o bolesti tabithy suzumy

Ja svoju práce strašne a naozaj milujem. Len niekedy ju nenávidím. Jednou z nevýhod je to, že mnoho rukopisov čítame pod rúškom tajomna ďaleko a dávno pred vydaním. Poviete si: “Ježíš, veď to je super, čítať niečo oveľa skôr ako zvyšok sveta.” Lenže to má aj tienistú stránku. My vydavatelia sme totiž viazaní mlčanlivosťou, dokonca by sme mali zapierať existenciu rukopisu v našich e-mailových schránkach :D

Keď som za pučania jarných kvetov dočítaval posledné stránky Hurtu, myslel som, že ma okamžite roztrhne… Ja som sa o tom potreboval s niekým porozprávať, s niekým to prediskutovať, niekomu sa zdôveriť s tým, že som práve prečítal najlepšiu knihu tohto roka… Nebol však na svete nikto, kto by ma vyslyšal. Ale prežil som to! Takže poďme pekne poporiadku o čom vlastne Hurt je:

Tabitha SuzumaSedemnásťročný Mathéo je presne taký chalan, akým som ja nikdy nebol. Pekný, úspešný, športovo založený, má peknú frajerku a ešte aj prachy. Kniha sa začína ránom po… A od prvej stránky chceme zistiť len jediné: čo sa Mathéovi stalo. Nič iné nás nezaujíma. A tak sa vyberáme na cestu, ktorá k tomu viedla. Spoznávame Mathéovu každodennosť, jeho spolužiakov, frajerku, rodičov i brata. Mathéo športuje – skáče do vody. Mathéo je vo výbere na účasť na olympijských hrách. Mathéo je proste top v tom, čo robí a tak rodičia – hlavne otec – dbajú na to, aby všetko dodržiaval, aby na tom vrchole aj ostal. Mathéovi sa však niečo stalo a on si na to nespomína a tak nám to ani nemôže povedať. Snaží sa však prísť na to, čo to bolo. Čo ho ťaží na duši. Čo sa prihodilo a aj prečo.

Mathéo sa mi dostal pod kožu. Totálne a úplne ako len veľmi málo postáv. Pri Mathéovi som mal prvý raz pocit, že to, čo čítam, sú moje vlastné slová, vlastné myšlienky. Že všetko to, čo sa deje Mathéovi sa deje aj mne. (Aby bolo jasno, mne sa nikdy neprihodilo to, čo Mathéovi.) Neviem, ako to Tabitha Suzuma dokázala, ale ona sa mi dostala pod kožu. Ona ma pochopila, ona zistila ako mi funguje mozog, ako premýšľam, aké mám pohnútky, čo ma v živote trápi a čo ma zaujíma. O čom a ako premýšľam. A to bolo na tom to najlepšie a najúžasnejšie. A pri čítaní posledných slov a stránok som vedel, že toto je najlepšia kniha tohto roka, že sa mi už nič lepšie a dokonalejšie nedostane do rúk.

Tabitha Suzuma si opäť vzala do rúk poriadne ťažkú tému. A miestami som mal pocit, že možno si toho naložila až priveľa. Asi v tretine a v dvoch tretinách knihy som si totiž uvedomil, že sa nudím. Áno – písanie je úžasné a na úplne inej úrovni, ako väčšina toho, čo v súčasnosti chŕlia vydavateľsvá. Ale akosi chýbala akcia, či vlastne nejaké posunutie deja dopredu. No hneď ako mi to napadlo, na ďalšej strane sa niečo udialo. Niečo, pri čom som len pevne zvieral tyčku v trolejbuse a snažil sa nezložiť hneď tam na mieste a nezačať vrieskať na celý svet, že ČO TO, DOPEKLA, STVÁRA??? Toto je však jediné mínus tejto knihy. Teda toto a ešte meno Mathéovej frajerky – Lola – nemôžem si pomôcť, ale vždy som si pod tým predstavil nejakú prostitútku a feťáčku…

Kolegyňa si potom knihu naveľa prečítala a bola z tej témy zhrozená, no nedokázala pochopiť, čo ma na tej knihe fascinuje, prečo som ňou doslova a dopísmena posadnutý, čo ma na nej priťahuje. Nuž… neviem to ani ja sám. Vo Forbiddene sa rozpísala Tabitha Suzuma o inceste, o ktorom sa už mnoho popísalo. Okrem toho sa Tabitha rozhodla pre mužského a babského rozprávača a asi to malo vplyv na to, prečo budú mať baby bližší vzťah k predchádzajúcej knihe. Hurt má len jedného rozprávača. Mathéa, ktorému sa prihodilo niečo strašné a odporné. I tak však nedokážem pomenovať dôvody, prečo sa mi Hurt páčil viac ako Forbidden, viac ako 99 % kníh, ktoré som v poslednej dobe čítal. Môj výtlačok je konečne na ceste ku mne a ja sa už teším na rereading. Po ňom budem možno o kúsok múdrejší.

Čo mi utkvelo v pamäti:
Skoky do vody. Ja si ani neviem predstaviť aké to asi naozaj je, ale po tých opisoch sa do toho chcem pustiť. Chcem zažiť všetko to, čo popisovala Tabitha, všetko to, čo sa Mathéovi premieľalo hlavou. Ja viem, je to šialené, ale dokázala vo mne vzbudiť takéto pocity.
Rozprávanie v tretej osobe. Áno, táto kniha, ktorá je celá o vnútorných pocitoch toho chlapca a o tom, čo sa mu prihodilo a čo pri tom pociťoval je písaná v tretej osobe. Niektorí spisovatelia nedokážu pochopiť svojich hrdinov v prvej osobe a Tabitha sa Mathéovi dokázala dostať pod kožu v tretej osobe. Klobúk dolu.

