o knihách, čo nás nebavia

Určite to všetci poznáte: otvoríte knihu, máte obrovské očakávania, a spočiatku to možno aj je dobré ale potom vás to začne nudiť. A vy to buď nedočítate vôbec, alebo len tak nasilu prelistujete.

V mojej práci – neprichádza do úvahy!

A to sa mi prihodilo minulý týždeň. Vlastne to už začalo hneď po Veľkej noci, kedy sa naše vydavateľstvo rozhodlo vydať knihu o najúspešnejšej chlapčenskej kapele súčasnosti. Ale v zrýchlenom procese. Nájsť prekladateľa, čo to rýchlo preloží, redaktorku, čo rýchlo zrediguje a pripraviť seba, nech rýchlo prečítam korektúru.

Och…
Môžem sa pokojne tváriť, že mám univerzálny vkus a všetky knihy, ktoré editorujem, milujem… Ale prosím vás, kto mi to uverí. Všetci máme nejaký vkus, niečo – ak sa už tvárime, že sa nám všetko páči, tak potom niečo – aspoň preferujeme. Niečo si užívame menej a niečo viac. Ako obyčajný čitateľ je to úplne jednoduchý proces a bežne sa mi niečo podobné prihodí (naposledy s Hobitom a Veľkým Gatsbym). Je predo mnou kniha, všetkými chválená a dokonalá. Ja ju začnem čítať a možno sa mi aj páči, ale v polovici sa to zlomí a ja už len tak zo zotrvačnosti (alebo skôr z úcty k veľdielu svetovej literatúry) tú knihu dočítam. Ale úprimne, tie posledné stránky už len skenujem, čítam každý piaty riadok…

V mojej práci? Neexistuje.

Proste to neprichádza do úvahy. Ku každému textu musím pristupovať rovnako zodpovedne. Všímať si tých trilión miliónov vecí, ktoré sa môžu dodrbať. A keď ma pritom ešte ani text nebaví? Totálna pohroma.

Mám na výber? Mám!

Môžem sa ku knihe postaviť dvoma spôsobmi.
1) Môžem knihu nenávidieť, môžem na ňu nadávať. Môžem si pretrpieť každé jedno slovo. A zaručene pritom nespozorujem milión chýb, pretože sa celým svojím rozumom, celým svojím bytím budem sústrediť na to, ako tú knihu nenávidím.
2) Potom tu mám druhú možnosť. Ja ju volám: Úplne sa spustiť :) A prečo nie? Týždeň som fičal na tej skupine, týždeň som počúval ich pesničky, týždeň som si pozeral všetky videá, týždeň som mal opäť dvanásť-trinásť a spomínal som na to, keď sme úpenlivo sedeli pred MTV a čakali, kedy pustia našu vytúženú pesničku od Backstreet Boys či Spice Girls… o YouTube vtedy ešte ani nechyrovali:) A podobne je to aj pri čítaní babskej romantiky – povedzme si pravdu, vôbec ma tie romantické žvásty nezaujímajú. A namiesto toho, aby som nadával, hanobil tú knihu, autorku a všetkých možných, musím sa od seba odosobniť, vžiť sa do niekoho iného a pokúsiť sa pozerať na knihu ako ten či tá, komu je určená. A poviem vám, niekedy je to poriadne ťažké.

Celý čas tu rozprávam a píšem o knihách, čo nás nebavia. Ale, kurnik šopa, rovnaký problém zažívam aj pri knihách, čo ma neuveriteľne bavia. Vtedy totiž hrozí riziko, že ma dej tak strhne, že hltám stránku za stránku. A to nesmiem, to by som nemal… moje oko musí byť vždy pozorné, a aj keď chce ten malý dychtivý čitateľ vo mne prevracať stránky rýchlejšie ako pokladníčka v Tescu pípa tovar na kase… ja proste nemôžem.

A stáva sa to často. Ja už ani neviem, koľkokrát sa mi prihodilo, že som sa musel vrátiť aj o desať strán, lebo ma proste dej pohltil a ja som len čítal a čítal a vôbec som nepracoval. Takže áno, moja práce je hlavne o čítaní, ale o čítaní iného druhu a o čítaní všetkého zaradom, vôbec nie o selektívnom čítaní len toho, čo sa mi páči.

Kedy ste vy naposledy museli pozorne dočítať niečo, čo vás absolútne, ale absolútne nebavilo? A povinné čítanie na škole nerátam :)

 

Erik

Advertisements

začíname

vitajte, welcome, willkomen!

Možno ma už niektorí poznáte a registrujete… najčastejšie asi z môjho profilu na goodreads.com. Som jeden obyčajný redaktor-editor a rozhodol som sa zaviesť vás medzi riadky jednotlivých kníh, čo-to vám ozrejmiť a vniesť tak trochu svetla medzi riadky, či vlastne dosky jednotlivých kníh. Budem sa snažiť odpovedať na všetky vaše otázky a z tých podnetnejších možno dokonca vniknú aj samostatné príspevky.

Považujem túto cestu za ďalší zo spôsobov, ako sa môže vydavateľstvo a vlastne jeden obyčajný redaktor priblížiť viacej k svojim čitateľom, zistiť, čo ich zaujíma a na čom im skutočne záleží. Lebo čitatelia sú tí, podľa ktorých by sa malo riadiť každé vydavateľstvo.

Na úvod by prázdnych rečí aj stačilo a tak hor sa do prvého skutočného príspevku!

Erik