som sa rozplakal.) Späť k téme, aj knihovníkom a knihovníčkam sa musia knihy páčiť, aby ich nakúpili do svojich zbierok! A ja sa už nečudujem popularite School Library Journalu v USA.
:: agenti, autori, kamaráti, zamestnanci vydavateľstva, celebrity – agenti predávajú knihy do zahraničia, autori robia vlastnú kampaň, kamaráti – veď predsa buduje akýsi prepublishing buzz! Zamestnanci vydavateľstva musia tiež vedieť, o čom je reč – hlavne tí, ktorí majú knihu predávať, marketovať a pod. Celebrity – REKLAMA!
:: novinári – nuž hej, v zahraničí existujú aj literárne časopisy, nie ako u nás jediná Knižná revue.
:: blogeri sú bohužiaľ na úplnom konci.

Čiže aj ak k stotisícovému nákladu vytlačia vydavatelia niekoľko tisíc proofov (iný názov pre ARCčka), naozaj si myslíme, že sa k blogerom dostane tisícka? Čo by bolo 1%? A teraz naše slovenské pomery: priemerný náklad je 3 000 kusov, a predpokladám, že to jedno percento vydavateľ naozaj venuje na marketing, lenže v tom sú u nás zahrnutí všetci – kníhkupci, novinári, celebrity a blogeri. To je krutá realita.

Krutá realita je však sviňa a je to dvojsečná zbraň v slovenskej blogosfére. Bolo by úplne že najsamsuper, keby sa v deň vydania mohli na knihy zjaviť desiatky recenzií, naozaj super! Ale, teraz úprimne, načo by to bolo dobré? Prvá tretina – anotácia, druhá tretina – obsah, tretia tretina bolo to dobré, hrdinka mi neliezla na nervy, udeľujem nekonečný počet plných serepetičiek. Nikoho naozaj nebaví po vydaní čítať desiatky rovnakých recenzií. Jednu za druhou…

Čo však vlastne predstavuje taký recenzný výtlačok? Veď to by mala byť forma akejsi reklamy, nie? Akejsi dohody a spolupráce medzi vydavateľom/autorom a recenzentom. Nemal by za ten fyzický výtlačok hotovej knihy spraviť recenzent aj niečo viac, ako napísať jednu recenziu bez hlavy a päty a ohviezdičkovať to knihu na GoodReads? Asi žijem v nejakom nereálnom svete.

Pokus č. 2: Kebyže mi niekto pošle recenzný výtlačok – och teraz neuveriteľne túžim po novom Davidovi Mitchellovi (autor Atlasa mrakovThe Bone Clocks –, tak tej knihe venujem viac ako jeden príspevok. Určite o nej básnim na všetkých sociálnych sieťach, aby všetci moji nasledovatelia vedeli, že čítam niečo superbombastické. Pravidelne apdejtujem o svojom postupe. Kým sa na knihu teším, možno vytiahnem nejaké zaujímavosti z netu, pohľadám nejaký rozhovor, pokúsim sa z neho vymámiť rozhovor, priblížim jeho minulú tvorbu… a nakoniec to zavŕšim peknou recenziou. Ktorá bude mať hlavu aj pätu. Ale asi žijem naozaj v nejakom zidealizovanom svete. Lebo u nás sa považuje za bežné knihu prečítať a napísať o nej pár riadkov.

No nežijem. Sú blogy, ktoré majú pravidelné súťaže, majú pravidelne knihu mesiaca, ktorej sa intenzívnejšie venujú. Všetko sa dá, len treba chcieť.

Druhá vec je – a tu si sypem popol na hlavu ja – že aj vydavateľstvo/autor by potom mali ďalej pracovať s celým blogovým príspevkom, ďalej ho šérovať a šíriť. Lebo ja ako bloger som niečo prečítal a napísal, a vydavateľstvo/autor by mali použiť svoje široké siete, aby ma spropagovali. Áno, tak by to asi malo fungovať.

Ale čo, keď sa mi kniha nepáči? A tým som načal ďalšiu tému:

Vydavateľstvo verzus blog:
Aký by mal byť medzi nimi vzťah? Ja si myslím, že čiastočne navzájom prospešný, ako som navrhol už vyššie. Na druhej strane, v poslednom čase narážam na dva veľké okruhy problémov.

Prvý:
Blog sa snaží akosi votrieť do priazne vydavateľa a tak postuje úplne všetko, čo od vydavateľa dostane. Napokon to končí tak, že sa na blogu zjaví každá tlačová správa, každá fejsbúková upútavka na akciu. A ja už potom nemám pocit, že čítam blog nejakého nadšeného čitateľa, ale akúsi predĺženú ruku vydavateľa. Druhý extrém je, že sa blog akosi “neprirodzene” úplne preorientuje a bloger potom číta a “recenzuje” všetko, čo mu je vydavateľ ochotný poslať. Ale že bez zamyslenia sa nad tým, kto sú vlastne jeho čitatelia.

Druhý:
Ak mám povedať pravdu, neveril som vlastným očiam, keď sa začali hrnúť recenzie na tú krásnu modrú knihu, čo teraz každý číta od tej autorky, čo má nekonečnú sériu o anjeloch. Hlavne, že sú obálky pekné! Ale ja som neveril vlastným očiam!!! Čítam jednu recenziu za druhou, druhú za treťou, všetky začínajú rovnako, of course! Všetky na knihu vlastne nadávajú, ale na konci príde krásne zhrnutie, že majú pre knihu a autorku slabosť a preto si zaslúži plný alebo takmer plný počet hovadiniek.

Divné, že? Aj mne sa zdalo. A tak sa začal trošku pátrať. A tak som sa dopátral. Ono totiž jedno vydavateľstvo zrušilo spoluprácu s istou blogerkou, ktorá si dovolila na ich knihu napísať negatívnu recenziu. A tak sa na najnovší prírastok z ich stajne akosi podozrivo hrnú samé pozitívne reakcie. Žeby náhoda? Možno v rozprávke. Ale tu sme na Slovensku. A veď to je také naše, že si fyzický majetok vážime viac ako vlastný názor.

Áno, zopakujem to – zasa som pripomenul vlastný názor. Lebo tým sa v rôznych diskusiách strašne operuje, že to je vlastne len toho-koho vlastný názor a na ten má ten-kto právo. A zrazu sa tu roja recenzie, v ktorých sa slovenská blogosféra bojí vyjadriť vlastný názor, lebo by prišla o takú vzácnu spoluprácu.

To sme naozaj klesli až tak hlboko?

Naozaj je nám prednejšia nejaká kniha zadarmo, ako povedať, čo si o knihe myslíme? Alebo to nevieme? A tak sa len stále dokola kopíruje niekoho názor? Ja už niekedy fakt neviem a začínam sa v tom všetkom chaose strácať. Ešte keď sú k tomu všetky blogy rovnaké.

Ale problém je aj s negatívnymi recenziami. Nájsť totiž dobrú, rozumej konštruktívnu, negatívnu recenziu je naozaj ťažké (ako som spomenul aj v nedávnom rozhovore). Natrafiť na recenziu, ktorá nie je plná hejterstva, či už voči autorovi, knihe, sérii, či nebodaj vydavateľstvu je naozaj ťažké! A recenziu, ktorá len nesumarizuje všetko už niekde povedané. Česť výnimkám.

S čím to súvisí? Prečo je tomu tak? Žeby sme boli naozaj bez vlastného názoru? Ja v tom cítim aj absenciu akejsi originality/individuality blogera.

Individualita a obsah:
Ja individualitu niektorých blogerov naozaj nevnímam. Aj keď sa snažím. To, čo je prítomné na GoodReads, kde kope každý sám za seba, absolútne ale vôbec nepresakuje na blog. Prečo?

Asi si to mnohí neuvedomujú, ale odrazom individuality blogera je obsah blogu. Že ako?
Individualitu blogera totiž spoznáte z jeho recenzií (už sme si povedali, že to ide u nás dolu vodou) a z pôvodných článkov.

Pôvodný článok? Čo to preboha je?

No nie je to tých milión meme a tagov. Ešte tie meme by boli aj zaujímavé, keby tu zasa niekto neudal trend, že sa tam vlastne len nakopíruje obálka, anotka, video, citát z knihy… a potom jedna veta: Na túto knihu sa teším, lebo má peknú obálku. WTF?!?!?!?! Čo mi to vlastne o danej osobe povie? Nič!

Priznávam, niektoré sa mi páčia, ale nie sú na to iné siete? Sám sa chystám pustiť do 30 Day Book Challenge, ale filtrujem to na tumblr, fotky kníh dávam na Instagram, a pod… A najhoršie sú tie vlny… Och tie módne vlny! Najnovšia je unboxing. Nechápem zmysel, prepáčte mi, ak mi ho niekto logicky vysvetlí, a ešte ma aj presvedčí, tak toto tvrdenie stiahnem, ale NAČO???

Späť k pôvodnej téme :)
Článok na tému, čo vás zaujme, projekt, ktorý si vymyslíte, hocičo a zrazu – neuveríte – čitateľ sa na blog bude vracať.

Chcem vám niečo ozrejmiť. Blog musí byť zaujímavý nielen vizuálne ale aj obsahovo. Priznám sa, mám blogy, pri ktorých si prečítam aj päťdesiatu ôsmu recenziu na Mesto kostí, lebo viem, že ten bloger si na tom zgustne. A potom sú tu ostatné, kde to len zoskrolujem a prečítam posledný odstavec. ALE VŽDY sa začítam do článkov, škoda, že ich je tak strašne málo. Ono to ani nemusí byť ťažké a komplikované tvorenie, hoc aj niečo krátke, zamyslenie sa, hocičo!!!

Naozaj mi na slovenských blogoch chýba taká akási “knižná žurnalistika”, hoci v plienkach, ale knižná žurnalistika. Zamyslenie sa nad knihami, knižným svetom. Písanie o rôznych témach zaujímavým, takmer až reportážnym spôsobom. Niekoľko blogerov je toho schopných, ale čo ostatní? Pošlite klasické recenzie na druhú stranu Dunaja či Tatier (podľa toho, čo máte bližšie) a pustite sa do nich úplne inak!

Lebo… keby ste nevedeli… tak nad slovenskou blogosférou visí taký čierny oblak – chcem viac komentárov a lajkov. No ale ako má čitateľ okomentovať deväťdesiatu tretiu recenziu na Upírsku akadémiu, ktorá je navlas rovnaká ako osemdesiat recenzií doteraz publikovaných? Prečo sa slovenskí blogeri nezamýšľajú, nedumajú, neuvažujú a nedávajú to online?

Fakt som presvedčený, že aspoň polovica blogerov píše svoj prvý román. Niektorí úspešne, iní nie. Ja len nechápem, prečo sa rozpisujú v tajnosti, prečo si neprecvičujú jazyk a narábanie s ním online, prečo sa sem tam nad niečím nezamyslia a niečo nevyplodia.

A potom by sa hrnuli aj komentáre a lajky. Keď je článok o niečom, tak sa dá hneď o niečom diskutovať! Je to začarovaný kruh, z ktorého len tak ľahko neunikneme. Sorry.

Čitateľ:
Bloger by si mal po čase položiť otázku, kto je jeho čitateľ. Čo od neho očakáva, kam chce aby sa pozrel. A podľa toho by mal usporiadať aj vizuál svojho blogu. Akože je super, že niekto je hviezda jasná našej úžasnej blogosféry roku 2015, ale čo to povie čitateľovi? Prečo ho radšej neupozorniť na najčítanejší príspevok? Na zamyslenie, na ktoré je bloger najviac hrdý? Alebo vytiahnuť staršiu recenziu/príspevok na tému, ktorá práve letí?

Akosi blogy zabúdajú, že ich čitateľmi sú aspoň trochu kultúrne vzdelaní ľudia. Čitatelia kníh! Ľudia, čo nemajú problém zhltnúť šesťsto stranové klady!

Tak prečo sú módne ultrakrátke články?
Aj keď sme na internete, a máme na čítanie chvíľku, chceme predsa, aby sa návštevník začítal, aby tam strávil dosť času, aby sa zamyslel a povedal si, hmmm… zaujímavé, dievča/chalan píše pekne, čo ešte napísal? Neuveríte, ale ak natrafím na zaujímavý blog, čítam pekne hlboko do histórie, lebo ma to vskutku zaujíma! Skúste sa raz pozrieť na svoje blogy ako cudzí pozorovateľ, čo vás zaujme ako prvé, čo vás upúta?

Prečo je momentálne moderné zvýrazňovanie viet v texte?
Ja neviem, kto s tým prišiel, ale začínam s tým mať vážny problém. Zvýrazniť nadpis odseku, okej. Ale zvýrazňovať celé pasáže a vety? Má to len jeden výsledok – každý jeden čitateľ ten článok preletí a prečíta len to, čo je zvýraznené. Ja sám sa musím pekelne sústrediť, aby som prečítal celý taký článok. A čo sa tak vlastne deje? Čitateľ si prečíta len to, čo je podľa autora dôležité, lebo zvyšok je aj tak vata, ktorú tam napchal, len aby tam niečo bolo. Asi zabúdame, čo sa deje na GR – koľko ľudí, toľko chutí. Dovoľte im, aby si sami vzali z toho článku, recenzie to, čo je pre nich dôležité. Nevnucujte im vlastné názory. Aj toto je komentárokiller!

A na záver?
Čo povedať na záver.
Slovenská blogosféra je v kríze. Ešte vždy funguje niekoľko z tých prvých blogov (nebudem ich nazývať staré, veď majú sotva po päť rokov). Prežili len tie najzaujímavejšie a v iných prípadoch najvytrvalejšie. Respektíve prežili tie, kde ich tvorcovia majú k svojim čitateľom taký vzťah, že si ešte aj počas náročného day jobu dokážu nájsť chvíľku niečím prispievať. Áno, je mi za nimi smutno. A je mi smutno, že nepíšu častejšie. Lebo to bol pôžitok čítať.

A potom tu máme hromadu aktívnych blogov, z ktorých sa veľmi pomaly začínajú niektoré profilovať. I keď mám pocit, že posledné mesiace, akosi viaceré vystrkujú rožky. No i tak je to málo.

Pre mňa osobne je však smutné, že slovenské blogovanie je v prvom rade o naháňaní sa za recenznými výtlačkami, chválením sa nimi. A popri recenziách na knihy od vydavateľstiev, kde sa každý bloger snaží nájsť aspoň niečo pozitívne, neostáva čas na skutočné recenzie. Na recenzie kníh, ktoré ten-ktorý bloger naozaj miluje, a číta ich s radosťou. Pri ktorých, by čitateľ zistil, čo je ten bloger zač. A v konečnom dôsledku mal dôvod sa na blog vracať.

Škoda.

Erik

Advertisements

81 Comments

  1. Jsem moc ráda, že se konečně našel alespoň jeden odvážný redaktor, který se ke knižní blogosféře nějak vyjádřil. Takže za to moc děkuji, konečně si můžu přečíst názor autority. ( S tou autoritou nechci nijak šplhat, snad chápeš, jak to myslím.)

    Ze začátku jsem měla radost, že se mě tohle netýká, protože ve svých recenzích mám jen svoje věty a nekopíruju od nikoho. Když chci napsat něco, o čem se hodně mluví, tak tam napíšu, že se o tom hodně mluví a k tomu se nějak vyjádřím. (Dělat, že “vnitřní bohyně” neexistuje asi taky není úplně správně.) Ale pak to začlo… A já se stydím a měla bych se sama nad sebou zamyslet. Recenzních výtisků nemám moc, ráda chodím do knihovny, takže se k těm knížkám nějak dostanu. A hlavně je můžu zkritizovat jak chci a nemusím se bát, že by se na mě nakladatel naštval. Ale když už mám recenzák, tak napíšu jen recenzi, která se mi ne vždy povede. Na sociálních sítích o tom, co čtu, nepíšu, extra články nepíšu. Nic, jen nepovedená recenze, kde ale je MŮJ názor.
    A pak ty speciální články. Už asi přes rok mám v plánu napsat článek o tom, že recenze nemůže být objektivní. (To aby už někteří blogeři pochopili, že jejich vlastní názory a smýšleni není vůbec nic objektivního.) Pak bych měla další nápady na články, jenže to jsou takové, že se docela bojím, že se pak budou se mnou všichni hádat a na to já asi už nemám náladu, jsem na to fakt stará. (Jen si vzpomeň, jak ses se mnou hádal na goodreads kvůli tomu, že jsem řekla, že v CooBoo něco odflákli. To byla hádka. (A to jsem to “odfláknutí” myslela s nadsázkou a hádala jsem se pak celý den.) A jinak mě žádné články nenapadají a psát o tom, jestli je lepší hardback nebo paperback, mi přijde jako ztráta času. (To samé ebook a papírová kniha a tak podobně.) Takže to už zkrátím, nechce se mi obhajovat názor před šestnáctiletými dětmi a zas tak moc nejsem zažraná do toho blogování (alespoň v téhle době).

    Takže jsem se tady rozepsala egoisticky o sobě, i když vlastně nejsem ze Slovenska a stejně to nikoho nebude zajímat. Ale od pátku jsem nebyla na internetu, tak mám nějaký ten absťák, tak jsem se z něho musela vypsat. Promiň, žes to schytal ty. :o)

    Abych nezapomněla… Jak to máte na Slovensku s pravopisnými chybami? :D

    Reply

    1. tak to ja si vôbec nemyslím, že som to schytal :) A autoritou by som sa tiež nenazval, ale povedzme, že som z druhého brehu.
      Ono som to ani nemyslel ako niečo záväzné, ale skôr ako zamyslenie, len tak, čo sa mi premieľa hlavou, keď skrolujem dolu blogmi. V poslednom čase totiž akosi povznikali blogy, kde sú len recenzie na recenzné výtlačky. O knižniciach akoby niektorí vôbec nepočuli, a že aj tam sa dajú zohnať knihy, tsss… neexist :)
      A aj tie recenzie u nás, keď čítaš X presne rovnakých, len layout blogu sa líši, tak ťa to čoskoro omrzí. A ak mám byť úprimný, mne naozaj chýba niekedy poriadne negatívna recenzia, niečo, čo použije relevantné argumenty a presvedčí ma, prečo je tá-ktorá kniha zlá, prečo sa niekomu nepáčila. Moja práca – a teda hlavne tvorba edičného plánu – to je strašne subjektívna vec. Takže akože objektívna recenzia, na tom som sa dobre zasmial!
      Škoda, že nepíšeš extra články, lebo mňa tie vždy zaujmúa rád by som si prečítal. Ale máš pravdu v tom, že po nejakom článku sa do teba hneď niekto pustí, hneď pohnevá, hneď odfrienduje – to je také detské správanie, ale všetci postupne dospievame.
      a tá aféra s cooboo – podľa mňa sme sa nechali všetci uniesť, kritika prekladu je strašne… ako to nazvať… citlivá. Sám prekladám, a viem, čo som do tej-ktorej knihy vložili, akože aj kus zdravia, takže preto. A niekedy ani nemusíš vedieť, že na akú citlivú strunu udrieš (možno nad tým slovom sedel dni a týždne, možno mal niečo lepšie ale redaktorka s editorkou ho presvedčili o tomto… a tak). Ale vidíš, sme normálni ľudia, život ide ďalej, všetci sme si povedali svoje a čítame ďalej.
      A mne sa práve to páči – a strašne mi to chýba! –, keď sa konečne niečo rozbehne, nejaká zaujímavá diskusia!
      Chyby – to už je zbytočné komentovať niekedy. Hlavne to nechápem, keď mne všetko Chrome hneď podčiarkuje, to proste ti ani nedovolí chybu spraviť!

      Reply

      1. Blogeři, kteří by žádali o recenzáky, by měli splnit další podminku: Alespoň rok chodit do knihovny. (Asi je modní mít všechny knížky doma a i když na to nemám peníze, tak je jasné, že mi ty knížky dá nakladatel.)

        Nojo, někdy mi přijde, že úspěšnost blogu se měří podle počtu recenzáků, takže pokud u vás někdo ruší spolupráce kvůli negativním ohlasům, tak se není čemu divit. (Já se hlásím k blogerskému undergroundu a utišuji se tím, že Lovecraft byl za života taky nedoceněnej.) Řekněme si to narovinu, recenzáky kazí mládež!

        Vidíš, tebe to naštvalo kvůli tomu, že jsi překladatel, mě zase zamrzelo to, že jsem vystudovaná bohemistka a nemohla jsem říct svůj názor k problému v mém oboru. Na co pak já studuju, když mám mlčet?! :o)
        Pokusím se tedy psát obyčejné články, ale jestli mě pak bude nanávidět celá knižní blogosféra, tak mi budeš kupovat kapesníky!
        V poslední době žádné diskuze ani nebyly, akorát ta, co vyvolala Luu ohledně ženských postavách u Sandersona. Jinak jsem si ničeho teďka nevšimla. (Ani žádné hádky mezi blogery. Nuda. Nuda. Šeď. Šeď.)

        Já mám automatické opravy vypnuté, protože mě rozčiluje, když mi to podtrhává cizí jména nebo nějaký můj neologismus. Recence pak posílám kamarádce, aby to po mně přečetla a opravila, případně mě upozornila na divné formulace a větné konstrukce. (Takový luxus by si mohlo pořídit víc blogerů.)

      2. Čiže k žiadosti o zasielanie recenzákov budú musieť priložiť kópiu knižničného preukazu a výpis výpožičiek za posledných 12 mesiacov – I like that!!!

        Áno, Luu vyvolala naposledy debatu, a tam čakáme kým Filip zareaguje, ale zatiaľ nič… A tento článok je inak čiastočne reakciou na toto:
        http://the-fluffer-nutter.blogspot.sk/2014/08/recenzne-vytlacky-niekedy-je-menej-viac.html
        čiastočne som sa konečne donútil ho dopísať :)
        A píš, píš, píš – podľa mňa názor bohemistky určite zaujme, a veď to argumentmi strčíš tie decká do kapsy!

