o sebadeštruktívnej piatej vlne.

Najväčšie sklamanie roku 2012: Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivný děti.
Najväčšie sklamanie roku 2013: Piata vlna.
A môžeme sa pre to aj dohádať do krvi!

Toto je preklad mojej pôvodnej review, ktorú som v angličtine uverejnil na GoodReads.
Upozornenie: Súčasťou recenzie sú aj spoilery, sú však všetky napísané bielym fontom, aby boli na bielom pozadí nečitateľné. Ak knihu nechcete čítať, alebo vás zaujíma, čo sa tam dialo, tak si spoilerové časti zvýraznite myškou:)

Na Piatu vlnu som sa naozaj tešil. Ale naozaj VEĽMI tešil. Bol som akurát asi v polovici prvého dielu Yanceyho middle-grade série Monstrumologist a tá sa mi brutálne dostala pod kožu. Skvelý setting, skvelé postavy, skvelé písanie. A keď som sa dozvedel, že sa rozhodol napísať tínedžerskú sériu, a dokonca dystopickú – to bola okamžite must-have kniha roka! Dokonca som kvôli tejto knihe odložil posledné diely niekoľkých rozčítaných sérií a dostal som toto…

Ale poďme pekne po poriadku.

Obálka a anotácia:
Obálka je podľa mňa jednoduchá, ale v tomto prípade je v tej jednoduchosti akási krása, ktorá ma uchvátila a zaujala. A anotácia… to o tých štyroch vlnách… IHNEĎ MA TO ZAUJALO! Knihu s takouto anotáciou by si mal prečítať každý. A ešte keď ju napísal Rick Yancey!

piata vlna

Príbeh:
Do deja sme vhodení in medias res – priamo uprostred a našou sprievodkyňou je Cassie, tínedžerka, ktorá žije so svojím otcom a bratom, ich mama/manželka len nedávno zomrela. To, čo sa s okolitým svetom deje, nazývajú Štvrtá vlna. Cassie nám sama popisuje, čo sa vlastne stalo a ako to prebiehalo, no všetci (čitatelia i hrdinovia) by radi vedeli, kto je za to zodpovední. A vlastne to vieme takmer od začiatku. Sú to Iní – po angl. The Others – alebo aspoň tak ich Cassie nazýva, a na prvých stránkach sa dozvieme aj to, čo vlastne sú, ale je to mierny spoiler :D (spoiler) Mimozemšťania:) Na orbite našej planéty sa nachádzajú nejaké vesmírne lode, ktoré to všetko spôsobili. (koniec spoileru)
Po smrti Cassinej matky sa rozhodnú, že s bratom a otcom opustia svoj veľký dom a pokúsia sa nájsť ďalších ľudí v tzv. utečeneckých táboroch. Do jedného takého tábora sa dostanú a zopár dní sú tam aj šťastní. Ale potom sa zjaví sonda. A potom vojaci. Tí tvrdia, že prišli z istého veľkého vojenského objektu, v ktorom sa aj naďalej nevyskytujú Iní. Chcú vziať všetkých so sebou, ale pre málo miesta začnú najprv s deťmi. Cassie má šestnásť, a tým pádom nespadá k deťom a musí počkať na ďalší transport, ale ona nechce… lebo nemôže opustiť brata… nemôže ho nechať osamote. No ale musí, nič iné jej neostáva. 

A vtedy začína tá zábava i nuda nudovatá.

Cassienho otca zavraždia a Cassie chce či  potrebuje alebo dokonca musí a aj sľúbila, že nájde svojho brata. A áno, nemýlite sa, svojho brata bude hľadať na 460 stranách (toľko mala moja anglická kniha). 460 dlhých a miestami nudných strán.

Rozprávači/POVs:
Cassie:
Cassie je prvým rozprávačom príbehu (áno celá kniha je vyrozprávaná v prvej osobe). Cassie nás sprevádza cez väčšinu kapitol. A, PaneBoženanebi, ona je TAKÁ NUDNÁ. Dosebazapozeraná. Nevníma nikoho iného okrem seba. Má jediný cieľ: nájsť brata – nič viac, nič menej.

Sammy:
Sammy je Cassin malý brat. Je to malé decko (má 5 rokov, jeden rok hore dole:) ). Je malý a jeho rozprávanie veku zodpovedajúco hlúpe. Našťastie je rozprávačom len v častiach, kde je odlúčený od sestry. S odstupom času si myslím, že tieto časti mali byť vyrozprávané z pohľadu tretej osoby, aby viac zaujali, aby boli živšie… aby boli niečím viac, než len suchopárnym výkladom, opisom a vymenovaním vecí, ktoré okolo seba malý chlapec vidí.