Pasáž, ktorá ma chytila za srdce:
Ani sa nejdem pokúšať o preklad. Tabitha je proste majsterka a len tak narýchlo niečo preložené by jej nebolo hodné. Tak vám to aspoň opíšem: Je to pasáž, kde Mathéo plače v obývačke, uprostred noci. Po chvíli si uvedomí, že ho pozoruje jeho mladší brat. A ten mu povie, že si všimol, že je Mathéo od toho víkendu smutnejší a smutnejší. A takmer každú noc sa malý braček budil na Mathéove vzlyky z nočných môr, vošiel do jeho izby, nahlas naňho volal, až kým sa neprebral a neposlal ho do postele. A on to nikomu nepovedal, lebo mi mohli mať otázky, na ktoré by Mathéo nechcel odpovedať. Celá tá niekoľko stranová scéna na konci deviatej kapitoly je úchvatná. A tým, že mám mladšieho brata, som to mal celé pred očami. Všetky vzťahy, všetky slová, všetky myšlienky… takto proste funguje môj mozog…

O autorke: 
Tabitha Suzuma je strašne zvláštna osoba, ktorá žije na sociálnych sieťach:) Odporúčam sledovať! Ale buďte pripravení na to, že trpí depresiami, strašne veľa fajčí a trpí úchylkou – chodí si kupovať chľast o druhej ráno v pyžame do Tesca.

Pre koho je Hurt určený:
Ak ste ostali na konci jej predchádzajúcej knihy Forbidden pozerať do blba, buďte pripravený na niečo ešte oveľa horšie! A hlavne to čítajte naraz s niekým ďalším, aby ste sa o tom mohli hneď porozprávať. Lebo to čo sa stalo Mathéovi – a on si chudák nakoniec spomenie –, je… prečítajte si to, prosím.

Ukážky z knihy: (predčíta ich samotná autorka)

Hurt bola pre mňa najlepšia kniha tohto roka. Smelo do toho!

Erik

parížska anna a severozápadna zadie – august v retrospektíve

Môj august sa niesol v znamení dvojíc. Zo všadiaľ na internete na mňa vyskakovali dve otravné reklamy. Jedným bola zbierka vydavateľstva Artfórum na ich septembrovú novinku Atlas zabúdania Petra Krištúfka cez štartovač.sk a druhou bol martinusácky Deň neprečítaných kníh. Neuveriteľne mi obe akcie liezli na nervy, tým ako sa všade pretláčali a doslova ma neustále znásilňovali na webe :) Našťastie je už po oboch – i keď potajme čakám, že artforáci vyrukujú s Atlasom pripomínania a martinusáci s Dňom viackrát prečítaných kníh. 

zadie_smith_kniha_13_artforumMôj čitateľský august sa niesol v znamení dvoch nedočítaných kníh (vidíte tu iróniu?!) Prvou je NW od Zadie Smith. Knihu určite dočítam, len si na ňu musím nájsť čas. Ja ju považujem za skvelú sondu do života dnešnej spoločnosti. Viacerým vadí, že je kniha písaná strašne útržkovito a chaoticky, ale nie sú dnes aj naše životy presne takéto? Nie sme v jednej chvíli na telefóne, v druhej už chatujeme, v tretej sa s niekým bavíme na ulici a zároveň fejsbúkujeme… Uchýlil som sa však k anglickému originálu, lebo slovenský preklad je nečitateľný. Aj keď Artfórum vydalo krásnu knižku, spravili chybu v tom, že ju dali prekladať dvom mladým babám, ktoré ani nežijú na Slovensku. Akosi sa zabúda na to, že prekladatelia musia nielen ovládať cudzí jazyk, ale aj slovenčinu. Zadie Smith je majsterkou slova, je to vypísaná autorka, ktorá premýšľa o každom jednom slove, a to mal spraviť aj prekladateľ – vziať si knihu, prečítať ju a previesť/pretaviť jej jedinečný štýl do slovenčiny. Baby odviedli kus práce, ale je to obyčajný preklad, ktorý originálom nepáchne ani trochu. Škoda… Nehovoriac o tom, že Zadie má aj lepšie knihy a tie by si preklad do slovenčiny zaslúžili oveľa viac.

anna2Druhou knihou, ktorú som dočítal až 1. septembra bola Anna and the French Kiss od Stephanie Perkins. Ja viem, ja viem… kto by čakal, že siahnem po čisto babskej veci, a ešte sa mi k tomu bude aj páčiť. Ale keď mi to už kamošky donekonečna otrieskavali o hlavu, čo iné mi ostávala, len sa im raz podvoliť. Anna bola prekvapujúco ľahká, vtipná, zaujímavá a hlavne si nesypala popol na hlavu za to, aká je sprostá – a vlastne ani veľmi nebola. Bola to príjemná oddychovka, po akej som už dávno nesiahol. A po všetkých tých prešpekulovaných scifáčoch to bolo presne to, čo som potreboval. Ďakujem Sašenka za požičanie kníh!

Toľko v krátkosti o uplynulom mesiaci. Nuž a v septembri sa teším na dve knihy! Na Hurt od Tabithy Suzumy – konečne to vychádza!!! A na novinku More Than This od Patricka Nessa. Obe sú už na ceste ku mne z Bookdepa, čiže budúci víkend mám program jasný.