        A proofreaderku blogových príspevkov mám aj ja – ale jedno my/mi jej ušlo :) tá druhá ma hneď opravila :)

      3. (Bohvie, kam ma mi to hodí ten komentár, pretože sa vôbec nevyznám v tomto systéme :D)

        Nah, diskusia o ženských postavách bola čistá hádka, v ktorej jedna strana nechápala a tá druhá sa frustrovane vzdala s tým, že jej názor bude navždy nepochopený. Kto bol kto sa rozhodnite sami, ja sa chvíľami cítim doma v oboch táboroch.

        Problém s diskusiami je podľa mňa v tom, že sa väčšina ľudí (vrátane mňa) bojí vyjsť von s nejakým extra radikálnym názorom. Ja by som sa napríklad EXTRÉMNE rada vyjadrila k mnohým veciam, ale viem, že hneď príde ten človek s ktorým sa nemám rada a henten človek s ktorým sa nemám rada, toto sa prekrúti, hento sa prekrúti, daná osoba zo seba na záver urobí najväčšieho chudáka a ja skončím týždeň v depresiách, že som zo seba urobila najväčšiu kravu na svete. Už s tým skúsenosti mám, takže, ehm, ďakujem, nie :D Z toho potom vyplýva ten problém – človek s radikálnym názorom si ho nechá pre seba a do diskusie prispeje len niekto, kto autora potľapká po pleci. Nečudujem sa, že nemáme žiadne debaty.

        Mimochodom, ja som technicky študovaná prekladateľka (čiže by tam nejaká znalosť slovenčiny byť mala :D) a proofreader mi s prstom v nose nájde na každom príspevku 5 chýb, takže som voči tomu dosť benevolentná :D Nie každý má ten luxus, že má niekoho, kto dokáže príspevok skontrolovať, takže z môjho pohľadu mi vždy skôr vadí zlá štylistika a ako Erik vypichol, tie zvýraznené riadky, och, tie zvýraznené riadky -_-

      4. Ja si veľmi dobre uvedomujem, že do mňa sa mnohí nepustia už len preto, že pracujem tam, kde pracujem, a nechcú si ma/nás pohnevať. A tane dúfajú, že sa dostanú na tajnú listinu recenzentov. Smutné, ale pravdivé. A je to škoda, chýba mi poriadna diskusia, poriadna debata. A čo keby si si dala, že jeden radikálny názor za polrok? Veď to by si zvládla predýchať, nie?

      5. (Zvláštní, jak je reply jen u některých komentářů…)

        Pro Luu. :o)

        S těmi diskuzemi úplně souhlasím. A k tomu je docela dost těžké diskutovat s někým, kdo napíše A, ty to dle jeho neschopnosti se správně vyjádřit pochopíš jako B, začneš s ním o tom mluvit a zjištíš, že dotyčný myslí C, a pak to skončí tím, že jsi blbá a nic nechápeš. To je opravdu velká motivace pro diskuze.

        A k chybám.
        Já když píšu, tak mám taky chyby. Hlavně překlepy. Někdy i čárky, ale to je tím, jak vymýšlím ty větu, začnu ji psát a v polovině to změním, ale čárku tam mám dle té původní. Tohle mi přijde ok, ale jsou tací, kteří mají v jedné větě o pěti slovech sedm chyb. To je už fakt moc. (A mluvím o jednom konkrétním blogu, ale nechce se mi zveřejňovat, protože bych se dozvěděla, že jsem závistivá mrcha.)

    2. Tak to som zvedavý kam sa ten koment pichne. Po sto rokoch idem na nejaký blog a hneď ma udrie stará boláva spomienka. Z tej diskusie som s plačom (a to doslova) zdupkal a chvíľu som chcel zrušiť celý goodreads a dva týždne som sa tam potom ani nelogoval. Čo bolo ďalej už ani neviem, ja som odoslal posledný komentár a pre vlastné dobro, som sámeho seba presvedčil, že tá “diskusia” nikdy neprebehla.
      Ale k tomu dosť, absolútne sa k tomu nechcem vracať.

      Ja by som nebol taký kritický. To je každého vec ako píše recenzie a ja som tam napr. tú anotáciu vždy chcel. A to hovorím teraz ako napr. hľadám cudziu recenziu pre seba aby som sa niečo dozvedel o knihe a nie čo sa týka môjho webu. Ďalej ten text…..musí to mať nejaký úvod, jadro, záver. Nemám rád, keď je v recenzii iba prerozprávaný príbeh alebo začiatok knihy a hotovo a nič som sa nedozvedel a bola to len predĺžená anotácia. To zhnusene odchádzam inam. Síce si potrpím, aby v recenzii bola venovaná nejaká predĺžená anotácia, na druhú stranu to treba v prvom rade obohatiť o ten vlastný názor a vytknúť aj niečo zlé.

      Ďalej k tým recenzákom…..tých webov je teraz fakt extrémne moc. To si ale musí riešiť vydavateľstvo a nedávať to hocikomu. Ešte viac mi ale vadí, keď má vydavateľstvo nejaký stanovený a limitovaný počet týchto ľudí a nejak ani nerieši tie samotné recenzie a nových neberú pre plný stav a je fuk, že by mohli mať “lepší káder”. Samozrejme taký Ikar očakáva hlavne čo najviac hviezdičiek, ostatné je bezpredmetné.

      Ja tých ľudí čo zakladajú weby za účelom kníh zadarmo chápem a hlavne to robia študenti, ktorí tie peniaze na tie knihy proste nemajú. Ja sám osobne verejne priznávam, že celý môj web je za účelom zlepšenia môjho finančného stavu. Lenže u mňa neexistujú knižnice alebo požičiavanie od kamaráta, vždy som tú knihu musel vlastniť.Ani som v okolí moc nemal ľudí, ktorí by mi poradili, goodreads som nepoznal. Všetko som si kupoval a keď to došlo do bodu, že som pri dvoch výplatách po sebe zobral z obchodu cez 20 kníh, tak som musel pre vlastné dobro zakročiť. Odkedy mám ten web, tak sa snažím neustále zamestnávať recenzákmi, aby som moje nákupy udržal v rozumnej miere, napr. jednu mesačne. Nejak sa potom neviem udržať keď som si dlho žiadnu nekúpil, ale kým je to v únosnej miere tak…..
      Plus je to super hobby, stále je tam čo robiť a baví ma to.

      V mojich začiatkoch kupovania kníh recenzie takmer neexistovali, ako študent som trpel keď som kúpil knihu a nesadla. Neskôr som to robil štýlom, že som si prešiel obchod, zapísal všetky zaujímavé knihy a doma som hodiny prehľadával net a aspoň zahraničné stránky keď u nás nič nebolo a aspoň tak som minimalizoval krok vedľa a nepáčila sa mi tak 1 z 20 čo som si kúpil. Časom našťastie aj u nás začali existovať tie recenzie a dnes už takmer na všetko čo ma zaujalo nájdem aspoň jednu recenziu. Keď ich je viac tak si prečítam všetky čo nájdem a všetky komentáre pod článkom a podľa toho sa zariadim. Čiže tie recenzie predsa spĺňajú účel a osobne nepotrebujem totálne tip top recenzie, nie každý má vyštudovanú žurnalistiku alebo má vlohy na to. Potom často píšu blogy veľmi mladí ľudia a oni ešte nemôžu dosahovať úroveň 25+ človeka. Ja mám takisto o mojich vlastných recenziách nízku mienku, ale to nejaký človek ako ja rok a viac dozadu vôbec nerieši.

      Lenže mne osobne tie “laické” recenzie ani nevadia, práve naopak. V ČR patria napr. k top recenzentom Popiolek a Fajkus. Sú to kapacity a českou fantastikou teda značne hýbu. Na druhú stranu ja keď pozerám recenzie, tak sa ich názorom neriadim a skorej dám na mladšieho recenzenta, lebo človek keď vyrastie tak sa na vec díva inak, ten starší človek má na to už úplne iný názor a nie vždy sa dokáže na to dívať očami človeka, pre ktorého je tá kniha určená – napr. keď je vhodná pre ľudí vo veku 15-20. Len hovorím, nesmú byť zas tak totálne mimo ako som spomínal vyššie. Ja to na webe rozdeľujem tak, že mladší recenzent dostane nejakú oddychovú rúbanicu, pre neho vhodnú a staršiemu dám napríklad Hru o tróny.

      Mne to aj príde, že sa tu začala blogerská komunita navzájom užierať za recenzáky atď. Pripadá mi to, ako keby sa z blogerov stala uzavretá komunita, ktorá píše iba pre seba, pre ľudí čo sú v nej. To ja vôbec nepotrebujem, ja nepíšem recenzie na knihy pre extrémne sčítaných ľudí čo sú denne na goodreads, čo sami dostávajú recenzné knihy. To sú ľudia sčítaní, majú predstavu čo chcú, vedia si tie potrebné informácie nájsť, majú názory priateľov na goodreads. Ja sa pozerám na seba, v stave ešte pred trištvrte rokom, keď som vôbec netušil, že niečo takéto funguje (recenzné knihy), pravidelne som si knihy kupoval a bol som odkázaný na blogy z tejto komunity a názor týchto ľudí. Že v rámci týždňa sa vidia hromadne recenzie na jednu knihu……tak to je jasné ikar systém, ale nikto vás nenúti to čítať. Nejaký človek mimo tejto komunity sa im poteší.
      Potom je tam ale ten incident, keď pán M.B. zrušil recenzentku, ktorá si dovolila napísať negatívnu recenziu. To bolo veľmi nebezpečné čo spravil, to môže zničiť mnohým webom dôveryhodnosť. Síce u mňa je na Slzu pozitívna recenzia ale pýtal som sa Petry (recenzovala to) a jej sa to páčilo. Neviem, nevyzvedám ďalej. Ak ale príde kniha, u ktorej recenzent bude presvedčený, že je to proste zlé tak chcem aby podľa toho aj tá recenzia vypadala a kašlem na to, že by niekoho v Ikare trafil šľak. Aj tak mám spoluprácu s nimi najmenej rád. Z svk vydavateľstiev je zdravá spolupráca so Slovartom a po novom (po zmene osoby) sa mi páči spolupráca so slovenským Fragmentom.

      Reply

      1. Škoda, Filip, to bola konečne nejaká zaujímavá diskusia, čo mala hlavu aj pätu.

        Súhlasím s tým, že každý si môže svoje recenzie písať, ako chce. Ale vo chvíli, keď má záujem o recenzné výtlačky, keď sa chce vydavateľom nejako prezentovať, tak by tie recenzie mali nejako vyzerať. A keď sme už pritom, ja nekritizujem to, že si píšu ľudia recenzie po svojom, tu ide práve o to, že ich po svojom nepíšu, že len dokola opisujú nejakú pofidernú šablónu, s ktorou raz niekto prišiel. To je hlavný problém!

        Tvoja predstava o vydavateľskom feedbacku je krásna, ale zasielanie recenzných výtlačkov blogerom je… zaberá to asi 1% práce každého marketingového oddelenia. A o tom, či to vôbec má nejaký vplyv na predajnosť, či blogy číta aj niekto iní okrem ostatných blogerov… nuž, to zatiaľ ani pánboh nevie.

        Ja asi žijem v naivnom svete, kde ma udržiavajú pri živote naivné predstavy, že knižní blogeri vstupujú do internetovej močariny z lásky ku knihám, z potreby rozprávať a diskutovať a písať o úžasných knihách, ktoré prečítali. Lebo naozaj nájsť okolo seba ľudí s podobným vkusom je naozaj neuveriteľne ťažké. Viem to aj ja sám. To je jeden z dôvodov, prečo som si ja sám založil tento. Pokojne by som to mohol robiť, ako moja konkurencia, a používať to na bezbrehú propagáciu mojich kníh… Ale takto to beriem, že sa pokúšam čitateľskej verejnosti priniesť pohľad z druhého brehu. Osvetliť mnohé aspekty vydávania, posudzovania, prekladania, čítania kníh. Predstava – či vlastne už vedomie –, že tu existujú a fungujú blogy, ktoré vznikli za účelom vlastného obohatenia je ideály deštruujúca.

        Popravde, ak sa ma pýtaš na môj osobný názor, oveľa radšej by som recenzný výtlačok pridelil niekomu, kto to robí pre potešenie, komu každá jedna kniha vyčarí úsmev na tvári, ovlaží dušu, a bude s knihou tri dni spávať, lebo ju dostal, ako akýsi prejav vďaky od vydavateľstva. Máš šťastie, že o rozdeľovaní recenzných výtlačkov nerozhodujem ja, ale naše marketingové oddelenie :D :D :D

        A mám pocit, že som nejasne vyjadril. Ja SOM ZA osobné, i keď nedokonalé recenzie. Veď všetci sme nejako začínali. Ale SOM PROTI nejakým nepodareným šablónovitým výplachom, ktoré hockto zláta za 5 minút. To nie je recenzia, čo si zaslúži recenzný výtlačok a spoluprácu s vydavateľstvom! Z recenzie musí byť cítiť jej autora, aj recenzie začínajúcich blogerov, ak ich píšu podľa seba, a nie ako im niekto nadiktoval, stoja za prečítanie, stoja za povšimnutie, lebo sú to ICH recenzie. A to je na nich to krásne a aj čarovné. Tá detská duša :)

        Musím však oceniť, že sa snažíš písať recenzie nielen pre blogerov, nastoľuje sa však otázka, či aktivity svojho blogu šírite aj mimo blogerskej komunity, aby sa k nim neblogeri dostali. Neočakávam na toto nejakú odpoveď, lebo to je skôr na zamyslenie, a aj pre ostatných: Ako osloviť čitateľov mimo mojich kruhov, mimo blogerskej komunity. Ako dosieliť, aby som len nepísal/a pre 100 ostatných blogerov, ale pre obyčajných čitateľov, aby bol môj blog naozaj aj o propagovaní kníh a tým pádom by bola spolupráca so mnou pre vydavateľstvo prospešná. A mala by zmysel. A dala by sa pred vedením obrániť inak, než slovami: Robia to všetci, musíme aj my.

      2. Erik máš to tu divné, na tvoju odpoveď mi nejde dať reply tak dávam na svoju :D

        Mne tá diskusia spôsobila psychickú traumu takže do takej konverzácie sa už znova nezapojím.

        Súhlasím s tým, že recenzia musí nejak vypadať a musí to mať hlavu a pätu. Ty možno narážaš na nejaké konkrétne recenzie z určitých blogov, len ja ich mám veľmi málo pochodené, nenavštevujem blogy pravidelne, som pracovne busy a nemám na to čas. Na blog zavítam z 90% prípadov iba ak hľadám na googli nejakú recenziu a hodí mi to nejaký blog, kde na tú knihu recenzia je. A to si iba prečítam danú recenziu a z blogu odchádzam. Ako by si si ale inak predstavoval recenziu? Lebo zase môže byť iná, originálna, zábavná….ale na druhú stranu nemusí spĺňať svoju funkciu.

        Ja budem naivne veriť, že tie recenzie majú zmysel a že pomáhajú k predaju. Ja sám za seba hovorím, že keď som takto vôbec nepoznal túto komunitu a iba náhodne som cez google zavítal niekde kvôli recenzii, tak boli také, ktoré ma presvedčili o kúpe knihy a bloger tak splnil svoj účel a vlastne predal tú knihu. Takisto ma veľmi teší, keď ja dostanem feedback od funtasticu. Napísala sa nejaká recenzia (a všetky majú oni prelinkované pri danej knihe u nich na stránke) a tá recenzia predala tú knihu. Že im aj zákazník povedal, že na to u nás čítal tú recenziu tak ho to zaujalo a kúpil si to. To sú veci, ktoré ma ohromne tešia.

        Necháp ma zle, to nie je že by som si recenznú knihu málo vážil. Ja poďakujem vydavateľstvu viac krát za to a tú knihu zdarma si vážim. Ale nalejme si čistého vína, som presvedčený, že väčšina to práve pre túto odmenu robí a keby sa tie knihy neposkytovali, tak by 90% blogov do roka zmizlo. To je vec, ktorá sa nedá overiť, len takto verejne stále vidím jak ľudia píšu, že jak si to vážia a píšu v prvom rade lebo ich to baví atď, ale v súkromnej debate mi to priznali, že je to motivované tými recenzákmi. Ja sa aspoň neschovávam a poviem to rovno a vedia to aj vo vydavateľstve( s väčšinou ľudí mám aspoň jedno osobné stretnutie). Tak to som rád, že nekomunikujem s tebou ale so Saškou P. :D

        Čo sa týka tých nepodarených recenzii, tak to by si napr. mohol hodiť niekde súkromne do PM nech som v obraze, lebo ja proste fakt neprelietavam všetky blogy.

        A ešte na moju obranu, nie som zamestnaný tak dlho. Ako študent som si kúpil z vlastných financií cca 130 kníh a momentálne ich mám nejak cez 200 a recenzné tvoria iba mini zlomok, odhadujem to na 15 kníh. Komu by si radšej dal tú knihu? Blogerovi, čo celý život aj tak chodí len do knižnice a už keď nejakú knihu má, tak je to s najväčšou pravdepodobnosťou kniha zadarmo od vydavateľstva, alebo človeku, ktorý roky do tvojich kníh investoval peniaze? Ja recenzujem prevažne Fantom Print, sedia mi ich knihy a kúpil som si od nich 103 kníh! Ja sa sám beriem ako nejakého veterána alebo penzistu, čo už má svoje odmakané a teraz na to ide inak :D.
        A nedávajú mi všetky, napr Kolo času má/bude mať 15 kníh a recenzné mám dve a aj to len za odmenu, že som prvých 6 dielov zrecenzoval len tak. A nepíšem iba na knihy ktoré som dostal, ale chcem postupne na všetky čo mám doma.Z mojich recenzii je iba možno 15% takých, že som dostal knihu, ostatné som dal len tak a budem v tom pokračovať. Ďalej mávam aj polorecenzáky, niektoré vydavateľstvá nepristupujú na rozdávanie kníh ale navrhol som aspoň zľavu na knihu. Ja keď nejakú knihu chcem, tak si ju tak či tak kúpim ak mi ju nedajú a následne ju aj zrecenzujem. A ak mi dá vydavateľstvo aspoň 30% discount, tak je to pre mňa odmena. Toto je ale čo sa týka mňa.
        Na stránke je nás 9 a dievčatá mi tam z 95% pridávajú iba recenzie na knihy, čo som im vybavil. Ale to je pochopiteľné, zadarmo ani kura nehrabe.

        A ešte jedna vec a je v tom zároveň aj obsiahnutá odpoveď na tvoj posledný odstavec. Ja nemám blog, založil som web, tá doména je platená a z mojich peňazí. Ak by sa mi nepodarilo získať ročne určitý počet kníh, tak som v podstate stratový. Čiže prvé mesiace môjho webu som bol v strate a až časom po určitom počte kníh, som niečo ušetril a to sa bude stále opakovať. Faktúra má svoj interval. Čiže ja už duplom nebudem hovoriť zbytočné klamstvá, že na tom webe ja teraz makám len z čistej dobroty môjho srdca. Minimálne som chcel aby sa mi vrátilo to, čo som do toho investoval. To už sa podarilo a teraz som kľudný.
        Baví ma to, milujem tú prácu okolo toho, tie feedbacky od ľudí ale…..

        Tým ti aj odpovedám, ako je možné nasmerovať pre ľudí mimo blogerskej komunity. Najprv som z toho nebol šťastný, že som sa rozhodol ísť inou cestou a nejak nepatrím do tejto komunity. Neviem ako to funguje, asi keď sa nejak navzájom prepojíte cez google, tak nejak vidíte čo sa píše na iných pridaných blogoch ako keď máte friendov na fb. Toto ja nemám, ja nemám čitateľov z blogerskej komunity. Ako som povedal, najprv ma to pálilo. Lenže potom som si povedal to, čo som napísal vyššie. Táto blogerská komunita, to sú ľudia tak extrémne sčítaní, že oni moje recenzie nepotrebujú. A aj keď, tak už moc predajnosť kníh vlastnou kúpou knihy nezvyšuje. Dostane často vlastný recenzák alebo ide do knižnice. Ja ani nepíšem na webe nejaké takéto články, nemám blog. Ja som introvert, o tom čo mi behá po rozume netuší vlastná mama a nebudem moje myšlienky ešte dávať niekam na internet. Sú tam prevažne iba recenzie, časom chcem viac ale musí skončiť dovolenková sezóna aby som na to mal čas.

        Ten web robím ako keby pre seba alebo lepšie povedané môjmu starému ja. Pozerám sa na časy, keď som si čítal tieto knihy a nemal som sa o tom s kým porozprávať, nemal som sa s kým poradiť, na internete boli väčšinou recenzie iba na bestsellery a tie to aj tak nepotrebovali. Chcem to cieliť na takých ľudí, ako som bol ja kedysi. Uvidí knihu v obchode, napíše si názov, doma spustí internet a ide googliť a objaví recenziu u mňa a verím, že mu pomôže. Toto je moja vízia a verím, že to funguje. Z tých desiatok kníh čo mám doma, som si bez akejkoľvek recenzie kúpil iba tie, ktoré boli iba pokračovania ďalších prvých dielov a šiel som na istotu. Inak som vždy prešustroval google a prečítal všetko do posledného komentára čo som našiel. Vedel som z tých recenzii a diskusii vyčítať, či to bude kniha pre mňa alebo nie. Ani som sa nejak nedíval na hodnotenie, to pre mňa už časom nebolo také smerodatné.