Zombie/Ben Parish?:
Cassie bola na strednej buchnutá do Bena Parisha… teda ešte pred Prvou vlnou. A teraz Ben (ak mám pravdu povedať, prvých päťdesiat strán jeho časti som si ani nebol istý, či je to o ňom, či to vôbec on rozpráva… bolo to naozaj veľmi divne napísané…) takže Ben sa teraz pripojil k armáde a zúčastňuje sa akéhosi prapodivného výcviku, aby z neho bol vojak. Všetci jeho kamoši a spoluvojaci majú podobné akože-vtipné prezývky. Až na úplnom konci knihy som pochopil, prečo som sa musel zbíjačkou na betón prebíjať Benovými kapitolami a prečo boli pre vývoj príbehu nevyhnutné. Ale keď tie jeho kapitoly boli TAKÉ NUDNÉ! Vlastne sa v nich ani nič nedialo. A keď už došlo na akciu – myslím na skutočnú akciu a nielen nejaký blbý tréning – tak som mal pocit, akoby literárneho kritika, čo bol 30 rokov zatvorený v kancelárii New York Times a nikdy neopustil budovu novín (i keď sa noviny sťahovali, tak jeho len zbalili do škatule a preniesli), tak jeho posadili na štadión a mal byť komentátorom hokejového zápasu sezóny.
On má zbraň, henten strieľa. Niekoho zasiahli. Jeden padol. Druhý má tiež zbraň. Ona strieľa. 
A ja som vtedy začal pochybovať: Naozaj dokázal toto napísať chlap? Veď tí majú zväčša akciu v malíčku a poriadne šikovne im odsýpa. No neveril som vlastným očiam!

Ďalšie postavy:
Evan:
Kde začať… Evan zachránil Cassie život. A Cassie sa musí rozhodnúť, či mu môže dôverovať alebo nie. Či k nemu môže niečo cítiť (rozumej lásku, náklonnosť a podobné) alebo nie. O Evanovi bohužiaľ nemôžem viac povedať bez toho, aby som nevyspoileroval minimálne polovicu knihu. Ale podľa môjho názoru je to najzbytočnejšia postava tohto diela. Jeho vzťah s Cassie je len ťažko uveriteľný, a jeho činy a slová… hlavne ku koncu… klišé naložené v klišé podávané s klišé zaliate klišé a ešte aj ako dezert je klišé.

Koniec knihy & o čom to vlastne celé bolo:
Celá táto časť je plná spoilerov – prosím čítajte ju len vtedy, ak ste už knihu čítali, alebo sa do nej neplánujete vôbec pustiť.
(spoiler) Keď som knihu dočítal až dokonca a zistil, teda uvedomil si, že som práve zabil čas so 460 stranovou tehlou, ktorá je príbehom 16-ročnej trubky, ktorá hľadá svojho brata… takmer som stratil aj ten malý kúsok sebakontroly a knihu vyhodil von oknom. Zatvoreným oknom! Vyjadrilo by to moje úplné znechutenie nad všetkým, čo sa v tej knihe udialo.

Najprv sme zistili, že Evan je vlastne jedným z Iných a oni potrebujú/chcú túto planétu. A potom prišla tá najklišoidnejšia časť – Evan bol proti zabíjaniu ľudí, chcel s nami koexistovať, ale ostatní ho prehlasovali… Chudáčik. A aby toho klišé nebolo málo, tak v tej chvíľke pravdovravnosti vybľabotá Cassie, že on ju vlastne miluje a city, ktoré k nej cíti ho nejako zmenili a on chce byť iný a bla bla bla… A tam som preskakoval celé odseky, lebo sa mi nechcelo čítať tie drísty.
Ou, a aby som nezabudol na časť, kde sa “otvoril” pred Cassie (áno, fyzicky otvoril svoju telesnú schránku), aby ho mohla vidieť v jeho prirodzenej a čistej podobe… a vtedy ma naplo už poriadne. Mal som to v rukách dystópiu či paranormálnu romancu? Ja som s týmto nerátal! Na toto som sa nepripravil!

A potom sa Cassie vydá na záchrannú misiu. Ide po svojho brata do tej vojenskej pevnosti. Tam ju chytí Hlavný veliteľ Iných – POZOR!, nie len Hlavný veliteľ operácií Iných v USA, či hlavný veliteľ vojenských operácií Iných na Zemi… Nie, predstavte si to, že presne v tej časti Ameriky, kde je Cassie, sa zjaví najmocnejší z najmocnejších Iných, aby mal meet & greet s našou hlavnou hrdinkou. A keby len to… on si s ňou sadne a všetko jej porozpráva. Ako Iní pozorujú ľudí už 7 000 rokov, a keď už konečne prišli tak to nebol koniec ľudskej rasy, ale len “Začiatok konca”… Aj vám sa zdá, že toto ste už niekde čítali, že? Och, a samozrejme Hlavný veliteľ Iných sa len tak z rozmaru vlastnej mysle rozhodne povedať náhodnej puberťáčke o svojich plánoch, a kto vlastne je, prečo je tu a čo chcú… a bla, bla, bla…