        A ako docieliť, aby blog bolo viac vidieť, aby bol prístupný aj pre verejnosť a aby to nebola iba prepletená sieť spriatelených blogov? Nuž nie každý vieme robiť weby, ja takisto nie a preto som si to dal urobiť externe. Blogspot a podobné neponúkajú dostatočné možnosti, sú to jednoduché formy webu. Treba sa proste všade pchať. Čím častejšie sa niekde objavuje odkaz na web, tým sa zvyšuje google rating. Samozrejme hlavne ide o silné stránky, každá má určitý page rank. Ak sa pridávajú odkazy na weby so silným page rankom, tak to pri prepojení zdvíha tomu blogu jeho silu na googli. Naopak ak máte odkaz na webe s page rankom 0, tak to nepridá nič.
        Cez google prichádza najviac ľudí na web, lenže mnoho blogov je pre google v podstate neviditeľných. Treba absolútne presne napísať, čo hľadám a aj tak sa často daný blog objavuje až niekde na druhej strane. Ja som si dal záležať na tom, aby sa odkaz objavil na rôznych weboch a hlavne silných, ktoré majú dobrý page rank a následne tak značne zvyšujú ten môj. Zároveň bombardujem vydavateľstvá, aby mi prelinkovaváli aspoň niektoré recenzie, na slovart stránke nájdeš linky na mňa, aj na fb slovartu sa objavili. Vydavateľstvá to bez problémov urobia, len ich treba poprosiť. Plus samozrejme podpora funtastic.sk , spolupracujeme spolu, zdieľajú ma často. Toto všetko má na to vplyv. Ja som momentálne s google pozíciou veľmi spokojný, vždy som v top 3.

        A uprednostniť takto formu webu pred blogom vidím ako jednu z ciest. Takto je veľa blogov, kde každý kope sám za seba, mne sa viac páči tá myšlienka spájania a baví ma to, že som si urobil nejaký “mannschaft” v rámci môjho webu.

      3. Ešte ma napadlo toto, aký máš názor na to, že tie recenzie ktoré sa na recenznú knihu aj nejak zvýrazňovali ako to momentálne funguje. Jak keď som niekde na blogu tak mi dvíha blog keď vidím RC recenzia. To je niečo čo si vydavateľstvo pýta? Vydavateľstvo chce, aby bolo vidieť, že ktorá bola bežná recenzia len tak a ktorá bola vďaka dodanej knihe? Toto na môj web nedám nikdy a z blogov by to malo zmiznúť.
        A polemizujem ešte nad jednou vecou. Ak bola dodaná recenzná kniha, tak sa pod recenziou vždy objaví poďakovanie za recenzný výtlačok. Robím to len preto, že som to videl u iných a príde mi to ako slušnosť za to poďakovať ale na druhú stranu by som bol rád, keby mi to odtiaľ zmizlo. Už dlhšiu dobu uvažujem, že rozpošlem mail všetkým vydavateľstvám, či to tam chcú mať alebo či stačí ak im ja osobne aj 5x do mailu poďakujem alebo aj napíšem dizertačnú prácu o tom, ako som vďačný za tú knihu. Lebo príde mi to trocha ako citlivé téma, nechcem aby to vypadalo teraz tak, že vlastne som nevďačná sviňa. Dostanem od vydavateľstva knihu a ešte nemám ani toľko slušnosti, aby som poďakoval.
        O čo mi ide? Ja nechcem aby človek čo príde na stránku videl, ktorá recenzia bola na základe dodanej knihy a ktorá z vlastnej iniciatívy. Ja vôbec nechcem aby len ten človek tušil, že niečo také ako recenzné výtlačky existuje. Ja som o tom takisto nemal ani páru, kým som na nete nenarazil na články tohto typu a skoro som z toho na riť padol, keď som zistil, že niečo takéto existuje. Začínajú sa šíriť názory, že ak je to recenzia, pri ktorej bola dodaná kniha tak je neobjektívna a riťolezecká. A navyše zrovna ja mám na stránke prevažne pozitívne recenzie. Len to nie preto, že by som zakázal negatívne recenzie. Ale nás je tam proste viac a funguje to štýlom, že keď si nešťastne vyberiem knihu, tak mám tam dievčatá, viem čo čítajú a niektorej ju ponúknem. Ja nedočítam knihu keď mi nesedí a len aby som mal aj negatívnu recenziu. Dám to kolegyni, ju to baví a recenzia je pozitívna. V kontexte s tým, že dostávame tie knihy zdarma to vážne môže pôsobiť, že si nedovolíme napísať negatívnu recenziu čo nie je pravda. Už som si aj hovoril, že to musím zmeniť a pridám nejaké negatívne až na to bude v októbri čas.
        Je podľa teba nutné teda aby tam tieto veci boli? Považuješ to za nutnú slušnosť, bez ktorej to nejde alebo by to bolo podľa teba lepšie bez toho? Ak si za prvú variantu, tak mi vyriešiš dilemu a ten hromadný mail nerozpošlem.

        Inak čo sa týka Fragmentu, tak neviem či nebol myslený hlavne český. Aj keď neviem ako to fungovalo dlhšiu dobu s SVK Fragmentom, ale pani D. odišla a je tam pani M.
        Príde mi, že táto pani to berie za správny koniec. Jednu vraj 3x odmietla, lebo aj keď to dievča chcelo tak to proste nebolo ono. Čiže ak kedysi dávali každému, tak už to neplatí. Zároveň sme sa bavili aj o iných veciach a mal som z tej pani veľmi dobrý pocit.

      4. Filip… čo sa týka tvojej psychickej ujmy – aspoň ťa to snáď naučí nenazývať ženy v akejkoľvek spoločnosti a akomkoľvek smere menejcenné. Ako si si všimol vieme sa brániť a nemusíme sa brániť samé.
        A neviem prečo podľa teba sú ľudia, ktorí si požičiavajú z knižnice v tvojich očiach tiež menejcenníá. Možno nie z bežného, ale z akože profesionálneho hľadiska. Len preto, že si niektoré knihy radšej požičajú a prečítajú, než sa rozhodnú, či im ten ktorý autor vyhovuje? Pretože možno ty také nepoznáš, a teda sa rátaš medzi šťastnejšiu časť obyvateľstva, ale sú ľudia, ktorí si musia vybrať (a hlavne v dnešnej dobe, keď knihy a vlastne všetko stojí viac ako by sme chceli) či kúpia jednu knihu alebo veci do školy, oblečenie, jedlo alebo najnutnejšiu kozmetiku. A predsa to nemusí znamenať, že majú pre knihy menšiu vášeň ako ty…. len preto, že ty proste MUSÍŠ vlastniť každú knihu, ktorú vlastníš. Ako prepáč, ale v mojich očiach znieš skôr ako rozmaznané decko, tkoré sa odmieta s kýmkoľvek sa deliť o svoje hračky.
        A čo sa týka blogov a RC… vieš keď ešte neboli RC tak to ľudia robili pre radosť a teda to vyzeralo pestrejšie a živšie. A to je to čo sa tu možno Erik snažil naznačiť… okrem iného.

      5. “A neviem prečo podľa teba sú ľudia, ktorí si požičiavajú z knižnice v tvojich očiach tiež menejcenníá.”

        Och ale to ja nikde netvrdím, naopak som písal, že ich chápem a nie každý má dosť peňazí a nelamentujem nad tým, že je dnes plno blogov a ľudia chcú recenzáky. Ja si tým len ospravedlňujem moje verejné výroky, že idem po tých recenzných knihách. Inak by som na to nemal odvahu.

        Inak rozmaznaný by som asi bol, keby mi tie knihy kupovali rodičia a nie keď som bral brigády, aby som na ne vždy mal. A knihu som často kúpil, aj keď som už moc peňazí moc nemal.

  2. Myslím, že tvoj článok si vytlačím a zarámujem :D Neviem, kde mám začať. Zrejme tým, že vo veľa veciach s tebou súhlasím.
    1. Čo sa týka recenzných výtlačkov. Je pravda, že mnoho vydavateľstiev dá ponuku, bloger si vyberie, oni povedia “No dobre, pošleme.” on zrecenzuje a pošle link nazad a oni, ak sú veľmi milí, odpíšu nazad “Ďakujeme.” Toť vše. Tvrdia, že čítajú všetky recenzie, ktoré im prídu. Pri tom množstve sa tomu ťažko verí, ale v poriadku v prípade niektorých som ochotná uveriť. Ak by som ja bola na ich mieste a prečítala všetky recenzie, ktoré mi prídu, určite by som popremýšľala na zrušením niektorých spolupráci. Netvrdím, že moje recenzie sú dokonalé, to ani v najmenšom, no vždy sa do nich snažím dať kúsok zo mňa. Áno stane, že je škola, mám recenzák, niekedy to odfláknem. To sa stane každému, no navštevujem blogy, kde je každá recenzia ako cez kopirák. Žiadne emócie, žiadne názory, jednoducho v tom necítim kus z nich. A nie som jediná. Rozprávala som sa o tom s pár blízkymi blogermi, ktorých blogy navštevujem, pretože viem, že tam nájdem aj kvalitné články, a mali rovnaký názor. Príde mi to akoby sa báli popustiť uzdu, akoby nepoznali zdravú iróniu alebo sarkazmus či vtip. Ja napríklad zbožňujem sem tam uštipačné poznámky alebo vety v zátvorkách, pretože vtedy vidím, že autor nie je strohý a vie si urobiť aj srandu.
    Jednoducho mi to pripadá, akoby vydavateľstvá rozdávali recenzné výtlačky ako teplé rohlíky, bez ladu a skladu každému kto si vypýta. Je len jediné vydavateľstvo, kde je set sakra ťažké stať sa recenzentom a mnohí bloggeri (tí čo zbierajú knižky zadarmo) nadávajú, aké veľké ego má. Podľa mňa je to len fajn, pretože tak ukazuje, že nemieni rozdávať knihy hocikomu a záleží im na tom, kto im urobí reklamu na knihu. Tento prístup by si malo osvojiť viacero vydavateľstiev.
    2. Čo sa týka článkov na blogoch. Normálnych článkov, ktoré obsahujú logické myšlienky a názory čitateľov, nie tie meme, tagy a všelijaké iné blbosti. V poslednom čase sa mi stane, že zapnem blogger, skrolujem cez novinky, čo mi tam ukazuje a zistím, že nič kvalitné tam nie je. Ukáže mi asi 10 recenzii na recenzák, ktorý ma vlastne ani nezaujíma a aj keby ma zaujal, prečítam si na neho recenziu asi len na jednom blogu, pretože ostatných 9 mi nič nedá. Potom je tam unboxing, 3x tag (prekvapuje ma, že ľudia ešte stále vymýšľajú všemožné tagy) a nejaké meme. Hnevá ma to, pretože si rada prečítam článok, kde sa autor nad niečím zamýšľa, rovnako rada ich aj píšem. Niektoré blogy nemajú žiadne, sú schopní natočiť 3 minútové video ako sa chvália recenzákmi, ale že by v článku vyjadrili názor? To nehrozí. Väčšinou sú to tie blogy, ktoré ani recenziu nepíšu srdcom.
    3. Recenzie na recenzáky. Ja mám dojem, že tí, čo majú najviac spolupráce a najmenej normálnych článkov píšu pozitívne recenzie, pretože sa boja, že mi mohli prísť o knihy zadarmo. Nedávno som bola zapojená do konverzácie niekoľkých blogeriek a jediné o čom sa rozprávali bolo recenzáky (ktorá koľko má, ktorá koľko chce, kam pošlú mail, čo si vypýtajú, každý deň sa sťažovali, kedy už príde poštár s balíkom, nadávali, nech už príde ten sprostý poštár a bla bla bla. – bolo mi z toho zle) a potom ešte vedeli ohovárať iných blogerov, hlavne tých mladších, ktorí ešte len začali. To ma nahnevalo najviac, pretože sa urputne snažili, aby ten dotyčný prestal natáčať videá a prestal písať recenzie. Nemyslela som si, že by toho niekto bol schopný, ale očividne áno.
    Vždy som myslela, že my blogeri máme byť kreatívne stvorenia, dostávame sa do styku s knihami, píšeme recenzie, články… našou hlavnou náplňou je vymýšľať. No niektorí blogeri to ešte zrejme nepochopili.Je pravda, že je to ťažké, pretože ich je strašne veľa a vždy je ťažké vymyslieť niečo, čo tu ešte nebolo. No verím, že každý, kto má pre blogovanie a knihy zápal, dokáže niečo vymyslieť. Niekedy mi je z tej situácie smutno. Veľa ľudí má potenciál, ale vôbec ho nevyužívajú. Priznám sa, že mám viac obľúbených blogov (kde vždy čítam recenzie a články) českých ako slovenských.

    Reply

    1. Súhlasím! (Viac sa mi ani nechce písať, ani asi netreba :) )
      Normálne som si to ešte raz prečítal, že si sa ma na niečo pýtala, a nič, so všetkým súhlasím. A to vzájomné zhadzovanie, no čo už, veď každý nový blog je vlastne konkurencia v boji o knihy zadarmo!
      Ja mám skôr pocit, že až na pár výnimiek panuje v našich končinách skôr nevraživosť medzi blogmi. Dochádza k skupinkovaniu a tie skupinku potom idú proti sebe, a to je také smutné. Namiesto vzájomnej podpory. Veď sme také malé Slovensko.
      A už som si spomenul – jedna recenzia ako druhá – a pritom plačú, že nemajú žiadne komentáre a lajky! Ale za čo? Keď samotný článok musí podnietiť diskusiu a to ten ich nedokáže.

      Reply

      1. Ehm, diskusia? Si si istý, že to slovo vôbec poznajú? Zo slovenských blogov by som dokázala na prstoch jednej ruky spočítať tie, ktoré na konci článkov položia otázku pre čitateľov. Rovnako tak je málo aj tých blogerov, ktorí odpovedajú na komentáre. Diskusia sa nekoná, pretože ich očividne nezaujíma, čo si myslia čitatelia, hlavne aby ich vychválili do neba a zvýšili im ego. Možno ešte nejaký ten nový nasledovateľ, čím viac, tým lepšie a majú raj na zemi. Čo tam po komentároch, kde môže byť čitateľ s názorom, na ktorý by mohli odpovedať. To je nezaujímavé. Ak mám pravdu povedať, ak komentujem článok a vyjadrím názor, tak dovtedy stalkujem ten blog, kým nevidím odpoveď. Niekedy na ňu znova zareagujem, niekedy nie, ale spätná väzba je základ, ktorý pri blogoch hľadám. Samozrejme, nie vždy je to nutnosť. Ale chápeme sa. Čitateľ si dal tú námahu, prečítal si článok, očividne sa mu páčil/ nepáčil, dal si námahu s komentárom a my ho necháme len tak? Akože ok, ale čo ja s tým mám robiť?

      2. máš pravdu, diskusia žiadna, len útoky.
        no ale prečo všetci nariekajú, že nemajú komentáre? a síce, to sa im dve a dve nepospájali v hlave. to je inak pekné – stalkujem, kým nevidím odpoveď! :)
        Ale to je proste začarovaný kruh. Niektorí ti napíšu, že majú blog 2 dni, niektoí ho ani nemajú, že si ich názory môžeme postovať na našu stránku (áno, aj také už bolo)… a potom len o pol roka sa ozvú a vidím jedno meme za druhým, sem tam reznuté nejakou recenziou. nudnou, btw.

  3. Myslím, že môj blog Svet kníh poznáš. Minimálne z Facebooku. Nebudem sa tváriť, že mňa sa nič z toho, čo si napísal netýka, to by bola blbosť. Som si istá, že väčšiny sa týka aspoň niečo. Nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, to by bolo nadlho. Avšak negatívne recenzie. Sama vidím, že ich je akosi málo. Ja nemám problém vyjadriť svoj názor a keď je mojím názorom to, že knih nikdy nemala uzrieť svetlo sveta, tak to napíšem. Nepíšem okolo toho omáčky, nepredstieram, že sa mi kniha páčila, keď ma stálo všetko sebaovládanie, aby som ju nevyhodila zo zúfalstva z okna. A áno. Aj keď ide o recenzný výtlačok. Štve ma, keď sa blogeri boja povedať, čo si o danej knihe skutočne myslia zo strachu, že vydavateľstvo s nimi ukončí spoluprácu. Je predsa úplne normálne, že sú knihy, ktoré sa nám proste nepáčia, aj keď pôvodne vyzerali naozaj super. A prečo by som mala ja kvôli tomu klamať? Aby som sa niekomu zapáčila? Napriek tomu, že spolupráce sú super, tak by som nespolupracovala s niekým, kto by vyžadoval samé pozitívne recenzie.
    Inak ja čítam recenzií málo. Iba u niekoho. Za prvé preto, lebo často býva naozaj moc recenzií na jednu knižku naraz a za druhé preto, že v mojom mozgu často ostane to, čo kto o knihe popísal a ja nepotrebujem skopírovať recenziu niekoho iného.
    Skvelý článok :)

    Reply

    1. Poznám, jeden z hŕstky, kde si prečítam väčšinu príspevkov :)
      A každý sa v tom nájde, aj ja sám. Toto nechcela byť akási príručka, skôr zamyslenie sa nad stavom vecí. Ale aj u teba mám pocit, že si v recenziách o niekoľko levelov menej prísna ako na GR. Ale možno je to aj tým, že keď už si sadneme niečo napísať, tak sa to snažíme tak trochu kultivovane podať… Hm…
      A inak zaujímavé, to s tými recenziami. Dobre zaujímavé.
      A ďakujem!

      Reply

      1. Si prvý, čo mi niečo také povedal :D Už som sa totiž stretla aj s názormi, že som na knihy často priveľmi krutá :D

  4. A ty mi chceš povedať, že takých za recenzentov neberiete? :O To vážne?! Tak to by ste si mali brať príklad s istého veľmi milého a ochotného vydavateľstva, ktoré odpíše na každý email (oni nemajú totiž ani na tú babku :) ) Pri takýchto prípadoch sa mi len mozog zastavuje, ale tak čo človek narobí. Všetko to ide dolu vodou. Kedysi išlo o recenzie, teraz ide o knihy zadarmo. Ja som taká kedysi bola tiež a chcela som každý možný recenzák, ale pred niekoľkými mesiacmi, keď som mala na stole 7 kníh na zrecenzovanie a 200 stranové skritpá som si uvedomila, že je to zrejme trošku veľa. Hlavne keď som tie knihy mala chuť vrátiť. Niektorým sa ale oči neotvoria a ešte sa budú aj tváriť urazene, že čo si to dovoľuje čitateľ alebo iný bloger vyjadriť názor na ich blog. No nehorázne.

    Reply

    1. áno, takých odmietame, a že nech si vybudujú komunitu a pod. Najlepší su aj takí, čo majú 50 friendov/lajkov/followerov a nedajú si vysvetliť, že to sú len ostatní blogeri, že proste ľudí zvonka neoslovujú, nezaujímajú…
      Ale asi aj do toho stavu, že ti stačí jedna spolupráca treba dospieť.
      Ale podnetné diskusia, takto na prelome nového a starého týždňa. Niečo z toho aplikujem do reality.

      Reply

  5. Ja blogujem už šialene dlho a veľmi mi chýbajú časy, kedy sa firmy na Slovensku o blogy bežných smrteľníkov ani len trošku nezaujímali a tým pádom neboli žiadne spolupráce a väčšina ľudí blogovala jednoducho preto, lebo ich bavilo písanie a nie s vidinou vecí zdarma – a nie je to len o knižných blogoch a recenzných výtlačkoch, ale aj o beauty blogoch a testovaní kozmetiky a vôbec akýchkoľvek blogoch a bársjakých produktoch či službách, ktoré má zmysel propagovať na internete. Pomerne smutné… Chýba mi prosto tá niekdajšia zaangažovanosť, citové prepojenie, láska k blogu, blogovaniu ako takému (a nielen lákavá vidina výhod v podobe vecí zdarma, ktoré blogovanie so sebou teraz môže priniesť).

    Sama nie som svätá a z každej spolupráce sa vlastne teším, aj keď ich cielene nevyhľadávam a reagujem iba na to, keď mňa niekto osloví. Recenzné výtlačky si však u seba neviem predstaviť – čítam len to, na čo mám aktuálne chuť (a moje čitateľské chúťky sú veľmi premenlivé) a vtedy, keď mám na čítanie chuť (miestami si od neho dám pokoj aj na celé týždňe, termíny by mi nešli).

    PS: “Komentárokiller” je super slovo! :D

    Reply

    1. Ďakujem, Dada, na komentárokillera som obzvlášť hrdý! Už ho len dostať do nejakej knihy! :) Ja si tiež myslím, že blogovanie by malo byť o radosti z písania a o tom, že to, o čom blogujem, tak k tomu mám akýsi prirodzený… akosi ma to k tomu ťahá. Lenže poznáš hamižných (je to vôbec slovenské slovo? ako s yi?) Slovákov – podaj prst a stiahne celú ruku. Tiež by som viac prijal, keby boli blogeri skôr vyberavý k ponúkaným titulom, čítali to, čo ich zaujíma a pod. A my, Slováci, máme k sebe zakorenenú akúsi podvedomú slušnosť, že už keď nám niekto dá niečo zadarmo, tak to nemôže zniesť pod čiernu zem. Ale prečo nie? Mne sa strašne páči veta niektorých amerických blogerov: “I received this ARC from the publisher for an honest review.” (po slovensky: Výtlačok tejto knihy mi poskytol vydavateľ výmenou za úprimnú recenziu.) Možno, by sa to malo začať objavovať aj v našich recenziách…

      Reply

  6. Jéj, Erik… ty bys měl psát častěji, od tebe bych si přečetla i to osmapadesátou recenzi na Město z kostí (a pak bych si šla přečíst devětapadesátou k Luu)… A to sem jdu z diskuze u Moonlight, kde jsem přečetla i všechny komentáře, následně toto a komentáře… a… jsou prázdniny, takže můžu jít spát kdy chci, takže jdu psát!
    Ehm. Já se do tebe rozhodně nepustím, ne kvůli tomu, co děláš (z české strany jsem relativně v bezpečí :D ), ale proto, že s tebou převážně souhlasím.
    K recenzákům už jsem se snad dostatečně vyjádřila u Moon. Jinak ty individuální články – zbožňuju indiviuální články, a ještě radši je píšu, protože většinou dostanu příležitost na plné pecky rozbalit svůj sarkasmus. V mé hlavě to občas hraničí až s černým humorem, když si dovolím to říct nahlas, tak jsem cynická a necitelná, takže to z větší části cenzuruju, ale když to rozbalím na blogu, tak se mi dostává i komentářů, že jsem vtipná – a to si nechám líbit! Takže si tyhle články užívám mnohem víc než recenze. A pokud to můžu říct podle počtu komentářů, tak čtenáři taky.
    K negativním recenzím – ví bůh, že je moc nepíšu, spíš takové ty polodobré, ale to je spíš proto, že nemám nervy číst knížky, co se mi nelíbí, takže je většinou okolo padesáté strany zahodím. Už to není co bývalo. Už nemám nervy na to číst Školu noci a Upíří deníky :D
    Četla jsem tvůj článek a říkám si – jo, dobré, není to se mnou tak špatné. A na konci ve mně hrklo – to ti fakt vadí zvýrazňování věcí v článku? Tak to si u mě asi moc nepočteš :D Já ti nevím, mně se to tak líbí víc než jednolitý text. Když se mi nechce číst článek od začátku, protože je tam to opisování děje a já už vím, o čem to je, tak pak začínám od prostředka a někdy mě něco uhodí do očí a pak to třeba dočtu do konce. Nemyslím, že vyloženě to přeskakování je vinou zvýrazňování, protože blogery, kteří to nemají a ten článek mě nezaujme, přeskočím úplně stejně jako ty, co zvýrazňují. Dokonce spíš víc. A ono to přeskakování u čtení recenzí není vůbec neobvyklé. Mluvila jsem s hodně blogery a většina přiznává, že recenze moc nečte, jen u vybraných jedinců. Já mám pár blogerů, u kterých čtu recenze a prakticky všechno. Luu, můj blogerský vzor, Judit, Bětka, pak holky z Book Lords a Abyss. No, a pak mám ve svých oblíbených na blogu další blogy, jejichž články otevřu, když mě zaujme nadpis. Nějaký dumací článek. Recenze na něco, na co jsem ještě neviděla milion recenzí. Jo, a taky mám ráda blogy Michala z CooBoo, ten si ze sebe taky umí udělat správně legraci :)
    Ale zpět ke zvýrazňování. Rozhodně s tím nepřestanu, ale nasadil jsi mi brouka do hlavy. Je vidět, že všichni máme trochu jiný vkus, každého napadne něco jiného. Mně třeba vždycky zamrzí, když mi bloger neodpoví na komentář. Zásadně se vracím na 95% blogů, které jsem okomentovala, a mrzí mě, když mě autor de facto ignoruje. Já sama se snažím odpovídat na všechno, i když bůh ví, že na komentář k negativní recenzi “Díky za recenzi, určitě si knihu přečtu!” se odpovídá těžko :D
    Jo, a k tomu většímu zpropagování… Hm, to je taky těžká otázka. Mám pocit, že u všech recenzáků by to asi nešlo, zvlášť v případě, že se ti kniha tolik nelíbila, už jen proto, že recenzáky jsou z většiny případů novinky a hrozně mě pak otravuje roj nadšených recenzí na novinky, co se postupně vynořuje, ze začátku to vypadá jako ospěvující vlna motýlů, ale s přibývajícím množstvím stejných recenzí mi to začne připadat jako otravné hejno komárů, které se snažím ignorovat. A nechci dělat to samé, co mi vadí – otravovat dokola s jednou knihou. (Jedno nejmenované nakladatelství se o tohle pokoušelo, a nedopadlo to dobře, ale to tu nechci rozvádět, kdyby tě to zajímalo, můžu napsat soukromě na FB.)
    Ale na druhou stranu, své oblíbence se propagovat snažím a momentálně mám už připravených pár článků (jako v hlavě, ne napsané, ale myslím, že fakt budou :D ), co nejsou recenze, ale dotyčným nakladatelům by se líbit mohly… Takže pokud je kniha dobrá, propagování mi nevadí.
    Jejda, jsem se zase rozepsala.
    Takže na závěr ještě jedna prosba – piš víc, tvoje články se čítají s radostí ;) Sakra, čtou. Vždycky, když vás čtu dlouho, skákají mi do řeci samovolně slovenské výrazy :D

    Reply

    1. Ježiši, ja som ťa nechal 44 hodín čakať na moju odpoveď, snáď si to v zdraví prežila a aspoň mi zvýšila návštevnosť častým refrešovaním blogu!

      Chcem písať viac, mám aj kopu tém, len nesmiem byť príliš unavený z práce a musím vidieť na oči! :)

      S tou propagáciou, a vieš že ono by stačila, že kniha mesiaca, a to ťa tak hneď zaujme, že aha… Alebo keď si bloger spraví nejaký mesiac s niečím, niekým, a pod. Ono sa dá všeličo vymyslieť, všeličo okopčiť. Spraviť hocičo zaujímavým.

      K zvýrazňovaniu – priznávam, že je to čiastočne aj moja profesionálna deformácia. Napríklad všetky rukopisy, ktoré nám chodia elektronicky si tlačíme Times New Roman, riadkovanie 1. Lebo to sa nám dobre číta. Milión rôznych fontov, všelijaké háčky-kvačky, nuž oči nás z toho bolia, taká je pravda. Okrem toho, to internetové čítanie je o niečom inom, nie je to kniha, je to proste článok, ktorý prelietavaš. A keď tam autor niečo zvýrazní boldom, niečo podškrtne, niečo kurzívou, niečo ešte farebne – búri sa vo mne žlč. Jedna vec sú recenzie, okej ideme preskočiť nudný začiatok – btw. PREČO majú všetky recenzie nudný začiatok? Sama si napísala, že knihu, ktorá ťa nebaví, odložíš… Čiže ešte okej, v obsahu zvýrazniť dôležité záchytné body – ale zasa, všetci tie knihy poznáme, všetci poznáme základnú dejovú líniu… a niekto cudzí to číta celé zaradom.
      A potom už v samotnej recenzii, to všelijaké zvýrazňovanie len upútava pozornosť na to, čo je podľa teba dôležité, a čitateľovi to neuveriteľne sťažuje vytiahnuť si z toho niečo svoje. Už sa mi niekoľkokrát stalo, že som ani pôvodný článok nedokázal prečítať, pretože tam bolo toľko formátovania použitého – a na nezaujímavé fakty!!! – že som to proste zatvoril a povedal si, že bez toho prežijem.

      Vo svojej podstate, akoby si zvýrazňovaním dávala čitateľovi najavo, že len toto je dôležité, ostatné je vata, a stačí, keď prebehne zvýraznené veci a bude mať instatnú recenziu v 10 slovných spojeniach :) (P.S.: Ale u teba to nie je taká katastrofa, akú som niekde zažil.)

      Reply

      1. Dobré, přežila jsem, byla jsem sice v pokušení upadnout do deprese, ale nějak jsem to překonala.

        Měsíc s někým, jo? Tak to něco takového bude v září s Gayle Forman, a Will je můj svědek, že to mám v plánu už dlouho a není to momentální rozhodnutí :D Ale hodně blogerů pak dělá na konci měsíce ty žebříčky oblíbených knih…

        Já začátky recenzí přeskakuju ve dvou případech – pokud je tam anotace/vlastní popis děje a já už vím, o čem to je, třeba z předchozí recenze, a nebo pokud tam bloger cpe info o autorovi. V 95% mě to nezajímá.

        Ale za ty poslední dva dny jsem ještě něco na zkoušku přečetla, abych ověřila to přeskakování, a došla jsem k závěru, že se mi fakt líp čte zvýrazněný text (a fakt to není jen obhajoba toho, že to používám :)) A nepřeskakuju, dávala jsem pozor. Spíš v případě, když je to jednotvárný text, tak mám tendence přestávat číst. Nevím, čím to je, ale nezvýrazněný text musí být fakt na úrovni, abych ho přečetla (čímž ti vzdávám další kompliment, protože ten tvůj je navíc megadlouhý) bez přeskakování. Nemusí toho být moc – klidně jedna věc v odstavci – nemusí být milion barev, milion fontů, ale aspoň nějaké ozvláštnění (vlastně mi stačí takové mezinadpisy), aby to nebyl stránku dlouhý stejnorodý text. Něco jiného je text na papíře a něco jiného je text na počítači. Nějak si to bez toho neumím představit. Beru to takhle – zvýrazňuju to, co bych v mluvené řeči nějak zdůraznila změněnou intonací, když mluvím, taky nezním jako robot :)

        Btw, Unhaul je, pokud jsem to dobře pochopila, opak unboxingu – dokumentuješ to, že nějaké knihy posíláš pryč. To tu v československé blogosféře ještě nebylo – vyfoť, jak stojíš s balíčkem frontu na poště…

      2. Vďaka pánubohu, to by som neprežil, kebyžesi niečo spravíš!
        Mesiac — už sa teším, možno si tú knihu nakoniec aj prečítam!
        A opäť, prečo píšeme začiatky recenzií nudné???

        K zvýrazňovaniu — no ja ti nevím Karle, mňa to irituje, i keď u teba je to že normálne. To ja už skôr za podnadpisy a tými označiť, že o čom je teraz reč, o čom ideš točiť…
        Ale mi chceš povedať, že tak veľa vecí zvýrazňuješ v hovorenej reči? To sa teším na stretko! Budem si ťa všímať!

        A takže zakladáme meme Anhaulingovanie? A idem to niekam poslať –kam? –? Alebo tie knihy vyhodím do koša?

    1. Čistý súhlas! Potrebujem dnes urobiť asi milión vecí, ale napriek tomu tu už pol hodinu sedím a dookola čítam celý článok aj s komentármi :) Pridávam sa k ostatným – PÍŠ VIAC!!! :)
      Súhlasím viac-menej so všetkým, o čom tu píšeš. Síce nečítam veľa knižných blogov (skôr recenzie na GR), ale zato pozerám množstvo vlogov na YT a tam je to už miestami neúnosné! Všetci by len chceli ARCčka, a keď ich dostanú, buď ich vôbec nečítajú (keďže majú ďalších x kníh, tak ani nestíhajú, alebo im ducha obohacuje už len fakt, že majú o ďalšiu knihu navyše, neviem…) alebo keď ich už zrecenzujú, tak sú to 2 minúty opis deja a na záver “dávam tomu 3 hviezdy” a o vlastnom názore ani chýru ani slychu!
      Tiež ma vytáča milión rovnakých recenzií na tú istú knihu – áno viem, že je to teraz veľká novinka, tak to všetci čítame a jasné, že môžme mať na niečo rovnaký názor, ale nie na všetko! Ty si si všimol možno niečo iné ako ja! Tak to tam povedz! Ale nie…. Mám pocit, že keď jeden populárny vloger povie, že miluje napr. Upírsku akadémiu, tak ju milujú už všetci – milujú tú istú postavu, tie isté scény, máličko im vadilo hento, či ono… no hrôza! A keď si dovolím mať iný názor, tak som za najhoršiu… :/ (nedajbože sa niekto dozvie, že sa mi nepáčil koniec HP, tak ma asi ukameňujú! :P )
      V mnohých recenziách mi chýba originalita. Napr. v knihách sú samozrejme kladné a záporné postavy a čo mi vadí je, že všetci MILUJÚ tie kladné a o záporných sa vyjadria strohým “nenávidím ich, lebo sú zlé”. ja naopak zbožňujem dobre napísanú zápornú postavu, ktorá vie v príbehu narobiť taký zmätok, že dokonca netuším ako to celé dopadne :D To som vážne jediná?!
      Recenzie som zvykla pozerať, lebo som sa takto dozvedela o nových knihách, o ktorých som predtým ani nepočula. Teraz? Nemám šancu!
      Niekedy mám pocit, že sme už ako roboti. jeden zavelí a zvyšok bez reptania poslúcha. Koľkokrát som už videla rôzne bookhauly a TBR a neviem čo ešte, kde ľudia ukazujú x neznámych, či menej populárnych kníh. Tak prečo nerecenzujú aj tie? Či názor máme len na tie populárne? Chápem, že nie vždy má človek chuť niečo k tomu povedať/napísať, možno má z knihy zmätok a nevie to sformulovať… (poznám to, veď kedy-tedy ledva vypotím pár riadkov na GR :D), ale tak blog píšem, aby som vyjadril svoj názor, nie? Vidíš? To by mohla byť ďalšia podmienka, aby blogger mohol dostať ARC: “Napíš recenziu na knihu, o ktorej som v živote nepočul!” Tam uvidíš originalitu autora, pretože to nemá odkiaľ odkopírovať :D
      A nevidíš zmysel v UNBOXINGu? Skús si pozrieť UNHAUL! :D
      – onka –

      Reply

      1. Určite nie si jediná čo má rada záporné psotavy. Ja milujem záporné postavy z literárneho hľadiska a neznášam z toho druhého :D najlepšie sú hlavné postavy, ktoré sú mrchy. Protivné hnusné potvory. AK je to dobre napísané, je to bohovské. Taká Here lies Bridget je podľa mňa perfektná kniha, ale veľa ľudí s ňou má problém práve kvôli tomu, že Bridget je bitch. A pri tom je to tak dobrá kniha. NO ak sa potrebuješ pozitívne vcítiť do postavy, tak to nie je kniha pre teba.
        Inak to by bol dobrý motivačný list pre vydavateľstvá. Napíš recenziu na knihu o ktorej sme nepočuli (alebo si myslíš, že sme nepočuli)… a najlepšie rovno dvojicu – pozitívnu a negatívnu. S tým, že negatívna nemusí byť zrovna na neznámu knihu… tak by sa hneď inak vyberalo

      2. Čo je preboha UNHAUL?!?!?!?!
        Presne ako vravíš, mnoho recenzií je na jedno kopyto… a to potom nemá žiaden úžitok. Masa rovnakých textov podľa mňa nikoho neosloví. A v podstate so mnou súhlasíš :)
        Ale nemáš ten pocit, že negatívne recenzie sa píšu oveľa ľahšie? Ja to tak mám s posudkami, že tie pozitívne, aj keď sú moji revieweri nadšení a do telefónu mi vyspevujú, aká je kniha úžasná, tak potom dostanem taký zmätený a chaotický posudok, lebo si nedokážu utriediť myšlienky a zo všetkého sú nadšení. A pri negatívnej, idú pekne po poriadku, toto bolo zlé, hento bolo zlé, onento že až trápne, a koniec akože ušiel.
        Záporné sú skvelé postavy! Vieš kd je úžasná záporná postava? Pendragon od DJ MacHale!!! Konečne záporák, čo sa vyvíja!!!!! Som v polke série a som z neho pafff.
        A podľa mňa sa tie neznáme knihy globálne nerecenzujú, lebo si všetci myslíme, že to aj tak nikoho nezaujme, ale je pravda, že ja si vždy prečítam recenziu na niečo, čo nemá nikto iný, ako x-tú recenziu na nejakú pretláčanú novinku.
        Inak zaujímavý návrh na to, ako by mali dostať ARCčka :) Inak najnovšie dostávame emaily, že majú záujem o jednorázovú spoluprácu, to sa ma kolegyňa chodí pýtať, že to čo je? Aký to má mať pre nás zmysel? Ale mňa fascinuje, že keď nás blogeri oslovujú, tak nevypichnú nejaký jeden-dva najlepšie články, na ktoré sú najviac hrdí, alebo najviac komentované… nie pošlú len link na blog a basta… nuž musíme to nejako pomeniť :)

      3. UNHAUL = ukazovanie kníh, ktoré už viac nechcem! Keď som to videla prvýkrát, som len očká pučila… Akože na čo mi je dobré vedieť, čo nechceš čítať? A na čo si si vlastne tú knihu potom kupoval/a? Asi najväčší gól bol, keď baba v júni ukazovala v bookhaule knihu (titul už neviem) a hovorila o nej, že ju určite čoskoro prečíta a aká je “super excited” a pod. a pred týždňom som videla jej unhaul, kde hovorila, že ona taký žáner nemá rada a určite sa jej to páčiť nebude. WTF?!
        Nooooooo, keďže moje občasné “recenzie” (ak sa to dá tak vôbec nazvať) sú väčšinou len také výkriky do tmy, neviem, či som práve najpovolanejšou osobou na toto… Ale tak, keď raz niečo neznášam, rada to zvozím pod čiernu zem :D Ale nie… Neviem, či sa píšu ľahšie, pretože viem, že autor si s tou knihou dal námahu a to, že sa nepáči mne ešte neznamená, že sa nebude páčiť iným (prednedávnom som dočítala knihu, ktorá ma tak rozčuľovala, že som mala párkrát chuť vyhodiť ju von oknom a čo som pozerala na GR, tak má väčšinou 4/5 hviezdičkové hodnotenia) a tým pádom je mi trochu nepríjemné napísať niečo “zlé”. Ale tak aspoň ma to donúti sa nad knihou aj zamyslieť. Rozmýšľam, prečo sa mi nepáčila, hľadám v nej nejaké pozitívum, … A musím priznať, že ako čitateľ mám oveľa radšej negatívne recenzie, lebo si myslím, že sú úprimné (keď už je človek ochotný ich napísať, tak musia byť, nie?). A ak sú dobre napísané, tak sa viem veľmi ľahko rozhodnúť, či chcem danú knihu čítať, alebo nie – ak recenzentovi vadilo, že hlavná postava je bitch, tak toto mňa neodradí, skôr naopak! Myslím, že aj negatívna recenzia vie človeka navnadiť na knihu.
        Jeeeeeeeeeeej, ďakujem za odporúčanie! Pendragon vyzerá byť presne podľa môjho gusta! :) No vidíš? Presne o tomto hovorím – úplnou náhodou sa dozviem o nejakej super knihe, prečítam si voľajakú recenziu, ktorá ma navnadí a hneď sa mi zväčší môj nekonečný TBR :D O tomto to má byť, nie?
        H? Jednorazová spolupráca? To už rovno môžu napísať, že chcú knihu zadarmo, na čo to zaobaľovať do pekných viet? (Týmto si ma tak neskutočne pobavil! Už ti skoro pol hodinu odpisujem, čo cez slzy smiechu na klávesnicu nevidím :D )

      4. I am not kidding. Práve som sa dozvedel, že jednorázová spolupráca je na odskúšanie blogera! A ja som si po tvojom lajku prečítal svoje recenzie=výkriky na prvých 5 dielov Pendragona… a keďže budúci týždeň mám dovolenku, vidím to na šiesty, siedmy, ôsmy diel! :) :) :)

  7. Tvoj článok vyznieva tak, akoby si každého recenzenta hádzal do jedného vreca a to sa mi nepáči. Uznaj, že stále sa proste nedajú písať články na zamyslenie (ja mám iba štyri takého charakteru, jeden som zverejnila dnes, keď sa na mňa fonetická transkripcia slov valila z každého smeru) a keby som ich písala stále, tak by sa to míňalo učinku a ľudia by mohli nadobudnúť podozrenie, že ich píšem nasilu. Blog píšem, keď mám chuť. Meme už nepíšem dosť dlho, wishlist som si nechala, lebo si vždy zabudnem kúpiť knihy, ktoré chcem. Áno, kupujem si aj knihy!!! Zrecenzujem ich, ak ma nejako zaujali a ľudia by o nich mali vedieť, no ak je to dielo priemerné a zdá sa mi, že je to iba kopírovanie ďalšieho príbehu, tak to napíšem na GR a ďalej to nerieším. Kedysi som písala recenzie, hneď keď som knihu prečítala, dala tam svoj názor… Najhoršie to bolo pri negatívnych recenziách. Myslela som si, že dielo môžem hocijako zhodiť, že to nebude čitateľom prekážať, no prekážalo a ja som musela nájsť spôsob, ako napísať aj negatívnu recenziu slušne… Tu nejde o to “píš, ako ti huba narástla” Článok musí mať nejakú úroveň a na to každý zabúda. Že každý prepíše iba anotáciu? No a čo iné máme robiť, aby sme nespoilerovali? Teraz som prečítala knihu, kde mi anotácia povedala pol príbehu. Veď to nevadí. Veď je to oficiálna anotácia… Ale mi, recenzenti, si to, samozrejme, dovoliť nemôžeme, lebo by nás čitatelia ukameňovali. Musíš sa na to pozrieť aj z nášho pohľadu. Ja som veľakrát chcela napísať situáciu, ktorá sa mi v knihe páčila, ale nedalo sa, tak som ju musela obaliť do otázok. Rada pokladám otázky, veľmi dobre navnadia na dej, to sa mi už osvedčilo, a preto to vždy zakomponujem aj do recenzie.
    Čo sa týka recenzných výtlačkov, dokázala by som žiť aj bez nich, no sú pre mňa ako znak, že svoju “prácu” robím dobre. Som rada, keď ľudia najprv zvážia, či si knihu kúpiť, pretože novinky sú najdrahšie…. Knihy od vydavateľstiev recenzujem pravdivo, lebo viem, že nie sú lacná záležitosť, snažím sa vyzdvihnúť klady aj zápory, nemám rada jednoznačne negatívne recenzie. Pri kladných recenziách je to už o niečom inom, pretože ak sa ti kniha páči, tak na nej žiadnu chybu nevidíš, to je zrejmé. Tú modrú krásnu knihu som zrecenzovala podľa môjho názoru a stojím si za tým. Hodnotila som ju ako priemer, takže nechápem, že môžeš tvrdiť, že sú tam iba pozitívne recenzie. Asi si sa dobre nepozeral. Príbeh bol super, len jedna vec mi liezla na nervy, ktorú som aj autorke vytkla, takže dielo malo tri hviezdičky z piatich.
    Na blogu mám rubriku Knižná novinka z iného pohľadu. Založila som si ju pred rokom a materiál sa veľmi ťažko hľadá a popravde, teraz nemám čas štyri hodiny brázdiť po internete, keď mám čítať povinné čítanie a pripravovať sa na maturitný ročník. Táto rubrika pozostávala z toho, že som našla zaujímavosti o autorke a diele a trochu som to priblížila čitateľom. Na interview nemám šťastie, pretože mi ňan nikdy neodpisujú. Myslím, že pre mojich čitateľov robím dosť, no najprv by mal blog baviť toho, kto ho zostavuje a mať tam obsah, ktorý on uzná za vhodné, lebo potom by mohol celé blogovanie zabaliť.
    Tento článok je pravdivý, no mohol byť napísaný inou formou, ktorá až tak veľmi neurazí.