Ku koncu sa mi akurát páčilo, ako to vypálilo s Benom. Jedno malé bezvýznamné plus. Druhé mu patrí za odhalenie, čo vlastne je Piata vlna. :D (koniec spoileru)

Môj hlavný problém s príbehom: 
Toto bolo asi prvý raz, kedy som hlavným hrdinom ani autorovi príbeh neuveril. Nedokázal som uveriť tomu, že by tínedžeri dokázali toto všetko urobiť. V ostatných knihách mám pocit, akoby tam bolo akési vysvetlenie, prečo sú tínedžeri hlavní hrdinovia, prečo hrajú dôležitú úlohu v nadchádzajúcich udalostiach… Ešte aj v detských (middle-grade) knihách je to vždy nejako vysvetlené. Tu? Vôbec som to nepochopil. Pripadalo mi, akoby mal Rick Yancey v hlave jeden príbeh a keďže nebol vhodný pre detský (middle-grade) setting, tak to vložil do tínedžerského prostredia a už sa nezaujímal o to, ako to všetko dopadne. Bol som z toho sklamaný a ku koncu aj frustrovaný.

Hlavné postavy – charakterizuje ich jedno slovo: ploché! Nezaujímavé! Bez života! Nedokázal som k nim niečo cítiť, vcítiť sa do ich kože, donútiť sa, aby mi na nich záležalo. A to je pre mňa pri čítaní veľmi dôležité, som proste taký typ čitateľa a zväčša pri tom nemám problémy. (Dokonca som dokázal vcítiť do kože Ever z Nesmrteľných od Alyson Noël a tá je teda poriadne hlúpa a v niektorých knihách sa ešte aj správa ako šialená, ale jej postava bola dobre napísaná.) A tu? Náhodné deti robia náhodné veci – práve to, čo od nich autor chce a ako mu to vyhovuje.

Počet strán… och ten počet strán… Moja kniha mala 460 strán, a 150 z nich by som vyškrtol len by sa po nich tak zaprášilo. Na stranách 200 až 300 som si dokonca myslel, že v tlačiarni spravili chybu a náhodou vložili dovnútra stránky z nejakej úplne podpriemernej sci-fi knihy, ktorá sa im tam povaľovala a ďalšia náhoda chcela, aby v nej boli postavy s rovnakými menami a settingom.

Kde sa to všetko asi pokašľalo? 
Na túto knihu som sa naozaj tešil. Mám strašne rád dystópie a oveľa lepšie mi sadnú dystópie, ktoré napísali chlapi. Vopred sa ospravedlňujem, nie je v tom nič sexistické, ale pri ženských autorkách, ktoré som čítal, sa ich knihy sústreďujú na hlavné hrdinky a ich romantické eskapády, ktoré sa akoby náhodou nachádzajú v dystopickom svete. Keď sa mužskí autori zhostia dystópie, tak je to svet, brutálne nehostinný svet, v ktorom sa odohráva príbeh a sú tam nejakí tí hrdinovia, ktorí sa snažia akosi prežiť. To je moja šálka kávy!!! Naozaj som si myslel, že táto séria skončí na mojej obľúbenej poličke hneď vedľa obľúbencov: Škaredých od Scotta Westerfelda, Unwind od Neala Shustermana, Gone a BZRK od Michaela Granta a z nedystopických autorov: Garth Nix, Alex Scarrow, D. J. MacHale či Darren Shan

Finálny verdikt: 
Podľa mňa je táto kniha znôška najotrepanejších klišé. V knihe je aj zopár, ale naozaj len zopár, zaujímavých a nových nápadov, no zvyšok sú veci, o ktorých sme už všade možne počuli, mnohí o nich písali a na mnohých stránkach sme už o nich čítali.

Je mi naozaj ľúto, že sa mi táto kniha nepáčila, lebo som si myslel, že ju budem milovať… veď predsa celá Amerika ju uctieva. Myslím si však, že to bol len úspešný marketingový ťah, ako dostať knihu do všetkých očí, uší a úst pred jej vydaním.
Naozaj mi je to ľúto, Rick Yancey, ale bolo to strašné.

Erik

Advertisements

3 thoughts on “o sebadeštruktívnej piatej vlne.

  1. Možná se snažil napsat román jako ženská. Řekl si: “Když budu psát jako ženská, bude to stejně lepší než knihy, které píšou ženy!”
    Podle tvé recenze se mu to nepovedlo. :o)
    Jako literární masochista si to chci zkusit přečíst, ale jsem varována, nic dobrého nečekám, tak aspoň nebudu zklamaná. :)

    1. Pravdupovediac, neviem o čo sa snažil. Ale určite sa mu to nepodarilo. Ale zase ono až také zlé nie je, ja som len mal priveľké očakávania a on to kuštik nezvládol, kuštik viac :)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s