    Reply

    1. Nemyslím, že by bol článok urážlivý. Napísal to tak, ako chcel, ako to cítil a nemyslím, že má zmysel čosi prikrášľovať. Každý sa v ňom nájde, ale treba sa naučiť nebrať veci osobne. Myslím, že to tak berieš preto, lebo si to podvedome sama myslíš, takže sa brániš. Pred sebou? Pred ním? Pred verejnosťou? Myslím, že z každého niečo.
      Negatívne recenzie píšem a napriek tomu, že napíšem čo si naozaj myslím, nijako slušne to neprikrášľujem. A viem, že sa to čitateľom páči a že ich radi čítajú.
      A ja väčšinou nemám problém ani s autormi, keď som robila blogtour, tak si mnohí našli čas a odpovedali. Takisto aj pri interview niektorí.

      Reply

      1. Ja sa nemám pred kým obhajovať. Povedala som si svoj názor a to je prvoradé. Ako som už spomenula, článok je pravdivý, Áno, našla som tam veci, ktoré by som chcela u mňa na blogu zmeniť, ale každý recenzent je svojský a nepáči sa mi, ako nám všetci radia, aké recenzie máme písať. Veď to je postavené na hlavu. Každý sa inak vyjadruje, každý do svojej recenzie dá, čo uzná za vhodné. Myslím si, že keby sme sa sa riadili podľa tohto článku, všetky knižné blogy by boli rovnaké (aj keď Erik teraz tvrdí, že sú rovnaké) a stratili by podpis autora.
        Čo sa týka slušnosti pri recenziách, som zástancom toho, že sa nesmie uraziť autor, ani kniha, pretože to nie je profesionálne (to tam rovno môžeš pchať aj smajlíky). Kedysi som si tiež nedávala servítku pred ústa, no zistila som, že recenzent tu nie je nato, aby pobavil svojou ironickou recenziou, ale aby zhodnotil dané dielo, podotýkam slušnou formou. Stretla si sa niekedy s recenziou, ktorá bola napísaná výsmešne v nejakých novinách alebo na uznávanom knižnom portáli? Myslím si, že nie.

      2. Nathaly: Nikto tu nikomu nehovorí, ako má písať svoje recenzie. A už vôbec to nie je o radách. Nemyslím si, že keby sa blogeri riadili týmto článkom, tak tu budeme mať milión rovnako napísaných recenzií, pokiaľ si to myslíš, asi by si si ho mala prečítať ešte raz, pretože si nepochopila pointu.
        A ešte k tej ironickosti. Oveľa radšej si prečítam recenziu s náznakom ironickosti a sarkazmu či už pozitívnu alebo negatívnu ako nejakú suchú bez humoru. My sa predsa nehráme na novinárov ani na uznávané knižné portály. Sme ľudia, ktorých bavia knihy a recenzujeme ich úprimne. Keď píšem recenziu, snažím sa vyjadrovať tak, akoby som sa rozprávala s kamarátkou, nemienim sa hrať na uznávaného kritika, ktorý nevie do recenzie vniesť trochu odľahčenia a humoru. A súhlasím s Maťou, článok sa ti zdal urážlivý, pretože sa ťa možno týkal viac než iných ľudí. Obraňuješ sa, ale to je v poriadku.
        A ešte jeden dotaz, nejde o to, aby si tematické články/ články na zamyslenie hádzala každý týždeň, to od teba nikto nechce. Keď sa do toho už ale pustíš, čitateľ by čakal viac ako 10 riadkov.

      3. Nakoľko mi nejde odpovedať na komentár Moon, tak musím tu.
        Keby sa všetci riadili tým, čo Erik hovoril o písaní recenzií, tak by boli rovnaké len v jednom. Boli by úprimné. Nehovorím o tebe, ale mnohí píšu recenzie umelo, len aby to už mali z krku. A napíšu to, čo si myslia, že by mali.
        Inak úplne súhlasím s Moon. Jedná sa o náš blog. Prečo by sme mali nutne písať sucho a nezáživne? Prečo by sme nemohli písať vtipne či ironicky? Ver mi, že čitatelia si také recenzie prečítajú oveľa radšej. Ja tiež. Nepíšeme do novín. Ani na uznávaný knižný portál. Píšeme pre seba a svojich čitateľov. A čo viem, tak tí majú napríklad moje negatívne recenzie radi. A rozhodne sa snažím písať nejako zaujímavo, aby ich to bavilo. Ako ja vravím, vraciam knihám to, čo som si pri ich čítaní vytrpela :)
        A takisto akosi nepovažujem ten tvoj včerajší článok za tématický článok, ale len niečo, čo si mohla hodiť len na Facebook. Pretože článok s desiatimi vetami za článok akosi nepovažujem. Komentáre na blogu mávam koľkokrát dlhšie.
        Týmto nechcem na teba útočiť, či ťa uraziť, aby bolo jasné. Iba prezentujem svoj názor.

      4. Nathaly – blogerov hádžem do troch vriec, nie len do jedného. Tých, čo čítam rád, lebo píšu dobre, zaujímavo, a vytvorili si vlastný jazyk, vlastnú blogovú osobnosť. Druhú tvoria tí, v ktorých cítiť zmenu a postupné zlepšovanie, a tretiu len šedá masa. Ja nikoho neodsudzujem, každý má nárok písať si blog aký chce.

        ALE v momente, ak má niekto záujem z toho profitovať – lebo to knihy zadarmo sú – tak by mal blog aj bloger vytŕčať ponad ten šedý priemer. Ak si to vzala osobne, prepáč, nebolo to mierené na nikoho, žiaden slovenský blog ani nespomínam, tento článok je súpis mojich rozhorčení zozbieraných za niekoľko mesiacov.

        Recenzie musia mať nejakú úroveň, ale to neznamená, že v nich budeme používať nafúknuté a prázdne slová, cudzie slová – ktoré sú v drvivej väčšine prípadov zle použité – keď sa to dá povedať aj pekne po našom: “Tá postava mi nesadla, lebo to a to a to” a nie “Charakter postavy nezodpovedal požiadavkám príbehu z dôvodu hlbšieho významu a ďalšieho vývoja série”… to sú veľké prázdne slová – a na to som narážal pri píš, ako ti huba narástla.

        Pozor na recenzie v novinách – to sú zväčša platené recenzie, mnohokrát ich dodávajú samé vydavateľstvá. Ďalšia vec, marketingové oddelenie sa s recenzentmi osobne poznajú a ODPORÚČAJÚ im knihy, ktoré im padnú do vkusu, novinoví recenzenti neberú všetko zaradom, čiže nemajú potom ani prečo písať negatívne. A keby si čítala zahraničné literárne časopisy, tak tam je negatívnych recenzií habadej.

        K anotáciám – neviem, či viete, ale Google nástroje vyhodnocujú aj obsah webových stránok, a anotácie, ktoré sú všade rovnaké, pokladajú za kopírovaný obsah, a stránky, ktoré majú takéhoto obsahu veľa končia hlbšia vo výsledkoch vyhľadávania… Čiže, keby ste vypustili “oficiálne” anotácie, tak ste na tom z pohľadu Googlu hneď lepšie.

        Nathaly, aj na mňa sa vzťahuje niekoľko bodov, ktoré som sám spomenul, toto nechcel byť inštruktážny článok, ale akési zamyslenie, presne ako to pochopila Maťa a čo vyzdvihla moonlight.

    2. Erik, na tvoj komentár sa mi dá reagovať iba tu, takže možno to bude zmätočné.
      Tvoja ukážka nafúknutej recenzie je podľa mňa pritiahnutá za vlasy. Až tak odborne sa nikto nevyjadruje. Treba si nájsť zlatú strednú cestu, aby článok pochopila aj široká verejnosť.
      Nevrav mi, že každého nezaujíma oficiálna anotácia. Keď čítam recenziu, kde nie je, tak musím kliknúť na stránky vydavateľstva, aby som si ju prečítala a vtedy nejde o to, že by recenzent zle opísal obsah knihy, no som zvedavá na to, ako nás chce nalákať na kúpu vydavateľstvo.

      Reply

      1. Nathaly, to nie je vôbec odborné vyjadrovanie. To sú len slová, ktoré v jednej vete pekne znejú, používajú sa v recenziách, ale nemajú v jednej vete žiaden význam! A blog je určený vašim rovesníkom, to je ta široká verejnosť.
        A anotácii – “ofiviálnej” anotácii – prikladá naša blogosféra priveľký význam. Oveľa zaujímavejšie by boli texty z obálok. A je zbytočné anotáciu, ktorá môže byť mätúca a VEĽA prezrádzať, pchať hneď na začiatok recenzií.
        Väčšina vydavateľstiev prikladá oveľa väčšiu váhu textom na knihách, ako anotáciám na webe, ktoré si okrem toho mnohé internetové kníhkupectvá ešte upravujú – práve kvôli tomu, aby to nebol kopírovaný obsah.

  8. Napadlo mi to pri príspevku od Onky, ale dám to extra, nech na to nemusíte reagovať, ak jej budete odpisovať :D V podstate je to je taká zaujímavosť, keďže som tu jedna z tých, čo píšu pravidelne aj o slovenských o anglických knihách… dajme tomu (príklad), že recenziu na dávnejšie vydanú slovenskú knihu si prečíta 10 ľudí, recenziu na anglickú 6 a recenziu na knihu, ktorá práve vychádza v preklade, nájde 15 alebo 20. Keď si prescrollujem moju administráciu a vidím zobrazenia, tak je to niečo v štýle 10, 6, 5, 20, 6, 10, 20, 5, 10 – sami hneď vidíte, ktorá je ktorá. Návštevy na anglických/neznámych knihách sú úplne na dne. My ako komunita si na tom zgustneme, ale sme jediní.

    Reply

    1. Hmm, viem, že je to tak, ale je dosť smutné… :/ Väčšinou čítam/pozerám recenzie na knihy, o ktorých som ani nepočula, no zaujal ma názov/obálka/dačo iné a kým si ju kúpim, chcem vedieť, či mi za to vôbec stojí. A vždy som si myslela, že to je aj účelom recenzií – navnadiť čitateľa na kúpu knihy.
      Ak mám byť úprimná, čítať/pozerať x rovnakých recenzií na knihu, ktorú som už čítala sa mi vôbec nechce (samozrejme, sú blogeri/vlogeri, od ktorých si hocikedy a s nadšením prečítam/vypočujem hoc aj nákupný zoznam :D ). No ako vidím, som jedna z mála… Čo už…

      Reply

    2. Ale zase když to bereš takhle, tak ještě jedna věc. Pokud mám na onu novinku recenzi jako první, druhá, třetí… pátá, tak jo. Ale když je to něco, na co už bylo deset recenzí, je o to mnohem menší zájem, než třeba o nějakou tu anglickou věc. Aspoň teda u mě. Novinky jsou určitě populární, ale zase jde o to, jak dlouho to jsou novinky – pak záleží hlavně na rychlosti daného blogera.

      Reply

      1. Neviem, či mám a môžem napísať… ale možno práve to – či kliká na neznáme knihy, alebo len na to, čo je práve in – odhaľuje skutočnú povahu blogera a knihomoľa? Opäť nie som dobrá vzorka, lebo mojou prácou je objavovať nové knihy, skryté poklady :)

  9. Fúha, vyčerpávajúci článok. Ale k veci, v niečom s tebou súhlasím a v nečom nie. Začnem pri recenziách, písal si, že sa ti nepáčia v nich anotácie. Ani mne sa tam nepáčia a vôbec ich pri recenziách nečítam, ale v mojom blogu ich tiež používam. Mám ich tam kvôli vizuálnemu efektu. Anotácia vlastne oddeľuje hlavičku od recenzie. Hlavička je podľa mňa potrebná a uvítala by som ju napríklad pri viacerých recenziách, páči sa mi keď mám všetko pokope a nemusím ďalej gúglovať a dohľadávať si informácie. Je jedno či už sú to ifošky o pôvodnom názve knihy, roku vydania … alebo odkazy (tie mi chýbaju v recenziách veľmi aspoň ten na goodreads – ten by mal byť povinný :D )

    Ďalšia vec je dĺžka recenzie, tu záleží na vkuse, tak napríklad ja keď si otvorím recenziu prvé čo sa pozriem je jej dĺžka – ak je recenzia krátka tak si ju prečítam, ak je dlhá, tak ju automaticky zatváram. Radšej si prešítam samotnú knihu ako dlhú recenziu na knihu.

    Obsah recenzií – fúha ten je zložitý, ale určite by som bola za skvalitnenie recenzií i keď nie vždy to ide. To chápem, napríklad ja sama mám teraz jeden problém s ktorým sa pasujem už pár mesiacov. Doma mám ešte zopár recenzných výtlačkov na YA knihy, ale problémom je, že momentálne ma akosi YA knihy prestali baviť (preto si už ani nové recenzáky na tieto knihy neberiem a dokončujem len tie staré). Práve pred pár dňami som sa tak pasovala s VA, kniha mi stála na stole už pár mesiacov, čo som na ňu nevedela napísať recenziu. Proste keby som ju čítala pred pol rokom, tak by som ju možno vyniesla do neba, ale žial teraz nie. Nejde o to že sa mi nepáčila – to nie, to by som napísala zápornú recenziu, ale proste ma nezujala a zostala v nejakom neutráli. Práve proto som sa aj pri VA 4 rozhodla knihu kúpiť sama a nepítala som si ju za recenzák, pretože viem, že by som sa s ním zase len trápila. Preto je pár posledných recenzií takých akých je. Proste sa mi zmenil vkus a nemám to srdce knihy len tak oddignorovať a nenapísať k nim vôbec nič.

    A posledná vec tiež mi na blogoch chýbajú originálne články na ľubovoľnú tému v tomto by sme sa malo zlepšiť, ale zase by záležalo na dĺžke, tak napríklad tento článok som si prečítala len vďaka tomu, že som sa včera večer strašne nudila a kniha sa mi čítať nechcela, inak by som ho zase len prehliadla a to len vďaka jeho dĺžke, neviem, ale zle sa mi čítajú dlhé články a len ozaj výnimožne ich čítam i keď je to možno škoda. Sto ľudí, sto chutí.

    Reply

    1. Štandardná recenzia v dnešnej dobe pozostáva z troch odsekov: anotácia, prepis deja a maximálne trojvetové hodnotenie – to je podľa mňa málo! Áno, máš pravdu, tento elaborát je extrém, ale to by sa v krátkosti ani nedalo zhrnúť. A to, že na internete majú byť články krátke, je také súčasné presvedčenie dnešné. Ja mám popravde dlhšie články, pri ktorých sa môžem aj zamyslieť. Ale zasa keď to má byť extradlhé, tak už je lepšie čítať v časopise.

      Druhá vec, a spomenul som to aj v článku – tie anotky sú niekedy scestné. Keď ten editor vo vydavateľstve tú knihu nemá prečítanú, aj mne už kadečo ušlo. Takže preto je to zbytočné podľa mňa.

      Prirodzená zmena obsahu blogu – s tým súhlasím, veď sa meníme, dospievame, zrejeme, mení sa nám vkus a s tým súvisí aj ten literárny. Ale keď sa z tých blogov stane nejaky miš-maš, že to nie je ani ryba ani rak, je to neprehľadné pre všetkých.

      Reply

      1. s tým miš-mašom úplne súhlasím, nie je pekné keď niekto skáče z rozpetia od detských kníh cez knihy pre dospelých až po odbornú literatúra, tam je to potom dosť scestné a trošku neprehľadné.

        Ale zase na druhú stranu keď niekto sem tam napíše nejaký článok aj mimo žánru, napríklad na knihu ktorá ho zajala, tak v tom nevidím zase také veľké zlo. Ale ako hovorím raz za čas, nieže sa to stane pravidlom

  10. Ja som začala s blogovaním úplnou náhodou. Objavila som jeden blog a stále dookola som mala potrebu čítať recenzie, ktoré sa na ňom nachádzali.. Po čase som si uvedomila, že o svoju lásku ku knihám sa môžem podeliť s ostatnýni práve cez tie recenzie. Založila som si blog a písala som len tak pre radosť. To že existujú nejaké “knihy zadarmo” som netušila a nedokázala by som o tom snívať ani v najbláznjvejších snoch. Blogovala som stále.. Snažila som sa zlepšiť svoj štýl, neustále som behala po knižniciach (konkrétne po troch). Robila som to preto že ma to baví (veď s tým cieľom som ho aj zakladala). Po takom polroku som spoznala pre mňa cudzí pojem “spolupráca”. S malou dušičkou som sa odhodlala napísať vydavateľstvu. Doteraz sa teším z každého jedného recenzáku a zároveň som na seba trošku hrdá, pretože viem, že recenzáky sú iba taký doplnok, no fungovala by som aj bez nich. Nepáči sa mi, že po novom sa blogy zakladajú len kvôli knihám zadarmo.. Ako aj pred tým prežili tie najvytrvalejšie blogy, myslím si, že po pár rokoch to dopadne rovnako. Tie blogy čo nemajú žiaden cieľ a sú zakladané len kvôli recenzákom upadnú medzi prvými… Čo sa týka originality.. Kedže je teraz blogov nenormálne veľa a stále vznikajú ďalšie a ďalšie.. je takmer nemožné byť originálnym. Viem, že môj blog nieje najlepší, ale venujem sa mu s láskou a napĺňa ma to :).

    Reply

    1. Super, kristy! Strašne sa mi páči, čo si napísala. Ešte doplním, že tie nové blogy, tie ktoré vznikajú doslova atakujú mnohé vydavateľstvá o spoluprácu a nakoniec sa niektoré podvolia a dostanú sa k tým recenzákom. A potom tí poctiví blogeri, čo blogujú pravidelne, pre radosť, čítajú, čo ich zaujíma, nebojujú zubami nechtami o knihy, sa k nim nedostanú. Nie každý vydavateľ vidí do hĺbok slovenskej blogosféry… To je na tom smutné.

      Reply

  11. Musím úplne súhlasiť s tým, že píšeš skvele a uvítala by som od teba viac článkov.:) Navyše máš naozaj čo povedať, rada si prečítam článok, ktorý na veci hľadí z inej stránky, predsa len nie si klasický bloger/čitateľ.:D Často sa tiež niečo nové dozviem akoby “zo zákulisia”.
    Z veľkej časti súhlasím aj s týmto konkrétnym príspevkom, zároveň mám však ako Nathaly trochu pocit, že si blogerov klasifikoval dosť čierno-bielo. Podľa mňa sa dá nájsť dosť blogov, ktoré možno nie sú dokonalé, ale za čítanie aj tak stoja, prípadne sa časom ešte zlepšujú.:)
    Taktiež ma zaujala tá časť so zvýrazňovaním, nečakala by som, že to niekomu vadí.:D Je to zaujímavý podnet, no podľa mňa je predsa len dosť praktické a určite pri ňom zostanem.

    Reply

      1. Jasné, na čo by si písal dookola to isté aj tak vďaka za odpoveď.:D
        Tie “tri vrecia” to vysvetľujú a beriem späť.:)
        Čo sa týka zvýrazňovania, zrejme to je vec názoru, pričom sa – ako vždy – aplikuje klasické “všetko s mierou”. Ale určite nad tým budem teraz viac premýšľať pri tvorení článku.:D

  12. Skvělý článek, kdo je bez viny ať hodí kamenem. Takže preventivně házet nebudu… :D Tematické články mě hrozně baví číst, ale bohužel mi občas chybí nápady, tak je zas tolik nepíšu.

    To s tou negativní recenzí je taky fakt. I když není úplně jednoduché veřejně zostudit knížku, která mi přijde špatná a kterou ale vydali lidé, které znám a vím, že svojí práci dělají s láskou. Nicméně lepší psát pravdu než lézt někomu… Však víme kam. Navíc si myslím, že se všude najdou klady i zápory.

    Jo a ke zvýrazňování v textu – tady si dovolím nesouhlasit. Mám pocit, že právě proto, že jsem líná zvýrazňovat v textu, nejsou některé mé články tolik čtené. Samozřejmě je ale třeba umět zvýraznit podstatné, třeba u Freckles vím, že i když si nepřečtu celou recenzi, přelétnutím zvýrazněných částí uchopím alespoň základní kostru jejího názoru. (A ne, nepřeskakuju záměrně :D)

    Reply

    1. Prvou vetou si to vystihla a zabila. Ale ani ja nie som bez viny!

      Teraz mi však niečo napadlo. Prečo vždy, keď sa bavíme o negatívnej recenzii, tak padne spojenie: “tá kniha je zlá”. Tá kniha nemusí byť vôbec zlá, môže byť dokonalá, ale nemusí nám “padnúť”. Tá kniha sa nám nepáčila, tak píšme o tom. Na tom predsa nie je nič zlé, napísať o knihe, ktorá sa nám nepáčila. Podotknúť niečo, vytiahnuť na svetlo niečo iné. Možno aj autora/ku zaujíma pohľad z druhej strany… a pri čítaní negatívnej recenzie si povie: “Aha, jej sa nepáčil jazyk toho a onoho, a ani ja som s ním nebola spokojná/ý, mal/a som to zmeniť, nemal/a som sa nechať ukecať editorom/kou.” :) Nikdy nevieš!

      Ja mám na konte jednu strašne dlhú negatívnu recenziu na Piatu vlnu – je aj tu na blogu. To nie je vôbec o tom, že by ta kniha bola zlá. Nie to je o tom, kde a prečo u mňa tá kniha nezafungovala. Čo mi na nej ako čitateľovi vadilo, a kde si myslím, že sa s tým autor mohol viac pohrať.

      Veď predsa nikto nemáme univerzálny vkus, tak prečo nevyjadriť svoj názor na niečo, čo sa mne osobne nepáčilo?

      Reply

  13. Tak teď se můžu utěšovat maximálně tím, že jsem Češka. :D Ne teď vážně, já bych řekla, že skoro každý bloger by si dokázal v tomto článečku něco najít, já se cítím provinile z toho důvodu, že poslední dobou recenzuju jen RC. Bohužel, nemám čas a když už chci napsat článek, recenzáky jsou pěkně po ruce, tak se vyřádím na nich. Stejně tak je možné, že se jako ostatní v lecčems opakuji, i když se fakt snažím, aby to nebylo takové, jak to tu popisuješ.

    A ony by ty recenze sestávající z pár krátkých vlastních vět mohly obstát, to by ovšem nesměly být jako přes kopírák. Nevím, ale kdyby se našel nějaký blog, který z té knihy vypíchne fakt něco, co se mu zvlášť líbilo, tak bych si ten odstavec přečetla i ráda. Zatím je ale vše při starém, jsou tu buď ty delší recenze, které něco o dané knize řeknou, nebo ty o pár větičkách, které naopak neřeknou vůbec nic.

    Co se týče samotné originality, ráda bych podotkla, že je dnes velmi obtížné být něčím zvláštní. A když už to jeden udělá, zopakují to po něm všichni a hromadně třeba formou memes. Ona je totiž jedna věc dávat začínajícím, i těm pokročilejším blogerům rady, jak být kreativní, ale nikdo už neporadí, jak si tu “udržet”. Navíc, co se týče těch samotných recenzí – ty se dají psát kreativně jen v případě, že se člověku nelíbí. Bohužel jsou tu taky lidi, co nejsou příliš nároční a většině knih dávají bez výčitek 4-5 hvězdiček. Mezi takové se řadím i já, takže je u mě na denním pořádku psát pochvalné recenze ne z toho důvodu, že bych se chtěla bůh ví jak zavděčit (i když přiznávám, že jsem radši, když RC zrecenzuji kladně), ale prostě z toho, že se mi příběh líbil. Proto pokud se mi čte kniha dobře a to ostatní nebylo tak extrémně hrozné, nemám důvod jí dávat méně než 4/5. Podobný komentář jsem psala i na Bookland k jednomu zajímavému článku, ale asi tady část zopakuju. Nemám ráda, když se na většinu přečtených knih plivá, protože pak je pro mě hodnocení nedůvěryhodné a vede mě k názoru, že se chce jen zviditelnit.

    A abych to nějak smysluplně zakončila, moc pěkně napsáno, ještě se sem budu vracet. :)

    Reply

    1. Ďakujem, dúfam, ze budem pravidelne písať, aby si sa mala k čomu vracať :D
      K tej originalite, možno ani tak nejde o originalitu, ako o osobnosť blogera. Každý sme iný, inak sa vyjadrujeme, ale z nejakého dôvodu sa snažíme písať rovnako. Prečo tú inakosť nedokážeme zachovať aj v písanom prejave? Lebo píšeme o knihách, ktoré všetci poznáme, tak prečo to aspoň nepísať po svojom? Na to som chcel poukázať.

      Reply

  14. Erik, keď som si prečítala tvoj článok, mala som chuť zvolať: konečne to niekto prehľadne zhrnul! :D Máš pravdu, väčšina blogov je tak trochu na jedno kopyto: všetci majú meme, kratučké recenzie a milión spoluprácí. Ono je to asi aj tým, že samotné blogovanie o knihách je taká módna vlna. Myslím, že tá o nejaký čas opadne (rovnako, ako to bolo s HP fan fiction) a zostanú len tí, ktorých to naozaj baví, a kvalita by mohla zasa stúpnuť. Ja som osobne zo začiatku čítala všetko, čo som našla, teraz mám už len pár blogerov, ktorých pravidelne sledujem a ktorí mi majú čo povedať. Zvyšok sa nedá, nič nehovoriace “recenzie” naozaj nepotrebujem čítať.
    Čo sa týka recenzných výtlačkov, ja som ich vždy brala ako odmenu, určité ohodnotenie mojich pisateľských schopností. To, že niekto súhlasí so spoluprácou, prípadne mi ju sám ponúkne, je pre mňa pocta. Našťastie mi ani ten pocit nadšenia, s kým že to spolupracujem, nebráni písať o knihách podľa pravdy, tak ako to vidím. Ale ja väčšinou píšem pozitívne recenzie, resp. ešte sa mi nestalo, že by som nejakú knihu sprdla pod čiernu zem. Aj keď sa mi niečo nepáči, snažím sa nájsť aj veci pozitívne, prípadne relatívne miernymi slovami vysvetliť, prečo mi kniha nesadla. Vždy si totiž predstavím, ako by sa autor cítil, keby som bola naozaj nepríjemná a sarkastická. :-D U zahraničných, prípadne mŕtvych autorov je síce možnosť toho, že by som urazila ich city, minimálna, ale aj tak. :)
    Inak dobre napísaný článok. Len je škoda, že sa neozval v reakciách aj nejaký človek, ktorý to skutočne robí len pre recenzáky, ale píšeme len my, “pravoverní” :) To by bolo zaujímavé počítanie :D
    PS: A úplne mimo tému, čo ma na tomto článku asi najviac nadchlo je skutočnosť, že som našla ďalšieho fanúšika Davida Mitchella :D Jeho nová kniha vyzerá naozaj skvele a len dúfam, že čoskoro vyjde aj u nás. :)

    Reply

    1. Ďakujem! :)
      Ale ono tie blogy sú na jedno kopyto aj preto, že väčšina píše o YA knihách. A proste tu na Slovensku až tak veľa toho nevychádza. A keď potom niečo veľmi očakávané vyjde, no tak spánombohom, sa zrazu vyrojí päťdesiat rovnakých recenzií. Ja verím, že peniaze na knihy nemajú, ale ja som strávil detstvo v knižnici, a šiel som zaradom po policiach, hltal som všeličo možné! Som zvedavý, ako to pôjde s tou módnou vlnou :) Ale kým sa aj vydavateľstvá trochu nezamyslia nad tým, s kým všetkým spolupracujú, tak tu budú vždy tí, čo to robia len pre knihy zadarmo. Je to smutné, ale je to tak.
      Čo sa týka negatívnych recenzií, treba ich vedieť napísať. Lebo v nich v podstate nejde o to, že je kniha zlá, ale že tebe/mne ako čitateľovi nesadla. A keď si to čitateľ dokáže obhájiť, tak prečo nie? Ono negatívne recenzie ti podľa mňa aj viac prezradia ao blogerovi, pretože svoje tvrdenia si musí obhájiť, nie je to len o tom, že kniha je úžasná, prečítajte si ju všetci, lebo je úžasná!
      A autori by mali uvítať aj negatívne recenzie, lebo z nich by sa mali poučiť, zistiť čo sa niekomu nepáčilo, a skúsiť o v ďalšej knihe popísať nejako inak. Ísť na to inak.
      Mám však pocit, že si nikto z toho druhého brehu ani neozve, buď im to nedopne, že toto všetko robia a že to nie je dobré, zaujímavé, pútavé… (a okrem toho ich určite mrte kamarítov potľapká po pleci, že ty to tak určite nerobíš, teba sa to netýka). A okrem toho sa možno boja niečo povedať, lebo pracujem u vydavateľa, s ktorým chcú mnohí spolupracovať a nechcú si to takto pokaziť? Alebo len nemajú argumenty.
      David Mitchell, DAVID MITCHELL, DAVID MITCHELL!!!!!!!!!!!!!!!!! Ja to idem čítať po anglicky, neviem sa dočkať! Budem určite apdejtovať na GoodReads! A snáď aj niečo napíšem. Nepýtala si sa ešte v Mladej Fronte, či budú prekladať?

      Reply

      1. Si dobrý, ja si na Mitchella v angličtine netrúfam, lebo mám strach, že by mi utiekly jemné nuansy významu. :) A v MF som sa ešte nepýtala, zatiaľ mám “prisľúbenú” dotlač Trinástich mesiacov na jeseň. Ale snáď ho vydajú! Keď už je nominovanú na tú Man booker Prize :-D A okrem toho, práve som konečne nákupom Atlasu mrakov a Tisícich podzimů (aby som si to stále nemusela požičiavať z knižnice) prispela k jeho vyššej predajnosti u nás, takže to vidím pozitívne. :) V každom prípade budem zvedavá na tvoj názor. :)
        Čo sa týka zvyšku tvojho komentára, nemôžem napísať nič iné, ako veľké SÚHLASÍM!

  15. Mám rada diskusie a vidím, že tento článok ju rozprúdil celkom fajn. Rada prispejem pohľadom obyčajného čitateľa, rsp. začínajúceho hobby blogera, ktorému sú RC a priazeň akéhokoľvek vydavateľstva nielen ŠUMA , ale aj FUK.

    Začnem reakciou na niektoré body v príspevku, ktoré ma naozaj zaujali:
    1) Nemáš rád recenzie, ktoré začínajú anotáciou, pretože anotácie píšu ľudia z rýchliku. Mohol by si, prosím, uviesť pár príkladov takých anotácií? Veľmi by ma to zaujímalo z tvojho pohľadu editora, pretože mne, smrteľníkovi, prídu v celku OK, ale možno sa na ne nepozerám dosť analyticky.
    2) Kritizuješ množstvo meme, tagov, unboxingov. Myslíš, že majú rovnaký názor aj o generáciu mladší sledovateľia daných blogov? Myslíš, že takíto sledovatelia hlavnú atraktivitu blogu vidia v prepracovanej recenzii, alebo sú pritahovaní fotkami obálok a zažívajú určitý adrenalín pri sledovaní unboxingu? Prečo si myslíš, že takéto blogposty / videá sú populárne? Je to jednoduchosť a farebnosť, čo zaujme?
    3) Módnosť ultrakrátkych článkov, rsp, podľa teba si kultúrne vzdelaný čitateľ zaslúži aspoň určitý minimálny počet slov na článok. Ja dávam prednosť krátkej, pútavej a výstižnej recenzii pred elaborátom. Mám rada recenzie , ktoré mi sprostredkujú pocit, ktorý mal recenzent pri čítaní, ale to neznamená, že o tom potrebujem čítať siahodlhý román. Robí to zo mňa kultúrneho negramota alebo len človeka s inými preferenciami?
    4) Zvýrazňovanie viet/odstavcov v poste. Ja to vítam, ak ma zaujeme veta, stať, tak si prečítam celý článok. Ak nie, idem ďalej, šetrí mi to čas.

    No a teraz niečo k úrovni knižných blogov a recenzií na RC:
    Ako si správne poznamenal, vydavateľstvá by si v tomto prípade sami sypať popol na hlavu. Podľa mňa tu totiž ryba smrdí od hlavy. Ale možno sa mýlim, túto tému až tak nesledujem. Len sa ju skúsim popísať z pohľadu, ktorý lepšie poznám – pohľad manažerky vo výrobnom podniku. Ak by som totiž tvoj pohľad na blogerov preklopila do môjho pracovného odvetvia, vyzeralo by to asi takto:
    1) Chcem skvelých nových podriadených. A chcem ich bez dôkladného výberového konania.
    2) Od týchto nových podriadených očakávam, že sa prepracujú na vedúcich pobočky, úplne sami, ja im k tomu poskytnem len podnikové smernice.
    3) Za svoju tvrdú prácu nebudú poberať finančnú odmenu, len podnikové benefity a očakávam, že ich to bude dostatočne motivovať k práci ešte tvrdšej.

    Takže: Ak vydavateľstvo neposkytuje feedback, nech nečaká kvalitu. Ak neposkytuje názor, pohľad, skúsenosti, webináre , stretnutia, tak nemôže očakávať, že sa blogeri budú rozvíjať smerom, akým si to oni prajú. Ak vydavateľstvo neinvestuje svoj čas a prácu do blogera, nech neočakáva, že bloger bude investovať svoju námahu, aby pomohol vydavateľstvu s marketingom.
    Zamyslime sa, čo bloger získava tým, že dostane RC. Získa knihu. Ktorá sa mu možno v konečnom dôsledku ani nepáči. A získa taktiež povinnosť na ňu napísať názor. Keďže neabsolvoval žiadne mini – školenie, poučenie o tom, ako má zostaviť recenziu a taktiež nebol utvrdený v tom, že úprimnosť sa cení nad falošnou chválou , tak jednoducho zbúcha pár slov a dúfa, že nabudúce sa mu bude RC páčiť viac. A čo na to editor? Volá po originalite, úprimnosti a sťažuje si na odfláknutosť blogerskej práce.
    Áno, chápem, že bloger by mal svoj blog písať, pretože ho to baví, mal by sám chcieť sa rozvíjať a pracovať na sebe. Niektorí to robia, trávia veľa hodín nad pilovaním svojich článkov a potom vidia, že „iný bloger“ získa viac spoluprác a viac RC za nič. Tohto „iného blogera“ vidia ako „vyčúranca“, ktorý si založil blog len aby získal RC. Američan by ho ale označil za skvelý podnikateľský talent, pretože len využil situáciu vo svoj prospech a profitoval.
    Pokiaľ teda vydavateľstvá nie su ochotné zapojiť sa , nechajme blogerov vykryštalizovať sa, sledujme len tie blogy, ktoré nás zaujímajú a nechajme žiť tie, ktoré nie sú podľa našich predstáv.

    No a ešte doplňujúca otazka na záver:
    Je možné, že niektoré vydavateľstvá poskytujú RC naozaj skoro každému, pretože je to ich marketingový zámer? Možno operujú nejakou štatistikou, že 20x vidieť tú istú obálku v blogfeede má lepší efekt na nákupné zvyky, ako 1x prečítaná skvele spracovaná recenzia, ktorá ale nevyvolá „chtíč“ knihu vlastniť.

    100% súhlasím s vetou zo záveru tvojho postu o tom, že najviac mi je ľúto, že blogerom neostáva čas na recenzovanie kníh, ktoré naozaj milujú.

    Slovensko je historicky „underdog“ a preto sa nedivme, že u nás platí „Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.“ A pre mňa osobne platí „A recenziu na RC radšej nečítaj!“ Sorry.

    Ospravedlňujem sa za prípadné gramatické chyby, chýba mi proofreader.

    Reply

    1. Petra, to je síce pekné, že tebe je spolupráca s vydavateľstvom šumafuk, ale tie haldy žiadostí o spoluprácu, ktoré nám skončia v emailových schránkach majú úplne opačnú rétoriku. Ja som len rád, že sa tu začína tvoriť a rozširovať komunita, ktorá sa konečne nenaháňa za recenzákmi, ale číta a píše o čítaní pre potešenie.

      Takže postupne:
      1) Anotácie – môžem ti dať príklad z vlastnej dielne: slovenská anotácia na Les kostí. Je to len zlepenec anglických anotácií a toho, čo si kolegyňa pamätala z knihy, ktorú čítala pred rokom. A tak to potom pôsobí len ako nudné prerozprávanie akéhosi obsahu. Ak ťa nezaujmú zombie, tak tá anotácia nemá šťavu, nemá drajv, nemá ťa čím chytiť za pačesy a povedať: HALÓ, zastav sa, chyť si ma a prečítaj!
      Anotácie vôbec nie je také ľahké písať. Musí zaujať, musí byť atraktívna pre skúseného čitateľa, no zároveň musí osloviť aj náhodného okoloidúceho, nesmieš sa v nej zamotať do podrobného vysvetľovania deja, no zároveň po jej prečítaní nesmie byť čitateľ zmätený a mať aspoň akú takú predstavu o obsahu, deji, postavách, fantasy prvkoch. Okrem toho by sa ešte mala odvolávať na autora a jeho predchádzajúce knihy, nehovoriac, že by mala povedať čo to o sérii. Ak to píše človek pred čítaním samotného textu, tak to tak potom aj vyzerá. Ja mám zásadu, že takmer každú knihu, ktorú prezentujem šéfovi s cieľom, aby sme ju vydávali si prečítam. A potom sa pri anotáciách oveľa viac snažím, lebo som si vedomý, že v internetovom svete je to to jediné, čo tú knihu udrží pri živote.
      Ďalšia vec, pravidelne sa mi stáva, že na blogoch narazím na recenziu, v ktorej je hneď po “oficiálnej anotácii” veta: Anotácia sa tam a tam mýli, anotácia prezradí 3/4 príbehu, a bla bla bla… Tak načo ju tam potom blogeri strkajú? Keď nemá žiadnu výpovednú hodnotu?

      2) Meme, tagy, unboxingy – je to módna vlna. Dúfam, že čoskoro pominie. Kritizujem to, pretože pri väčšine je ich výpovedná hodnota nulová. Napísať meme “Waiting on Wednesday”, kde sa capne obálka, anotka a jedna veta ako: “Kniha má krásnu obálku, chcem si ju prečítať” to je proste len obsah, aby bol. Každý bloger si musí nájsť svoju cestu k tejto vate a rozhodnúť sa pre zdravé množstvo, a množstvo, ktoré zvláda, ktoré dokáže byť čitateľsky atraktívne. Musí však stále myslieť na to, že to nesmie zahltiť svoj blog, a ani blogový feed jeho followerov. Pretože medzi trilión bezduchých meme a unboxingov sa strácajú skutočné články a recenzie. A keď si raz čitateľov vycvičíš na tieto krátke frcky, tak ti dlhšiu recenziu, ani nejaký článok naozaj nikto neprečíta.
      Myslím si, že videá sú len odfláknutou recenziou. Sama isto vieš, koľko času venuješ takej recenzii, ako dlho o nej premýšľaš a koľko ju prepisuješ, dopisuješ, šperkuješ. A niekto si sadne pred kameru a natočí päťminútové video. Mňa osobne to nezaujíma. Čítame knihy, čítame recenzie, tak by sme tie recenzie mali aj písať.

      3) Ultrakrátke recenzie a články: na Slovensku je možno zo 5 blogerov, ktorí dokážu piatimi vetami obsiahnuť celú tému. 5! Takže krátke články, to je len, že poďme rýchlo niečo k niečomu napísať. A vždy keď na niečo podobné narazíš, tak zistíš, že to nemá hlavu ani pätu, a vlastne ani stred. Takže tam nemáš ani čo čítať.

      4) Zvýrazňovanie viet – núti ťa to podvedome prebehnúť celý článok a priamo v texte to upútava na vety, ktoré považuje bloger za dôležité. Ani nevieš ako a prefrčíš okolo inej dôležitej myšlienky. Veď si len vezmi novinové a časopisecké články, tam tiež nemáš zvýrazňovanie – nie, proste máš len niektoré vety vytiahnuté mimo hlavného textu.
      Zvýrazňovanie pôsobí rušivo. Ale je to nevyhnutnosť, keďže v mnohých prípadoch je prvá polovica, resp 2/3 recenzií len nudným zhrnutím už povedaného – keďže je tam drbnutá “oficiálna anotka” a potom nasleduje prerozprávanie obsahu. Ani sa nečudujem, že majú potrebu blogeri upútať pozornosť, a donútiť nás zoskrolovať až dole. Ďakujem, tvoja otázka ma donútila prísť na skutočný význam tejto novej módnej vlny. (Ale úplne najhoršie sú kombinácie – niečo je hrubo napísané, niečo je kurzívou, niečo podškrtnuté, niečo všetko dokopy, a niečo pre istotu ešte aj farebne zvýraznené. V tom sa už naozaj ani divá sviňa nevyzná.)

      (Pokračujem v číslovaní, je to super: )
      5) Úroveň knižných blogov a recenzií. Môžem ti odpovedať otázkou? Aká je čítanosť knižných blogov? Kto číta knižné blogy. Ak odrátaš všetkých ostatných blogerov a vydavateľov, kto ti ostane? Ostane vôbec niekto? Aký to má dopad na skutočný predaj kníh. Zvyšuje sa počtom odoslaných recenzných výtlačkov predaj kníh? Na našom malom Slovensku nie!
      Popularitu knihu u nás neovplyvňujú knižné blogy. A oproti tisíckam čitateľov, čo majú spravodajské portály, sú tieto desiatky naozaj smiešne. Takže sa na to pozeráš zo zlého uhľa – a to bude možno šokujúce pre mnohých. Ale spolupráca s blogermi v takom rozsahu, v akom prebieha teraz, je len dobrá vôľa vydavateľstva. Bohužiaľ sme však v situácii, kedy sa ešte stále považuje tínedžerská literatúra (a s tým sa zarovno ťahá aj fantasy) za niečo menej cenné, čomu sa veľké médiá odmietajú venovať. Nehovoriac o neexistujúcom mainstreamovom médiu venujúcom sa tínedžerskej a fantasy literatúre. Takže blogeri sú jediná šanca, ako niečo robiť, ako dospieť k nejakému posunu, ako mať spôsob, ako ďalej propagovať vlastné knihy, ako na nich upútavať na vlastných stránkach.

      Vráťme sa však k tvojej manažérke vo výrobnom podniku. Predstav si, že na pohovor – vlastne nie, lebo my sme pohovory ani nevyhlásili. Predstav si, že ti zrazu pri dverách zazvonia 3 ľudia so žiadosťou o zamestnanie.
      1) Ty vlastne žiadnych nehľadáš, ale môžeš ich nejako využiť a použiť na promo svojich výrobkov.
      2) Ponúkajú ti tvoje služby, lebo je to ich hobby popri ich bežnej robote alebo škole, hobby, ktoré im robí radosť.
      3) Obitraja ti odovzdajú svoje životopisy.

      A teraz koho si vyberieš? Budeš ich portfóliu venovať mesiac štúdia? Alebo päť minút, kým prelustruješ ich CVčka, lebo viac času na to nemáš? A vlastne od teba chcú, čo ja viem, ochutnávať jogurty, tak tie jogurty, čo im dáš, aj tak odpíšeš ako straty, alebo, že to neboli stopercentné výrobky.

      Vyberieš si človeka, ktorý práve skončil školu, alebo niekoho s praxou? Niekoho, kto sa sám vypracoval, chodil po nociach po školeniach, za ktoré si sám zaplatil? Alebo vezmeš toho najneschopnejšieho a ešte mu budeš platiť rekvalifikačné kurzy a venovať mu svoj voľný čas, aby sa zlepšil?

      A pri životopisoch ťa zaujme ten, kto má milión kratučkých zamestnaní (4 týždne v mekáči, 2 týždne pokladník v Bille, 3 týždne predavač v H&M) alebo niekto, kto má dve zamestnania, kde presne popíše svoju náplň práce? (Ak to nie je zrejmé, tak toto je alegória na meme vs recenzie.)
      Možno ty žiješ v ideálnom svete a máš ideálneho šéfa, ktorý ti dáva nejaký feedback, každý mesiac si sadnete pri večeri a podebatíte, čo si za mesiac dosiahla, aké boli tvoje pokroky a pády… No nie všade je to tak. A toto je jeden z tých prípadov.

      Takže na záver – vydavateľstvo, bohužiaľ nie je na blogerov odkázané, a ich dopad na reálne počty predajnosti je nemerateľný.

      Je to práca ako každá iná, len odmena je v naturáliách. Bloger získava za svoju prácu knihu, ja peniaze. Keď sa mi výška výplaty nepozdáva, tak neprestanem svoju prácu flákať. Nie, budem sa snažiť ešte viac, aby som preukázal, že som dobrý, a že si zaslúžim zvýšenie platu a povýšenie.

      Z tvojho komentáru je zrejmé, že kniha zadarmo pre teba nemá hodnotu, že je to proste len zväzok papierov, ale na tej knihe sa kopa ľudí namakala. Vložili do toho viac energie, oveľa viac energie, ako boli nakoniec ohodnotení. A tu je niekto, kto chce finálny výtlačok zadarmo, a nechce pre to nič viac spraviť? A ja si ho mám ešte aj vycvičiť? Nemali by sme potom blogerov vychovávať od mala? Učiť ich písať, a čítať?

      Nie, ja očakávam, že v blogerovi je niečo, prečo to robí. Akási pohnútka, či už je to láska ku knihám, potreba vyrozprávať sa, potreba vyjadrovať svoj názor na knihy. Pre mňa za mňa, nech si blogeri na internete robia, čo chcú. Ja sa im do cesty nestaviam, ja nikomu jeho názor ani neberiem, ale ak jeho názor pozostáva z jednej vety a pýta si za to knihu zadarmo, tak v tom prípade chcem niečo viac, nejakú nadstavbu oproti šedému priemeru.

      Chceš počuť ešte niečo? Našimi mailami sa premelú stovky rukopisov. Tie zaujímavejšie z nich dávame posudzovať našim externým posudzovateľom. Tí musia napísať recenziu na 2-4 strán!!! A nezabijú polovicu prvej strany “oficiálnou anotáciou”! Áno, títo recenzenti dostanú zaplatenú peniazmi (cca hodnota knihy), blogeri zasa knihami. Ja v tom nevidím rozdiel. Pre mňa majú naturálie rovnakú hodnotu ako financie.

      A áno, budem tu volať po originalite a úprimnosti, lebo som jediný, kto si dovolí otvoriť ústa. Žije sa tu v nejakej bubline, v ktorej si nikto nedovolí povedať krivého slova proti druhému, nikto si nedovolí nikoho skritizovať. A ak niekto náhodou niečo povie, hneď sa doňho pustí dotyčný, na ktorého sa ohradil a spolu s ním aj kŕdeľ jeho fanúšikov. A bez argumentov, a celé to skĺzne k bezbrehému hejterstvu.

      Vieš, čo mi však neuveriteľne hrá do karát? Vo feede na bloglovine mi vyskočilo mrte článkov na podobnú tému a mnohé so mnou súhlasia! A keď už nič, tak si pozri, koľko blogov zrazu vyrukovali s nejakými originálnymi článkami, zmenilo a zamyslelo sa nad výzorom svojich recenzií a pod. Len preto, že doteraz problém a stav vecí nikto nepomenoval, tak to neznamená, že tu ten problém nie je.

      Ja tu nie som na to, aby som niekomu hovoril, ako má presne písať. Nie, ja som chcel, aby sa nad týmto článkom blogeri zamysleli, utriedili si myšlienky, prešli si vlastné blogy a zistili, koľko vecí vlastne od niekoho kopírujú, pričom by to chceli a mohli robiť aj inak, len si mysleli, že je to tak okej. Lebo sa nikto neozval s opačným názorom.

      V slovenskej blogosfére to chodí asi tak, ako to chodí medzi slovenskými nádejnými spisovateľmi: Niečo napíšu, dajú prečítať mamke, otcovi, babke, sestre, ujovi – všetci vychvália, však rodina. A potom to pošlú do vydavateľstva a tam studená sprcha, lebo je nečitateľný brak. Podobne s blogmi: kamaráti ťa vychvália, ak si niekto dovolí protirečiť, kamaráti sa ti postavia na obranu, a tak žiješ v nevedomosti, že to robíš dokonale. No realita je úplne inde.
      Inak podľa tvojho návrhu, by som si mal začať vychovávať spisovateľov, aby sme mali čo vydávať.

      Musíš brať na vedomie, že spolupráca s blogermi nie je prioritou žiadneho vydavateľstva a nikto jej nebude venovať extra energiu. Takých šialencov ako ja, je v Čechách a na Slovensku naozaj málo – aby v nedeľu o pol jedenástej odpisovali na nejaké komentáre. A tým pádom, kto má mať aký prehľad o blogoch? Kto má sledovať niečo viac, ako to, čo mu pristane v mailovej schránke? A prečo by mal? Pre tých niekoľko desiatok, max stovák čitateľov – pričom ide zhruba o tú istú stovku, z ktorej si koľko ľudí kúpi tú knihu?

      6) K politike ostatných vydavateľstiev sa nemôžem vyjadriť, ale Fragment vraj spolupracuje s každým. Na zamyslenie však je otázka, či sa skôr len nechcú zbaviť otravných emailov a takto im aspoň načas zalepiť hubu, hmm?

      7) Ale to je zvrátenosť tejto blogosféry! Že je nám prednejšie zrecenzovať recenzný výtlačok, ako knihu, ktorá nás chytila za srdce. Že sa chceme so svojimi followermi podeliť radšej o recenzný výtlačok, ako o niečo megasuperúžasné!

      Naozaj kopa myšlienok na zamyslenie, a ešte väčšia kopa sa odhalila v diskusii, už len vymyslieť, ako aj toto vytiahnuť na svetlo sveta, nech to tu nezakape.

      Len škoda, že nad týmto sa budú zamýšľať blogy, ktorých sa to netýka, ale ja dúfam, že tie aspoň urýchlia svoj rast! Tie ostatné, nuž čo, škoda, ostanú v šedom priemere a budú nám bombardovať mailové schránky svojimi žiadosťami.

      Reply

      1. Oh, normálne som si labužníčky zgustla – podnelok ráno, dobrá káva a trocha diskusie.
        Myslím, že ti už z tohoto musí ísť hlava prasknúť.
        1) Haldy mailov. Máme ich všetci pracujúci, ktorí o niečom rozhodujú, vitaj v realite.
        2) Anotácia / Les kostí. Anotku som si prečítala (knihu som nečítala) a anglická je lepšia, to je fakt. No ale keď budem mať chvíľu, tak si prečítam pár RC recenzákov našich blogerov na toto dielo, som zvedavá, či sa niekto nad anotkou pozastavil. Možno sa všetkým páčila a iba ty si lietadlo (to je môj prispatý humor, to si nevšímaj).
        3) Vide-recenzia, booktuby. Asi sa ponáraš do vôd, v ktorých si nikdy neplával. Video recenzia je omnoho časovo náročnejšia, ako tá písaná. Ja ich preferujem, dokážem sa pozrieť na video recenziu RC výtlačku, ale písanú by som nečítala. Dôvod – je to 10x úprimnejšie, výraz tváre nenafejkuješ tak dôveryhodne, ako písanú recenziu. Veď ako sa hovorí, papier znesie všetko. Video recenzia (pokiaľ ju striháš) ti zaberie minimálne 5x toľko času, ako tá písaná. O kvalite slovenských booktubov sa nevyjadrujme, pretože ich máme 3 ? Ale nejak sa začať musí, no nie?
        4) Pohovor na ľudí, ktorých vlastne ani nepotrebujem v podniku. Riešenie: Zadám univerzálnu úlohu štrukturovanú tak, aby poukázala na silné/slabé miesta v čo najkratšom rozsahu a čase. Čakám vypracovanie (už tu si vyfiltruješ 40%) , dám krátky feedback (rsp. Pošlem jednu z troch vzorových odpovedí). Tým, čo prepadli filtrom, pošlem ďalšie 3 úlohy rôzneho charakteru, samozrejme nie nejaké killery. Pozriem sa na blogy tých, čo sa ozvali s vypracovanými úlohami (predpokladám, že mi ostane 25% pôvodných uchádzačov) a prípadne nadväzujem spoluprácu. Samozrejme, blogeri budú najskôr nadávať, ale status „spolupracujem so Slovartom“ začne mať na blogu hodnotu.
        5) Čítanosť, návštevnosť knižných blogov, ich vplyv na predajnosť. Musím odpovedať otázkou: Cca koľko máme takýchto blogov? 40? (fakt netuším). Takže ak má niekto nad 100 folowerov, už môžeme hovoriť o nejakom vplyve? Nezabúdajme, že nie každy čitateľ sa musí subscribnúť , moja mama ani nevie, čo to je, ale v jej záložke „obľúbené“ v net prehliadači má kopec stránok, ktoré naozaj sleduje. Myslím, že by tu pomohla krátka anketa , zaslaná Slovartom svojim zákazníkom cez email + hodiť na web, otázka „Titul vás zaujal na základe….A) B) C) ….“
        By ma naozaj zaujímala nejaká štatistika, čísla, percentá a od toho sa odrážať. Bez toho je to len hypotéza.
        6) Feedback. Pracovala som pre 2 české, 3 americké a 1 kanadský podnik. Všetky, naozaj VšETKY, dávali feedback svojim zamestnancom. Dnes je to bežná prax u firiem, ktoré chcú obstáť. Takže ja žijem v realite, ktorá musí byť konkurencie schopná , inovatívna a proaktívna. Ty sa možno pohybuješ v prostredí, kde si zakladáte na loajalite a kde zamestnanec nespokojný so svojim platom si sám siahne do svedomia a začne makať ešte viac. Dva úplne odlišné svety a ako vidím, obidva sú reálne. Tento tvoj blogpost , to je vlastne krásny počiatok toho feedbacku, ktorý by ste mali poskytovať. Ale poskytovať ho nie na základe toho, že ti ako editorovi rupli nervy pri pohľade na úroveň recenzií.
        7) Má si vydavateľstvo vychovávať blogerov? Samozrejme. Buď si spravíte domáce úlohy v zmysle bodu 4 , alebo rozdávajte RC podľa poradia emailov, ale nežiadajte kvalitu. Alebo sprístupnite danú knihu ako elektronickú na dobu 30tich dní vybraným blogerom. Je to nulový náklad, len trocha práce schopného ajťáka. Takže za skoro žiadnu námahu uspokojíte blogerské vody, dostane sa vám amatérskeho marketingu, vyfiltrujete tých, čo bažia len po hmotnej knihe….
        8) Rukopis od slovenských autorov, potreba ich vychovávať. No, súčasných slovenských autorov nemám prebádaných, každopádne ako o kvalinom som počula len o Karikovi a Balážovi. Ale moja mama ako učiteľka slovenčiny musí mať prehľad, minule dotiahla asi 7 kníh slovenských autoriek z knižnice a po ich prečítaní skonštatovala, že nechápe, ako toto mohlo prejsť editorom a vydavateľstvom. Takže ak sa vydavateľstvá rozhodnú vydávať slovenské Harlequiny ako na bežiacom páse, nesmú sa diviť, že im žiadosti od rôznych pisálkov porastú exponenciálnou krivkou.
        9) Na spoluprácu s blogermi nikto nevynaloží extra energiu. Hm, asi napíšem do českého Hostu, prečo začali nadväzovať pevnejšie vzťahy s ich blogermi , prečo mrhajú čas a pozývajú ich k sebe na kukandu, to by ma naozaj zaujímalo. A to nemyslím ironicky, ale fakt som zvedavá, čo tým sledujú. Alebo si chcú len pokecať pri káve? Asi áno, lebo niektorí blogeri sú proste fajn, tiež by som s nimi pokecala pri káve!

        Inak, chápem, čo si postom sledoval a páči sa mi, že chceš niečo zmeniť.. ja len dúfam, že tvoja vynaložená snaha sa nejak pretransformuje v nejaký supermanský čin, v nejaký projekt, to by bolo tak krásne! Ja myslím, že aj tu, v tejto diskusii, sa ukázalo, že materiál (petenciál na kvalitného blogera) , tu je , len s ním treba dobre nakladať, možno mu ukázať cestu, alebo mu len posvietiť na križovatke, nech vidí všetky možnosti a nenasleduje tupo stádo teliatok. Rukavica je hodená … začal si skvele.

        PS: Odpovedať na pracovný email v nedeľu je, z mojej skúsenosti ,úplne bežné (ale je to smutné!), rovnako ako aj fakt, že ťa odvolajú zo zahraničnej dovolenky, ak sa niečo poserie…

  16. Skvelý článok 8) Toto sú také články, ktoré si prečítam od začiatku do konca a aj mi niečo dajú. A aj som sa zamyslela a máš úplnú pravdu s tými zvýraznenými slovami 8D Často sa prichytím, že si narýchlo prečítam len tie, lebo tá vata medzitým ma nebaví. A vkuse opakovaný dej na celé odseky napísaný, je fakt o ničom. Ja sa mierne o tom zmienim v niektorej časti recenzie, ale veľmi závisí od danej knihy a pocitu z nej. Niekedy anotácia a popularita knihy plne stačí a nemám potrebu omielať dokola to isté, o čom to je.
    Ten unboxing ani ja nechápem. Tuším to je niečo ako chvastačka na konci mesiaca, ale inak ani to moc nepozerám. Nestačí sa pochváliť novými knihami na konci mesiaca alebo na FB v obrázkoch? Ale aby bol na blogu ešte samostatný článok na to každý 2. deň, to mi príde rovnaké ako to meme, ktoré je o tom, že napíšu jednu vetu z knihy, ktorú práve čítajú. Nič moc teda.
    Mne strašne chýba písanie a čítanie tematických článkov. Nemám teraz absolútne čas a stav sadnúť si k tomu a vyjadriť sa k niečomu. Nie preto, žeby som nechcela, ale nejako ma nekopne múza. A nasilu napatlať pár viet o tom, čo je skoro o ničom a bolo to tu tisíckrát, ma nebaví. Verím, že keď sa dám dokopy, tak zase začnem s knižnými témami a diskusiami, lebo je to super a nemusí byť blog plný len recenzií. Poznám aj také, ktoré sa zaprisahali, že okrem recenzií iné mať nebudú, lebo meme sú trápne a o tom knižný blog nie je. Podľa mňa veľký omyl. Knižný blog je pre mňa o všetkom, čo súvisí s knihami. Prečítam si aj obyčajné meme a ak mi to niečo dá, tak sa vyjadrím.
    Je mi tiež veľmi ľúto, že deň nemá viac hodín a nestíham svoje knihy čítať. Ale to závisí od danej osoby. Hovorím si knihomol, ale niekedy proste uprednostním nejaký seriál alebo svoj spoločenský život pred čítaním. Ale snažím sa striedať a stíhať. Zase nie je mi až tak sympatické ani to, keď sú na nejakých blogoch každý deň min. 2 články. Však ich nestihnem ani zaregistrovať a nie ešte prečítať 8D Z knižnou blogosférou to ide veru trošku dole vodou, ale podľa mňa je dôležité, že ľudia a decká aspoň čítajú. Len keby sa väčšina nehnala za “knihami zadarmo”, to by bolo ešte lepšie.

    Reply

    1. Ďakujem E_V_E, ja si myslím, že každý bloger si musí nájsť takú zlatú strendú cestu s meme a tagmi a všetkým ostatným. Na osvieženie je to úplne super, ale blog tým nesmie byť zahltený. Potom to stráca atraktivitu pre každého.
      A máš pravdu, škoda, že sa naháňajú za knihami zadarmo, namiesto toho, aby si užívali čítanie a knihy ako také.

      Reply

  17. Hovoriť, že som si blog založila len kvôli recenzákom by bola totálna blbosť, pretože keď som sa v tejto sfére ešte nevedela pohybovať, myslela som si, že recenzáky chodia fakt tým špičkovým recenzentom, ktorí si to naozaj zaslúžia.

    Blog som si skôr založila preto, lebo knihy to je niečo, čo ma bude baviť ešte dlho, no priznám, že kvôli škole na knihy veľa času nemám a k tomu tie recenzáky, na ktoré je niekedy limit, že dokedy ich treba prečítať a zrecenzovať. Priznám sa, že som rada, že tých spoluprác nemám milión ako iné blogy. Nestíhala by som to a nikdy nechcem dopustiť, aby sa z toho, čo ma baví stála nejaká “práca”. Nikdy som recenzáky a spolupráce nebrala ako samozrejmosť, pretože teraz existuje naozaj množstvo blogov a recenzentov, ktorí sú lepší ako ja.

    Dosť sa však čudujem, keď sa na scéne objaví nový blog a recenzent si hneď po mesiaci alebo dvoch nájde milión spoluprác a popritom by nebolo zlé, keby ešte na recenziách popracoval, aby si našiel ten svoj štýl. Nechcem týmto nejaké blogy urážať, len by bolo dobré keby počkali a fakt sa zamerali na kvalitu. Dosť by som sa totiž hanbila, keby som svoje začiatočné recenzie mala teraz poslať nejakému vydavateľstvu.

    Ďalšia vec je to, že to ľudia začnú brať ako samozrejmosť. Neviem si ani predstaviť, koľko práce je s vydaním knihy a poskytnúť ju potom niekomu zadarmo… no povedzme, že ja som o takýchto veciach ani nesnívala. Ale ak to už niekto začne brať tou formou ‘viem, že ostatní si knihu musia kúpiť, ale ja ju dostanem zadarmo’, je to už fakt zlé a človek by sa mal nad sebou zamyslieť. Nechcem sa teraz povyšovať nad ostatných a fakt dúfam, že to tak ani neznelo. Ja určite nie som lepšia ako ostatní. Úprimne poviem, že kniha zadarmo poteší. Samozrejme, koho by nepotešila? Ja som nikdy nemala šancu kupovať si niekoľko kníh za mesiac. Vždy som dostala knihu na Vianoce a na narodeniny, lebo čo si budeme klamať – knihy nie sú najlacnejšia záležitosť. Takže teraz som rada, keď mi nejaké prídu zadarmo a preto sa snažím zapracovať na recenziách a poslať ich vydavateľstvám v tom najlepšom stave. Stále na nich pracujem a mením ich a dúfam, že nájdem niečo ešte lepšie, pretože aspoň takto sa chcem odvďačiť. A teraz prichádzam k niečomu, čo bude trochu mimo témy:

    To, čo ma hnevá najviac je fakt, že sa človek s recenziou natrápi a nedostane od vydavateľstva žiadnu spätnú odozvu okrem ‘ďakujeme za recenziu’. Chápem, že majú veľa práce, neviem si ani predstaviť, čo všetko musia robiť a k tomu majú ešte veľa recenzentov a nemôžu si prečítať každú recenziu, no nejaký ten názor a z druhej strany by určite potešil.

    Viem, že to zrejme nepatrí k diskusii a téme, ale napadlo ma to počas toho, ako som čítala tento článok. Prvé vydavateľstvo, s ktorým som začala spolupracovať bolo Tatran. Ich spolupráce sa rozšírili len nedávno, no vždy, keď som poslala link s recenziou, obratom mi poslali e-mail, kde mi napísali, čo by som mala na písaní ešte zlepšiť a na čom ešte zapracovať. Takýto prístup sa mi páči, pretože čo je lepšie ako konštruktívna kritika od ľudí, ktorí pracujú s knihami dennodenne a ktorí mi vedia dať fakt názor, ktorý mi pomôže zlepšiť sa.

    Ďalej sa mi páči to, že Slovart je s recenzentmi v bližšom kontakte a možno to robí aj ten fakt, že ich máte málo. Teda neviem, či to len ty alebo aj iní redaktori (prepáč, že ti tykám, aj keď sa veľmi nepoznáme, ale potom, čo aj ostatní ti tykajú mi prišlo blbé vykať :D ), ale na FB som si všimla, že dosť často niekomu komentuješ príspevky a to isté aj na GR a nie je to všetko len o spolupráci, ale aj o priateľstve, ale to už je asi zase na inú tému, pretože ich určite poznáš dlhšie.
    A to sa mi páči, pretože takto by to podľa mňa mohlo fungovať aj u iných vydavateľstiev.

    Musím povedať, že mám teraz viac odvahy, čo sa týka negatívnych recenzii. Vždy som sa snažila v recenzii napísať to, čo sa mi nepáčilo a vyvážiť to tým pozitívnym. No nikdy som nebola veľmi na veľké kritizovanie a tak som sa snažila väčšinou písať všetko takou formou, aby som vydavateľstvo neurazila, no teraz som si povedala, že to musím konečne zmeniť a hlavne nebáť sa povedať svoj názor, pretože kritika nemusí hneď znamenať zlú reklamu.

    Čo sa týka unboxingov, chvástačiek a podobných vecí, robí sa to na spestrenie blogu a na to, aby sa to mohlo dať pomedzi recenzie. Priznám sa, že meme som robila aj ja, ale prešlo ma to a teraz to na blog nedávam, pretože nikoho netrápi, koľko kníh mám na wishliste a koľko kníh som za tento mesiac dostala. :D Nebavilo ma písať takéto články a nechcela som z toho urobiť nekonečnú tradíciu a dať to na blog len preto, aby to tam nezívalo prázdnotou, kým hodím nejakú recenziu. Nechcela som, aby čitateľ pri návšteve uvidel nový článok s názvom Wishlist č. 357. Budem sa snažiť vymyslieť niečo nové a niečo, čo viac zaujme.

    Svoj blog nazývam knižným a aj budem, pretože sa týka kníh, no niekedy prihodím článok zo svojho života a článok na nejakú tému a na niečo, čo mi ide hlavou, aj keď to momentálne s knihami ma pramálo spoločného.

    Recenzie typu – anotácia + prerozprávanie deja + dve vety, že to bola úžasná kniha a každému ju odporúčam – ma tiež nebavia. V časti s prerozprávaním deja sa toho dozviem viac, ako chcem a recenzie predsa nie sú čitateľské denníky.

    Venovať sa knihe viac ako len v recenzii je niekedy ťažké. Chcela som na blog aj na FB stránku dávať nejaké novinky a podobné veci, ale keď som to videla aj na ďalších blogoch, nechala som to tak, pretože si to ľudia nájdu tam, takže to ma tak nebavilo, ale určite si mi vnukol inšpiráciu a pár nápadov, ako zapracovať na blogu a ako sa venovať knihám ešte viac. Zvýrazňovanie tiež obmedzím. :D

    Fúú, dúfam, že to nie je príliš vyčerpávajúci komentár a že má aspoň kúsok hlavu a pätu. Je ťažké napísať niečo, keď máš v hlave zrazu veľa myšlienok. :D Každopádne, ďakujem za tvoj článok, určite mi otvoril oči a dodal viac odvahy na to, aby som knihám venovala väčšiu pozornosť a hlavne, aby som napísala poriadnu kritiku ak si to kniha fakt zaslúži. Je toho viac, čo som si zobrala k srdcu, ale nebudem to tu už vypisovať. Chcem na svojom blogu popracovať, pretože aj keď už má rok, nechcem, aby dostal nálepku, že za nič nestojí len preto, že sa objavil v nesprávnom čase. Je ťažké presadiť sa, keď je tu knižných blogov tak veľa a hlavne sú tu blogy, ktoré sú tie “prvé” a vždy boli jednotkami.

    Ak budeš mať viac času tak určite napíš ďalšie články. Niekedy proste človek potrebuje “druhú stranu”, aby ho nakopla správnym smerom. :)

    Ďakujem.

    Reply

    1. k recenziám – viem :(
      čo sa týka komentovania na fb a gr – keďže všetky MG a YA knihy sú u mňa, tak to robím len ja :) Ostatní majú iných čitateľov. Ale mňa to baví, a aspoň zistím, kto má čo rád, či som naozaj vybral dobrú knihu, zaujímavú obálku a tak… Dosť mi to pomáha.
      Super, že som nakopol, budem sa snažiť aj naďalej!

      Reply

  18. Fajn článok. Mňa zamrzelo, keď som si po nedávnom návrate do knižnej blogosféry všimla, ako na tom knižné blogy sú.
    -všetci riešia recenzné výtlačky
    -komentujú len iní majitelia ďalších podobných knižných blogov = blogovanie pre blogerov? to by vysvetľovalo tie…
    -… meme. Lezú mi na nervy, prídem na blog, chcem dostať dobrý knižný tip, ale k recenzii sa dohrabem až po kliknutí “older posts” prinajhoršom v danej rubrike

    Výtlačky na recenzovanie sú problém – myslím, že by to najlepšie vystihol Murakamiho citát: “If you only read the books that everyone else is reading, you can only think what everyone else is thinking.”
    Netreba sa čudovať, že sa neprejavujú ako individualisti, keď čítajú všetci to, čo im príde do schránky.

    Svoj blog, ktorý vediem s kamarátkou berieme skôr ako čitateľský denník bez spoileru, s trochou názora – s tým názorom to netreba preháňať, viem ako mi vadili “rozbory” na hodinách literatúry a človek pri čítaní mal už v hlave výklad diela/myšlienky niekoho iného.

    Anotácie sú naprd – až teraz som sa dozvedela, že ich robia aj ľudia, ktorí knihu nečítali (a veru, vysvetľovalo by to veľa). Čo ma privádza k myšlienke, prečo vydavateľstvá nespolupracujú s blogermi v tejto sfére – nech po prečítaní napíšu anotáciu (viacerí) a oni tu najlepšiu dajú na knihu a bude to pravda /idealista?/.

    Reklama na vydavateľstvá zaberá viac miesta ako informácie o knihách… Viem, že rozdeliť knihy podľa žánrov alebo vydania je komplikované (sama sa o to teraz pokúšam), ale prečo je na knižných blogoch len jeden odkaz na knihy? :/

    Prekopírovanie anotácie + vlastný názor – veru takéto blogy nečítam… Sama to nerobím a preto viem, aké komplikované je napísanie náčrtku obsahu knihy (nanešťastie mi to stále nejde a bojujem s tým).

    Prečo dostávajú recenzné výtlačky blogy s pár recenziami? Na vine sú (hviezdy? :D) aj vydavateľstvá, vyzerá to tak, že blog si len preklepnú podľa návštevnosti (iných blogerov píšucich o tých istých knihách). Kedysi bol problém dostať sa k novým knihám, v knižniciach bola kniha (aj je) po jednom výtlačku a rýchlo sa rozchytala (mala som šťastie, že mi ich knihovníčka odkladala… nebolo to vlastne podobné ako tieto recenzné výtlačky? Knihu som síce nedostala, ale vedela som jej povedať o čom to je a že “toto vážne 12ročným nie”), alebo v knižniciach nové knihy neboli vôbec – čo už je poväčšine minulosť, dajú sa tam nájsť nové knihy, druhá otázka je, prečo čítať len nové knihy….

    Všetci píšu o tom isto, tak isto a majú aj tie isté názory… Hold z tohto začarovaného kruhu je ťažké dostať sa – minimálne po obsahovej stránke, samej sa mi to nepodarilo a svojím blogom vlastne ani nevynikám (it’s kind of a funny/sad story).

    Olé!

    Reply

    1. “If you only read the books that everyone else is reading, you can only think what everyone else is thinking.” —> DOKONALÉ!!!
      :)
      neviem, či by sa dali zneužiť blogeri na písanie anotácií… hlavne preto, že… prečo vlastne? Wait, zamotali sa mi myšlienky.
      Anotácie je dosť ťažké písať, niekde vyššie, tuším v komentári k Petre som vysvetlil prečo. Dokonca nedokážu anotácie písať ani prekladatelia. Ono k tomu treba nájsť taký správny mišung redakčného, editorského, čitateľského, marketingového a obchodného ducha. Neviem, či to majú blogeri v sebe, ak s tým nie sú denno-denne konfrontovaní, ako my. Ja sa trápim s anotáciami a textami na obálky už štvrtým rokom, a pri polovici si aj tak trhám vlasy ešte. Je to strašne tvorivá práca a treba mať na to náladu, či múzu, či ako sa to volá.

      A presne o to mi ide, prečo čítať len nové knihy? A prečo nezájsť do knižnice, nesiahnuť po niečom staršom, inom ako Harry Potter, Ale podľa mňa to je nejaký začarovaný kruh, šialený s stratený a krútiaci sa dokola, a neviem ako sa dostať z tohto labyrintu (utrpenia) :)

      Možno sa opäť zamyslím a na niečo prídem.

      Reply

      1. nevravím, že zneužiť a verím, že je to ťažké – ak načrtávam dej knihy, tak veru žiadna sranda – dnes som si už pri Sabriel tenký zošit o hlavu plieskala, aby to čo som napísala malo hlavu a pätu…

        len by mali určitú spätnú väzbu, samy by sa na tom rozvíjali, lebo by sa snažili a hlavne – ak máš niečo ako koníček, nič nemôžeš stratiť a stále môžeš skúšať

  19. Rýchlo a v skratke: pekne si NÁM to natrel…Píšem nám, lebo tiež (zas a znova) rozbieham knižný blog, zas a znova ma štvú veci ako blog ozvláštniť a štve ma, že sa každý rýpe do tých istých meme (aj ja robím tú chybu, ale vďaka blogerom ako ty si aspoň chybu uvedomím a hádam ju už nezopakujem)…
    Myslím že to nie je niekoľkotýždňový úpadok, ale že to začalo s blogovým ošiaľom…
    Dúfam že sa ešte nájde nejaký ten blogger, ktorý tú slovenskú scénu udrží a že si to zopár tých Meme týpkov uvedomí a radšej prestane… Je mi zle, zo samej seba, to za prvé, a z toľkých písmen, to za druhé :) (ale nie v zlom)…

    P.S.Idem ja asi prekopať rubriky na blogu…A ešte jedno ĎAKUJEM…minimálne za tento článok.

    Reply

  20. Pripojím sa do tejto diskusie, aje keď už asi nie je živá (ja som však na ňu naďabila až teraz.). Nie som knižný blogger, aj keď o knihách ktoré ma nadchli, rada napíšem. Keď som zakladala blog, natrafila som aj na skupinu blogov (viac menej uzavretú skupinu), ktoré sú zamerané na knihy. Ale keďže som si musela vygoogliť, čo znamená YA (a výrazy ako meme a unboxing ma v tom len utvrdili), je zrejmé, že ja nie som ich cieľovka. Skôr ma vtedy prekvapilo, že niekto nepíše aj o iných žánroch.
    Vždy ma zaujímalo, odkiaľ ľudia čerpajú inšpiráciu, čo čítať, pozerať, počúvať, na akú výstavu ísť. Pri knihách som vo virtuálnom svete našla zopár zdrojov, ktoré rada prečítam a zistím, čo je zaujímavé (a vôbec to nemusí byť nové).
    Preto čítam inforum.artforum.sk, blog ruzovapanda.blogspot.sk (autorka je z Martinus.cz), instagram _dzejny (autorka je z Martinus.sk) a blogy Soni Malinovej a Lucie Konečnej (blogy ľudí, ktorí majú inú profesiu, knihy ich neživia , ale sú ich celoživotnou vášňou).
    V rádiu si sem tam vypočujem Slová FM (v stedu večer alebo kedykoľvek potom na mixcloude), sem tam knižný tip Ani Ostrihoňovej z inaque.sk. Okrem toho mám pár obľúbených autorov, a viem sa orientovať (sem tam) aj podľa vydavateľstva či edície. Ale najradšej mám “off-line inšpirácie”, ktoré vyplynú z rozhovorov s kamarátmi. Lebo diskusie o knihách sú výborná vec.
    Ad téma článku – ako človeka z vonku, ktorý hľadá informáciu, čo čítať, by ma zaujal blog, ktorý má vtip, pointu a minimalistický (alebo aspoň čistý, prehľadný) dizajn. Vzhľad knižných blogov bola jedna z vecí, ktorá ma odradila od ich čítania (spolu s faktom, že nie som čitateľom YA, aj keď dobrou fantasy či sci-fi nepohrdnem).
    Držím palce vydavateľstvám, aby sa im podarilo spolupracovať s blogermi, myslím, že by to mohol byť zaujímavý komunikačný kanál smerom k čitateľovi. To by si však žiadalo myslím užšiu spoluprácu a konkrétnejšiu spätnú väzbu od vydavateľa smerom k blogu. Napadá ma ešte otázka – nebolo by jednou z ciest, aby mali vydavatelia vrámci svojich webov vlastný blog? Kníhkupci to robia.

    katarína

    Reply

  21. Najväčšiu škodu však v tomto robia vydavateľstvá a príp. kníhkupectvá, ktoré neprihliadajú na to, aby dávali recenzáky kvalitnejším a vypísanejším blogerom. Vinníkom sú teda pracujúci dospelí. :) A s tou mierou sebareflexie blogerov je to niekedy ako v Superstar. S tým sa nedá veľa spraviť. Z vlastných skúseností tiež musím potvrdiť, že odpisovať na žiadosti blogerov, neuraziť ich a nakopnúť ich, aby sa zlepšili, je zložité. A ďalšia podstatná vec, niektoré knihy sa môžu ponúkať na recenzovanie tristokrát a nikto nič. Napr. taká slovenská literatúra a nemyslím romániky pre ženy a tak… Je málo blogerov, ktorí dokážu siahnuť a aj oceniť iné ako YA, ženské romány, detektívky a pod. Najväčšia škoda je to pre tie knihy, mnohé sa zapíšu do dejín literatúry, aspoň tej národnej (ale nie číslami predajnosti), ale slovenské knižné blogy ich odmenia ignoranciou. Inak, česť výnimkám. A vlastne nie, najväčšia škoda je to pre naše mozgy! Viem, že si všetci občas potrebujeme oddýchnuť, ale potrebujeme aj nasávať a úročiť ďalej. Ak si budeme vyvaľovať mozgy nad oddychovkami, tak to ani so Slovenskom ďaleko nedotiahneme. Takže, nebáť sa poriadnych kníh!

    Reply

  22. V prvom rade sme ľudia, až potom blogeri. A ja ako človek žijúci v skutočnom svete so skutočnými problémami (nie s týmito pseudo/knižno/blogo/problémami) vnímam čítanie a v posledných 7 rokoch aj blogovanie ako koníček, ako niečo, čo robím hlavne pre seba, ako formu odpočinku.
    Kritizuješ súčaéný trendy (meme, unboxingy a pod.) a to, že väčšina knižných blogerov sa zameriava na YA (teraz už aj NA) a fantasy, to nie je nový trend? Citujem ťa: “…a bloger potom číta a “recenzuje” všetko, čo mu je vydavateľ ochotný poslať. Ale že bez zamyslenia sa nad tým, kto sú vlastne jeho čitatelia.”
    Vieš, zamyslela som sa nad tým už mnohokrát a viem, že blogy (aj môj blog) navštevujú hlavne čitatelia, ktorí bažia po spomenutých žánrov. Lenže ja tomu nebudem prispôsobovať svoj vkus. Je problém, že ma bavia takmer všetky žánre? Je problém, že ich všetky recenzujem? Je problém, že z YA som rýchlo vyrástla a fantasy až tak veľmi nemusím? Mám čítať väčšinou len tieto žánre, aby som ulahodila svojim čitateľom? Naozaj? Veď práve vtedy bude už blogovanie len povinnosťou a žiadnou zábavou. Takže nie. Vážim si svojich čitateľov, ale mám právo si vybrať, čo budem čítať/recenzovať. A keďže voláš po originalite, nie je náhodou aspoň trochu originálne, že sa snažím recenzovať z každého rožka troška? Ale nie, ty by si to asi nazval jedným veľkým chaosom. :) Lenže ja som proste taká, vždy som bola, aj predtým ako som objavila blogovanie a nedokážem vydržať pri jednom žánri. Od toho sa potom odvíjajú aj recenzné výtlačky, ktoré dostávam. Čo je opäť ďalšia kapitole, ku ktorej poviem len to, že( momentálne) je to jediný spôsob, ako sa dostať ku knihám, ktoré ma zaujímajú. Robiť k recenzným výtlačkom ešte články navyše jednoducho nemám čas a pravdupovediac, na priemerné knihy nemám ani chuť. Tie naozaj dobré alebo naozaj zlé, však vždy spomeniem aj v ďalších článkoch či súhrnoch. Viem aj to, že články na rôzne témy čitateľov zaujímajú, ale tu ide zase o nedostatok času a s tým veľa neurobím. VŠ, brigáda, obrovský rodinný dom, záhrada, partner – to všetko sú požierači času (priateľ mi toto prirovnanie hádam odpustí :D). Nehovorím, že sa cez deň nenájde tá hodinka-dve, kedy by som si k tomu vyhľadávaniu alebo vymýšľaniu niečoho nového nemohla sadnúť, ale nemám na to energiu, radšej čítam alebo napíšem recenziu.
    Plus ešte zvýrazňovanie slov/viet. Používam to, lebo mne sa viac páči text, ktorý je takto zvýraznení a je oveľa pravdepodobnejšie, že si recenziu prečítam na takom blogu, kde je v recenzii niečo zvýraznené. Takže na toto má každý iný názor, ten tvoj akceptujem, len sa mi nepáči, že predpokladáš, že tak ako rozmýšľaš ty, rozmýšľajú aj ostatní čitatelia blogov. Nie, nerozmýšľajú.
    V konečnom dôsledku ti ďakujem za tento článok, pobavila som sa a dozvedela som z neho to, čo som vedela aj predtým :)

    Reply

    1. Nauč sa čítať medzi riadkami. Na niektorých blogoch sú recenzie niektorých kníh preto, lebo proste jéééj kniha zadarmo! Zober si hocijakého teen blogera, stále číta YA, fantasy, scifi, jeho čitatelia pravdepodobne tiež a potom zrazu bum historický román, lebo to dostal zadarmo a musí sa to zrecenzovať. To isté platí o všetkých bodoch, nechce sa mi ich prepisovať a znova ti ich vysvetlovať. Inak zaujímavé, že človek, čo všetko kritizuje, sám nevie prijať konštruktívnu kritiku a hneď musí vyťahovať obhajoby typu mám priateľa a je to veľký požierač času. Vždy keď na blogu alebo niekde inde vidím komentár od teba tak len prekrútim očami a poviem si bože, to zas bude o tom ako nemá čas, lebo má priateľa. Prečítať cez 100 kníh za rok … to by sme asi všetci chceli takto nestíhať a nemať čas. Nikoho to nezaujíma, pôsobíš arogantne (aspoň na mňa) a ako človek všade bol, všetko videl, všetko vie najlepšie a z toho dôvodu nečítam tvoj blog. Plus bojím sa, že na mňa v každom článku vybehne veta: nemám čas lebo moje problémy sú narozdiel od tých vašich skutočné.

      Reply

      1. Alebo by si sa ty mohol naučiť čítať s porozumením a nebrať všetko doslovne – čiže vlastne tiež čítať medzi riadkami – a potom by si možno vedel normálne pochopiť, ako som tých “požieračov času” myslela.
        Čo mám ja s tým, ak nejaký teen blogger číta len YA, fantasy, scifi a pod.? Ja som začala blogovať, keď sa moje teen obdobie už chýlilo ku koncu, takže by si mi mohol objasniť, čo si mi tým vlastne chcel povedať. Nebudem čítať jeden žáner a hotovo, čo sa na tom nedá pochopiť? Aha, jasné, som arogantná, lebo čítam všetko.
        Ukáž mi aspoň tri komentáre odo mňa na iných blogoch, kde hovorím o nedostatku času a priateľovi, potom ťa možno začnem brať vážne.
        Ojoj, ako ma údajne nesleduješ, a predsa vieš, koľko kníh prečítam. Asi ti unikajú mnohé veci, ktoré s čítaním súvisia (napr. taká maličkosť, že niekto za hodinu prečíta sotva 30 strán, niekto zase aj 100), takže viac ako 100 kníh za rok pri nedostatku času sa dá zvládnuť, časom sa to možno naučíš aj ty.
        Rada by som vedela, kto vlastne si, lebo tvrdíš, že neviem prijať kritiku, ale aspoň si stojím za tým, čo napíšem na rozdiel od teba, čo sa skrývaš za svoju zvieraciu tvár (ináč príhodne zvolené zviera, zajac – veľmi bojazlivý).
        S článkami tak isto, ako s komentármi – v niektorých bolo spomenuté, že nemám čas, ale že by to bolo len kvôli priateľovi, to asi ťažko – tiež si prosím dôkaz.
        Prosím, nečítaj ma, mne teda nechýbaš a keby sme všetci útočili na tých, ktorí nám pripadajú (s dôrazom na slovo “pripadajú”)arogantní, asi by bol každý s každým na vojnovej nohe.
        A ako sa píše na konci úradných upomienkových listov: Považujte tento komentár za pokus o zmier!

  23. Myslím, že bohužel nejde jen o úpadek slovenské blogosvéry, ale i české.
    Já jsem si blog, kde přidávám recenze na knížky, založila teprve nedávno a ještě pořád se učím a snažím se zlepšovat, ale už teď cítím takový tlak, že když nebudou moje recenze mít tučná slova, nebo doslovné anotace, když můj blog bude jiný, nikdo o něj nebude stát. Bylo super přečíst si tvůj článek, otevřelo mi to oči. :)

    Reply

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s